Josif Vissarionovič Stalin
Josif Vissarionovič Stalin, vlastným menom Josif Džugašvili (1878 - 1953) bol sovietsky stranícky a štátny činiteľ gruzínskeho pôvodu a diktátor, stojaci na čele Sovietskeho zväzu po Leninovej smrti (1924 - 1953), v skutočnosti od roku 1922. Počas 2. svetovej vojny porazil hitlerovské Nemecko a ruské impérium rozšíril na jednu z najväčších a najvýznamnejších mocností sveta. Jeho tridsaťročná vláda (tzv. veľký teror) si vyžiadala okolo 30 miliónov obetí z radov vlastných obyvateľov a ďalšie milióny skončili v táboroch nútených prác (gulagoch). Aj preto je Stalin mnohými považovaný za masového vraha porovnateľného s Hitlerom.
Detstvo a mladé roky
J. V. Džugašvili sa narodil 18. decembra 1878 (neskôr si dátum zmenil na 21. decembra) v mestečku Gori na Kaukaze v Gruzínsku. Jeho otec bol obuvník a alkoholik, a svojho syna veľmi často bil. To, ako aj telesný handicap (zdeformované chodidlá a kratšia ruka) spôsobili, že mladý Josif bol síce inteligentný, ale zároveň neurotický s komplexom menejcennosti, nadmerne arogantný a bezcitný. Džugašviliho matka bola silne veriaca žena a zo syna chcela mať kňaza. Josif Džugašvili vstúpil do pravoslávneho seminára v Tbilisi, kde sa zoznámil s učením Marxa. Dovtedy výborný študent sa v roku 1898 stal členom strany sociálnych demokratov, prestal sa venovať štúdiu a v roku 1899 bol zo seminára vylúčený. Spočiatku pracoval ako matematik v tbiliskom observatóriu, ale od roku 1901 sa stal profesionálnym revolucionárom. Už vtedy bol fanatikom, ktorý presadzoval „čo najkrvavejší“ boj a známy bol svojou brutalitou a despotizmom. Neskôr si zvolil prezývku Stalin (po rusky „staľ" znamená oceľ a meno Stalin symbolizovalo muža pevného a chladného ako oceľ). Zorganizoval niekoľko štrajkov a demonštrácií. Za vyvolávanie nepokojov a výzvy k ozbrojeným akciám bol v roku 1902 zatknutý a poslaný do vyhnanstva na Sibír, odkiaľ sa mu podarilo utiecť.
Politická kariéra
V roku 1905 sa Džugašvili na konferencii vo Fínsku po prvý raz stretol s Leninom. Bol zvolený za delegáta na dvoch zahraničných zjazdoch (1906 a 1907). Boľševikom, na čele s Leninom, poskytoval finančnú pomoc, ktorú získaval z bankových lúpeží a vydierania. Stál na čele bandy gangstrov, ktorí kradli, vydierali a zabíjali nevinných ľudí. Mnohí členovia strany preto žiadali, aby bol zo strany vylúčený, s čím však Lenin nesúhlasil, peniaze totiž potreboval a Stalina obdivoval. V roku 1908 bol Džugašvili zatknutý (oficiálne za ilegálnu politickú činnosť, pravdepodobne však za vydieranie). V nasledujúcich rokoch bol Džugašvili viackrát zatknutý a poslaný do vyhnanstva, odkiaľ sa mu podarilo utiecť. Po poslednom zatknutí v roku 1913 bol poslaný do vyhnanstva za polárny kruh, odkiaľ sa mu už nepodarilo utiecť a strávil tam takmer celú 1. svetovú vojnu. Po páde cárizmu vo februári 1917 sa legálne vrátil do Petrohradu a po víťazstve boľševikov vo VOSR (Veľká októbrová socialistická revolúcia) Lenin zostavil vládu, v ktorej sa Stalin stal komisárom pre národnostnú problematiku a bol vyslaný na front občianskej vojny, aby bránil mesto Caricyn (neskôr na počesť Stalina premenovaný na Stalingrad, dnes Volgograd) a zaistil dodávky obilia pre centrálne Rusko. Aj tu sa prejavoval veľmi brutálne – vyvražďoval rodiny všetkých podozrivých z nedostatku oddanosti, vrátane malých detí. Na podnet Trockého poslal Lenin Stalina na Sibír a neskôr do Petrohradu, kde si vynucoval poslušnosť jednotiek a obyvateľstva masovými popravami. V roku 1922 sa Stalin stal generálnym tajomníkom strany a upevnil svoju moc. Lenina začala arogancia Stalina poburovať a chcel ho odstaviť od moci, ale jeho zdravotný stav sa prudko zhoršoval a stihol už iba spísať závet, v ktorom navrhol Stalina z tejto funkcie odvolať. To sa mu nepodarilo a Stalin sa po smrti Lenina (1924) dostal k moci a postupne zlikvidoval svojich odporcov. Potom začal Stalin upevňovať svoju moc a budovať ríšu a armádu, ktorá mala znovu ovládnuť bývalé cárske impérium.
Stalinov teror
Stalin na prelome dvadsiatych a tridsiatych rokov rozpútal v krajine teror. Jeho plánom bola kolektivizácie vidieka, čo dosiahol obrovskou brutalitou. Roľníkom bolo odoberané aj obilie na siatie, a keď potom vypestovali málo, boli postihovaní za sabotáž. Vidiek bol zlomený a zotročený, obyvatelia boli vyvražďovaní a odosielaní na Sibír do pracovných táborov. Umelo bol vyvolaný hladomor a výsledkom bol pokles poľnohospodárskej produkcie a počtu obyvateľstva.
Ďalším cieľom teroru boli ideoví nepriatelia: inteligencia a predstavitelia neboľševických strán. V polovici tridsiatych rokov sa pridala vnútrostranícka čistka. Príčinou bolo to, že vo vnútri strany silnela nenávisť voči Stalinovi a vzniklo sprisahanie, s cieľom nahradiť Stalina Kirovom. Kirov bol zavraždený a po ňom zlikvidovaní ďalší, aj spolupracovníci a priatelia Stalina. Hrubo sa porušovali ľudské práva, zavádzali sa neodôvodnené masové represálie, ktoré boli ešte podporované anonymným udavačstvom. Stalin trpel paranojou, že všetci ho chcú zavraždiť a dôveroval len málokomu. Aj jeho príbuzní boli väznení, prenasledovaní a niektorí aj zavraždení. Nikto si nemohol byť istý, aký bude jeho osud, pretože na smrť sa posielalo aj kvôli podozreniu alebo klebetám. Stalin sa stal jediným vládcom krajiny a pestoval si kult osobnosti. Ďalšie čistky uskutočnil v armáde, kde zlikvidoval mnoho dôstojníkov a generálov a nahradil ich politicky spoľahlivými, ale neskúsenými a neschopnými ľuďmi, čo sa mu na začiatku invázie Nemecka do ZSSR vypomstilo.
Gulag
„Glavnoje upravlenije lagerjami“- GULAG (Hlavná správa táborov) je označenie organizácie zodpovednej za správu pracovných trestaneckých táborov v ZSSR, ktorá existovala v rokoch 1930 - 1960; zároveň označenie pre pracovné tábory.
Gulagy boli miestom výkonu trestu pre kriminálnikov, ale aj politických väzňov. Úmrtnosť väzňov v gulagoch bola vysoká z dôvodu neľudského zaobchádzania zo strany dozorcov, nedostatku stravy, chorôb a ťažkej práce. V gulagoch boli väzni nútení pracovať až 16 hodín denne s minimom stravy, bez vhodného náradia, bez skúseností a s nesplniteľnými normami. Dozorcovia smeli s väzňami zaobchádzať svojvoľne (jedinou podmienkou bolo, aby výrazne neklesla produkcia). Často sa pracovalo v mraze bez vhodného oblečenia. Hlavnou úlohou gulagu bola ťažba surovín a stavba náročných projektov (cesty, železnice, vodné kanály atď.)
Druhá svetová vojna
Keďže Stalin nedôveroval západným demokraciám, v auguste 1939 Sovietsky zväz uzavrel pakt o neútočení s Hitlerovým Nemeckom, a v jeho dodatkoch si oba štáty rozdelili Poľsko a na Stalinov rozkaz bolo v Katynskom lese povraždených údajne takmer 30 tisíc poľských dôstojníkov. Hrozbou násilím si vynútil spojenecké zmluvy a rozmiestnenie svojich vojsk v Litve, Lotyšsku a Estónsku. Keď sa však s týmito a ďalšími požiadavkami obrátil na Fínsko, odmietlo ho a v novembri 1939 ZSSR napadlo Fínsko (Zimná vojna). Červená armáda oslabená čistkami mala veľké problémy poraziť Fínov, a tak Stalin ustúpil od podmanenia celého Fínska a uspokojil sa s vysokými územnými ziskami. ZSSR násilím obsadil Pobaltie a potom prinútil Rumunsko k odovzdaniu Besarábie.
Keď 22. júna 1941 hitlerovské Nemecko prepadlo Sovietsky zväz (Veľká vlastenecká vojna ZSSR proti Nemecku), bol to pre Stalina veľký šok. Ale čistky a zásahy do riadenia operácií mali na ZSSR a jeho armádu zničujúci dopad. Straty Červenej armády boli obrovské. V období ťažkých bojov vydal Stalin 16. augusta 1941 rozkaz č. 270, v ktorom bolo prikázané všetkým vojakom a dôstojníkom bojovať do poslednej možnosti a vyhýbať sa dobrovoľnému padnutiu do zajatia. Tí, ktorí sa vzdali nepriateľovi bez odporu, boli považovaní za zradcov, ich rodiny boli zatknuté a uväznené. Takto bola uväznená i rodina Stalinovho najstaršieho syna Jakova Džugašviliho, ktorý padol do zajatia. Známy sa stal tvrdý Stalinov rozkaz z júla 1942 „Ani krok späť!“ Tento rozkaz nedovoľoval jednotkám opustiť zverené pozície a pomocou zbraní zabrániť samovoľným ústupom vojenských jednotiek. Zlom vo vojne nastal na prelome rokov 1942/1943 v bitke pri Stalingrade, kde prešla Červená armáda do protiútoku a zvíťazila. Ďalšiu porážku utŕžili Nemci pri Kursku v lete 1943. Obrat vo vojne bol spečatený dobytím Berlína v máji 1945 a ukončeniu 2. svetovej vojny.
Povojnové obdobie
Po vojne ovládol Stalin východnú a strednú Európu a vytvor socialistický tábor svojich spojencov. Mal obavy zo západných spojencov a vojna veľmi oslabila krajinu. Stalinov zdravotný stav sa začal zhoršovať a strácal silu. Princípy budovania a riadenia hospodárstva, ktoré zaviedol počas vojny boli po vojne neefektívne. Hospodárstvo sa stalo zaostalým, znížila sa produktivita práce a zvýšila materiálová a energetická náročnosť.
Smrť
1. marca 1953 Stalina po hádke s členmi politbyra ranila mŕtvica (podľa niektorých zdrojov ho otrávili). Aj keď sa Stalin celý deň neozýval, ostatní členovia politbyra sa ho neopovážili rušiť. Až privolaný Berija (osobný priateľ Stalina) o dva dni objednal lekára, ale už bolo neskoro – Stalin zomrel 5. marca 1953. Zabalzamované telo Stalina umiestnili do Mauzólea Lenina, ktoré sa v r. 1953 – 1961 volalo Mauzóleum V. I. Lenina a I. V. Stalina. V roku 1961 Stalinovo telo vyniesli z mauzólea a pochovali do hrobu pri kremeľskom múre. Aj napriek miliónom obetí ostal Stalin pre mnohých Rusov hrdinom, ktorý porazil fašistické Nemecko a vybudoval veľký Sovietsky zväz.
Stalinov kult osobnosti
Je to kult osobnosti vzťahujúci sa na osobu Josifa Vissarionoviča Stalina. Stal sa významnou súčasťou sovietskej kultúry od decembra 1929, po oslave Stalinových 50. narodenín. Počas zvyšku Stalinovej vlády sovietska tlač prezentovala Stalina ako všemocného, vševedúceho vodcu a Stalinovo meno a jeho obraz sa stali všadeprítomnými. V roku 1956 v tajnom prejave na XX. zjazde KSSZ Nikita Chruščov odsúdil Stalinov kult osobnosti.
Súkromie
Súkromný život Stalina bol búrlivý. Prvýkrát sa v roku 1904 oženil s Jekaterinou Svanidzeovou (1885-1907) a z tohto manželstva sa narodil syn Jakov (1907-1043). Po manželkinej smrti viedol život gangstra a mal romániky s viacerými ženami, z ktorých sa narodilo niekoľko nemanželských detí. V roku 1919 sa oženil s osemnásťročnou Nadeždou Allilujevovou (1901-1932), ktorá v roku 1932 spáchala samovraždu a zanechala po sebe dve deti – syna Vasilija (1921-1962) a dcéru Svetlanu (1926-2011). Práve dcéra Svetlana bola miláčikom Stalina. Smutný bol osud najstaršieho syna Jakova, ktorý bol v bitke pri Smolensku zajatý Nemcami a Hitler ho chcel vymeniť za maršala Paulusa, čo Stalin odmietol. Podľa oficiálnych správ zomrel Jakov v koncentračnom tábore Sachsenhausen, keď vbehol do elektrického plota. Dodnes nie je jasné, či išlo o samovraždu alebo pokus o útek.
Zopakujte si:
1. Ako vznikol pseudonym Stalin?2. Proti komu bol namierený Stalinov teror?
3. Na čo slúžili gulagy?
4. Čo vieš o Stalinovom kulte osobnosti?
Použitá literatúra:
Tkadlečková, H.: Svet v novom storočí, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1995.Encyklopédia histórie sveta, Ottovo nakladatelství, Praha 2010.
Montefiore Sebag, S.: Beštie - najkrutejšie postavy dejín, Fortuna Libri, Bratislava 2009.