Mikuláša Kuzánskeho zaraďujeme do obdobia renesančnej filozofie. Bol považovaný za prvého renesančného a posledného scholastického filozofa. Narodil sa v nemeckom meste Mosel v roku 1407 a umrel v roku 1464 v mestečku Todi. Jeho rodina mala nemecký pôvod. Kuzánsky bol aj v rámci cirkvi veľmi dôležitou osobnosťou. Kuzánsky bol totiž veľmi významný kardinál a taktiež diplomat, ktorý riešil medzinárodné spory. Bol však aj významným svetským politikom, často krát totiž dohadoval svadby rôznych panovníkov a stál pri riešení medzinárodných konfliktov.
Významným problémom obdobia renesancie bol vesmír a jeho usporiadanie. Aj Mikuláš Kuzánsky prispel k tomuto problému. Presadzoval totiž heliocentrický model vesmíru, kde v jeho centre je Slnko, ktoré je nehybné a zem sa okolo neho točí. Vesmír pri tom považuje za nekonečný a večný. Základom všetkého existujúceho je podľa neho „Jedno“ v ktorom sa všetko spája.
Mikuláš Kuzánsky sa vo svojej filozofickej teórií venoval aj ľudskej nevedomosti. Vo svojom učení o nevedomosti tvrdí, že človek, ktorý sa učí a poznáva, dochádza nevyhnutne k faktu, že každé nové učenie otvára aj nové otázky. Tieto otázky si uvedomuje ako svoju nevedomosť, lebo na ne nevie dať odpoveď. Čím viac sa človek snaží poznať, tým je jeho pocit nevedomosti väčší. Človek sa snaží získať viac informácií a vedomostí aj o Bohu. Podľa Kuzánskeho sa toto neudeje cez vedomosť, ale istý druh vyššej nevedomosti. Človek sa musí stať nevedomým a až potom môže poznať Boha. Renesancia priniesla revolučné myšlienky a zmenila pohľad na svet ako taký a na človeka ako takého. Priniesla množstvo nových revolučných myšlienok, vynálezov, objavov a teórií. Medzi tieto teórie zaraďujeme aj renesančnú vedu o maxime a renesančnú vedu o minime. Týmto vedám sa venoval aj Mikuláš Kuzánsky.
Veda o vesmíre a svete - Táto veda sa nazýva aj vedou o maxime, keďže sa dotýka celého vesmíru a celého sveta. Predstaviteľom tejto vedy sú Mikuláš Kopernik, Galileo Galilei, Issac Newton a Giordano Bruno. Táto veda sa odvracia od geocentrického pohľadu na usporiadanie vesmíru (Zem je nehybným stredom vesmíru, okolo ktorého sa všetko točí) a prikláňa k heliocentrickému pohľadu na usporiadanie vesmíru (stredom je Slnko, okolo ktorého sa všetko točí). Všetci vedci a prírodovedci podporovali tento pohľad. Mikuláš Kopernik (1473-1543) tvrdil, že zem sa točí okolo svojej osi raz za 24 hodín a zároveň obieha okolo Slnka, ktoré je nevyhnutným stredom vesmíru. Johannes Kepler (1571-1630) tvrdil nielen, že sa planéty pohybujú okolo Slnka, ale aj to že ich pohyb je eliptický. Slnko tu zohráva dôležitú úlohu, lebo sa nachádza v úplnom strede a je „ohniskom vesmíru“. Celý vesmír sa pri tom riadi istou spoločnou zákonitosťou, ktorú človek musí ešte objaviť. Rovnaký názor na obeh Zeme mal aj Galileo Galilei (1564-1642), ktorý tvrdil, že zem sa točí okolo svojej osi. (Známa je jeho veta na smrteľnej posteli „a predsa sa točí!“). Galilei bol významný prírodovedec – zakladateľ modernej mechaniky. Má na konte mnohé objavy a logické vysvetlenia javov. Tak napr. vynašiel ďalekohľad a vysvetlil teóriu voľného pádu. K teórii heliocentrizmu sa priklonil aj Issac Newton(1642-1727), ktorý svojou teóriou gravitácie vysvetlil mnohé pozemské ale aj vesmírne javy a procesy. Jeho najvýznamnejšie dielo bolo „Matematické princípy prírodnej filozofie“. V rámci neho popísal mechanistické fungovanie prírody ako takej. Aj dnes je toto dielo často krát hybnou silou nových teórií a objavov. Giordano Bruno(1548-1600) je známy martýr slobodného myslenia a modernej vedy. Bol upálený za svoje presvedčenia a slobodné vyjadrenie svojich myšlienok a za prezentáciu výsledkov svojho bádania a skúmania. Bruno predpokladal, že vesmír je nekonečný a že v ňom existuje nekonečné množstvo svetov. Bol presvedčený panteista, pričom tvrdí, že Boh je všade vôkol nás a ukazuje sa skrz prírodu ako tvorivá bytosť. Boha považuje za stvoriteľa. Prírodné javy a procesy pri tom sprevádza kauzálna a účelová príčina. Inkvizícii, ktorá bola v tom čase veľmi mocná sa tieto názory nepáčili a označili Bruna za kacíra. Následne ho upálili na hranici.
Veda o človeku - Druhá veľmi podstatná veda je „veda o minime“ a teda o človeku, ktorý je akoby minimálnou častou vesmíru a sveta. Ide o skúmanie ľudského tela a jeho funkcií. V tomto čase sa rozvíjajú a obohacujú vedomosti o orgánoch tela ako aj o ich fungovaní a tiež aj o ich liečbe (konajú sa verejné pitvy a diskusie o chorobách a ich liečbe). Všetky tieto vedomosti tvoria základy modernej medicíny a modernej farmácie. Najvýznamnejším vedcom tejto doby je Paracelsus (1493-1541) – nemecký lekár, ktorý sa vášnivo venoval alchýmií a položil základy farmácie. Jeho poznámky a poznatky sú dnes mimoriadne dôležité nielen vo farmácií, ale aj v medicíne, chémii a fyziológii. Prvý popis ľudského tela utvoril A. Vesalius a W. Harwey bol objaviteľom malého krvného obehu.
Zopakujte si:
1. Porozprávajte o živote M. Kuzánskeho!2. Aké je Kuzánskeho učenie o ľudskej nevedomosti?
3. Čo je to veda o minime a maxime?
4. Vysvetlite pojem heliocentrický systém!
5. Prečo bol upáleny Giordano Bruno?
Použitá literatúra:
Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002A. Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009