Číslo a je násobkom čísla b, resp. číslo b je deliteľ čísla a,práve vtedy, keď existuje také prirodzené číslo a, že a = k.b.


b/ab delí a


Čísla, ktoré majú jediného spoločného deliteľa – číslo 1 – voláme nesúdeliteľné čísla.

Čísla, ktoré majú spoločného deliteľa okrem čísla 1, voláme súdeliteľné čísla.


Všetky prirodzené čísla môžeme zapísať pomocou násobku iných prirodzených čísel. Tak napr. :

  • číslo 1 môžeme zapísať

  • pomocou násobku čísla 2: 2*0 + 1

  • pomocou násobku čísla 3: 3*0 + 1

  • pomocou násobku čísla 4: 4*0 + 1

 

  • číslo 3 môžeme zapísať:

  • pomocou násobku čísla 2: 2*1 + 1

  • pomocou násobku čísla 3: 3*1 + 0

  • pomocou násobku čísla 4: 4*0 + 3

 

  • číslo 5 môžeme zapísať:

  • pomocou násobku čísla 2: 2*2 + 1

  • pomocou násobku čísla 3: 3*1 + 2

  • pomocou násobku čísla 4: 4*1 + 1

 

  • číslo 13 môžeme zapísať:

  • pomocou násobku čísla 2: 2*6 + 1

  • pomocou násobku čísla 3: 3*4 + 1

  • pomocou násobku čísla 4: 4*3 + 1


Rozdelenie prirodzených čísel podľa zvyšku po delení dvoma:

1.) zvyšok 0 ⟹ párne čísla – môžeme ich zapísať v tvare 2k + 0 = 2k

2.) zvyšok 1 ⟹ nepárne čísla – môžeme ich zapísať v tvare 2k + 1


Rozdelenie prirodzených čísel podľa zvyšku po delení troma:

1.) zvyšok 0 ⟹ čísla, ktoré sú zapísateľné v tvare 3k + 0 = 3k

2.) zvyšok 1 ⟹ 3k + 1

3.) zvyšok 2 ⟹ 3k + 2


Rozdelenie prirodzených čísel podľa zvyšku po delení štyrmi:

1.) zvyšok 0 ⟹ čísla zapísatelné v tvare 4k + 0 = 4k

2.) zvyšok 1 ⟹ 4k + 1

3.) zvyšok 2 ⟹ 4k + 2

4.) zvyšok 3 ⟹ 4k + 3


každé prirodzené číslo n možno pomocou prirodzeného čísla b, b ˃ 1, vyjadriť jedným z výrazov:

bk; bk + 1; bk + 2; bk + 3; bk + 4; ......bk + (b – 1)

 

k je z množiny N0.


Množiny čísel, ktoré takýmto spôsobom môžeme vyjadriť, hovoríme zvyšková trieda. Teda, napr. prirodzené čísla možno podľa zvyšku po delení troma rozdeliť do troch zvyškových tried: 3k, 3k + 1 a 3k + 2 ⟹ všetky prirodzené čísla môžeme rozdeliť podľa zvyšku po delení číslom k do skupín.


Súčin n po sebe idúcich prirodzených čísel je isto deliteľný číslom n a všetkými prirodzenými číslami menšími ako n.

Ak nevieme dokázať deliteľnosť zjavným výskytom čísel v súčine alebo úpravou, dokázať môžeme dosadzovaním pomocou zvyškových tried.


Znaky deliteľnosti (známe už zo základnej školy):


 

martinkovicova

 

 

Znaky deliteľnosti môžeme rozdeliť do štyroch skupín: deliteľnosť:

  • podľa poslednej číslice – 2, 5, 10

  • posledného dvojčísla – 4

  • ciferného súčtu - 3,9

  • deliteľnosti inými číslami – 6

 

Deliteľnosť zložených čísel musíme vyjadrovať pomocou deliteľnosti nesúdeliteľnými číslami. Napr. prirodzené číslo je deliteľné:

  • 12, ak je deliteľné 3 a 4 – nemôžeme použiť 2 a 6, lebo 6 a 2 sú súdeliteľné čísla

  • 15, ak je deliteľné 3 a 5

  • 18, ak je deliteľné 2 a 9 (nemôžeme 3 a 9 ⟶ súdeliteľné čísla)


Majme ľubovoľné trojciferné číslo, jednotlivé cifry si zľava doprava označíme abc. To môžeme zapísať:

abc = a*100 + b*10 + c = 10(a*10 + b) + c


Potom: ak c = 0 ⟹ číslo abc je deliteľné 10; ak c = 0 alebo 5 ⟹ abc je deliteľné 5, atď.


Všeobecne môžeme povedať, že znaky deliteľnosti súvisia s rozvinutým zápisom čísla v desiatkovej sústave.


Prirodzené čísla môžeme rozdeliť na prvočísla, zložené čísla a jednotku. Prvočísla majú práve dvoch rôznych deliteľov, jednotku a samých seba – 2, 3, 5, 7, 11,.... Je dokázané, že neexistuje najväčšie prvočíslo – najväčším nájdeným prvočíslom je číslo 257885161 – 1 ⟹ vyjadrené v desiatkovej sústave má 17 452 170 číslic. Prvočísla majú veľký význam napr. pre šifrovanie.

Zložené čísla sú všetky prirodzené čísla majúce aspoň troch rôznych deliteľov – 6, 9, 12,... Rozložením zloženého čísla na prvočísla dostaneme prvočíselný rozklad.

Číslo 1 nie je ani prvočíslo, ani zložené číslo – má len jedného deliteľa a to sama seba.


Každé prirodzené číslo n, ktoré je väčšie ako 1, môžeme zapísať jediným spôsobom v tvare

martinkovicova

p1 < p2 3 <.....k⟹ prvočísla

r1, r2, r3, ....rk⟹ prirodzené čísla


Pri overovaní, či nejaké číslo je prvočíslo, ho skúšame deliť len prvočíslami (v prvočíselnom rozklade sú len prvočísla) a číslami, ktoré sú menšie ako odmocnina z daného čísla.


 

Najväčší spoločný deliteľ

Najväčší spoločný deliteľ čísel a, b c je súčin tých prvočísel, ktoré sa vyskytujú v prvočíselných rozkladoch všetkých troch čísel – a, b c. U každého prvočísla použijeme najvyššiu mocninu, ktorá sa vyskytuje u všetkých prvočíselných rozkladoch. Najväčší spoločný deliteľ používame napríklad pri krátení zlomkov. Zapisujeme: D(18, 24) = 6 ⟹ najväčším spoločným násobkom čísel 18 a 24 je číslo 6.


 

Najmenší spoločný násobok

Najmenším spoločným násobkom čísel a, b, c je súčin tých prvočísel, ktoré sa v prvočíselných rozkladoch vyskytujú aspoň jedného z týchto troch čísel. U každého prvočísla použijeme najvyššiu mocninu ktorá sa v ľubovoľnom prvočíselnom rozklade vyskytuje. Najmenší spoločný násobok nhľadáme napr. pri krátení zlomkov, keď ich prevádzame na spoločného menovateľa.



Zopakujte si:
1. Odvoď, kedy je číslo deliteľné 19.
2. Kedy je číslo deliteľné 17?
3. Rozdeľ prirodzené čísla podľa zvyšku po delení piatimi.
4. Pomocou násobku iných prirodzených čísel zapíš číslo 14.


Použitá literatúra:
vlastné poznámky a materiály
www.realisticky.cz