Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová


 

 

Vývoj nášho a českého národa od roku 1918 ovplyvnili viacerí prezidenti.


Tomáš Garrique Masaryk

1918 - 1935

Edvard Beneš

1935 – 1938, 1945 - 1948

Emil Hácha

1918 - 1939

Jozef Tiso

1939 - 1945

Klement Gottwald

1948 - 1953

Antonín Zápotocký

1953 - 1957

Antonín Novotný

1957 - 1968

Ludvík Svoboda

1968 - 1975

Gustáv Husák

1975 – 1989

Václav Havel

1989 - 1992

Michal Kováč

1993 – 1998


 

Michal Kováč

Ing. Michal Kováč, CSc. sa po vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 stal jej prvým prezidentom.

Do tejto najvyššej štátnej funkcie ho ako kandidáta HZDS zvolili poslanci Národnej rady SR v druhom kole volieb dňa 15. februára 1993 a 2. marca 1993 ho do úradu inaugurovali. Funkčné obdobie ukončil 2. marca 1998 odovzdaním právomocí vláde SR.



http://sk.wikipedia.org/wiki/Michal_Kov%C3%A1%C4%8D

 

 

Základné životopisné údaje:

  • Michal Kováč sa narodil 5. augusta 1930 v obci Ľubiša, ktorá sa nachádza na východnom Slovensku medzi Humenným a Medzilaborcami.

  • Po ukončení stredoškolského vzdelania na Obchodnej akadémii v Humennom vyštudoval v roku 1954 v Bratislave Vysokú školu ekonomickú (VŠE).

  • Po ročnom pôsobení ako asistent na VŠE v Bratislave nastúpil do služieb Oblastného ústavu Štátnej banky československej (ŠBČS). V rokoch 1965 až 1966 prednášal v bankovej škole na Kube, v rokoch 1967 až 1969 pracoval v Živnostenskej banke v Londýne.

  • V roku 1969 ho z britskej metropoly odvolali, o rok neskôr vylúčili z KSČ a preložili do ŠBČS, pobočky Bratislava-mesto za radového bankového úradníka.          

  • V bankovníctve pracoval od roku 1956 do decembra 1989.

  • Externe pôsobil aj na VŠE, vo Výskumnom ústave pre financie a úver, v Ústrednom ústave národohospodárskeho výskumu a externe prednášal na odbore ekonomiky a financovania Stavebnej fakulty Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT).     

  • Po roku 1989 sa Michal Kováč angažoval v hnutí Verejnosť proti násiliu (VPN), v rokoch 1991-1993 bol členom Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) a jeho podpredsedom pre ekonomickú oblasť.

  • Od júna 1990 do decembra 1992 bol poslancom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia ČSSR (za VPN, neskôr HZDS).

  • Po voľbách v roku 1992 bol od júna členom Predsedníctva FZ ČSFR. Na prvom zasadnutí federálneho parlamentu ho dňa 25. júna roku 1992 zvolili za predsedu FZ ČSFR.

  • V tejto funkcii pôsobil do 31. decembra 1992, t.j. do zániku Českej a Slovenskej Federatívnej republiky (ČSFR).

  • Od 12. decembra 1989 do 26. júna 1990 zastával vo vláde národného porozumenia a potom aj od 27. júna 1990 funkciu ministra financií, miezd a cien. Obidva razy bol do vlády delegovaný hnutím VPN.

  • Po odvolaní predsedu vlády Vladimíra Mečiara podal demisiu a 18. mája 1991 ukončil činnosť vo vláde.     

  • Jeho pôsobenie na poste hlavy štátu bolo poznamenané rozpormi s premiérom a šéfom HZDS Vladimírom Mečiarom, ktoré pramenili z nesúhlasu prezidenta s nedemokratickými metódami vtedajšej vládnej garnitúry.

  • Kováčova správa o stave spoločnosti, ktorú predniesol v parlamente v marci 1994, mala za následok vyslovenie nedôvery Mečiarovi členmi zákonodarného zboru a následný pád jeho druhej vlády.

  • Po návrate Mečiara do premiérskeho kresla na konci roku 1994 odmietol prezident Michal Kováč vymenovať Ivana Lexu do funkcie ministra pre privatizáciu.

  • V rámci snahy Vladimíra Mečiara a HZDS o diskreditáciu prezidenta sa dokonca zrealizovalo zavlečenie jeho syna Michala do susedného Rakúska.

  • Na funkciu hlavy štátu kandidoval Michal Kováč aj v roku 1990, kandidatúry sa však v predvolebnej kampani vzdal.     

  • Na prezidentskom dôchodku sa Michal Kováč, pokiaľ mu to zdravie dovoľuje, venuje práci v Nadácii Václava Havla a Michala Kováča.

  • Stal sa čestným predsedom Centra pre európsku politiku.     

  • Na jar 2003, pri príležitosti 10. výročia inaugurácie Michala Kováča, vyšla kniha s názvom Nový štát a jeho prvý muž Michal Kováč očami svojich spolupracovníkov.

  • Zostavil ju Anton Baláž a dokumentuje päťročné pôsobenie Michala Kováča v prezidentskej funkcii cez optiku tímu jeho spolupracovníkov Jána Findru, Dušana Kováča, Vladimíra Štefku, aj Imricha Béreša, Ladislava Orosza a Brigity Schmögnerovej.

  • Prostredníctvom ich osobných výpovedí kniha podáva svedectvo o charaktere doby a o situácii, v ktorej sa začal budovať inštitút prezidenta na Slovensku.


 

Politická kariéra:

  • Od roku 1989 bol poslancom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia, pričom bol v roku 1992 opätovne zvolený do snemovne a stal sa jej predsedom.

  • V rokoch 1989 až 1991 bol ministrom financií cien a miezd.

  • Michal Kováč bol 15. februára 1993 zvolený vtedajším parlamentom a 2. marca 1993 inaugurovaný do úradu prezidenta Slovenskej republiky.

  • Funkčné obdobie skončilo 2. marca 1998, keď odovzdal právomoci vláde.

 

 

 

Zopakujte si:

  1. Ktorí predstavitelia pôsobili vo funkcii prezidenta pred M. Kováčom?

  2. Popíšte politickú kariéru M. Kováča.

  3. Charakterizujte vzťah M. Kováča a V. Mečiara.

 

 

 

Použitá literatúra:

DEJEPIS NA DLANI. 1. vyd. 2004. Príroda. Bratislava. ISBN 80-07-01211-7

ĎURČO, E.: Dejepis na dlani. 1. vyd. 1995. Enigma. Bratislava. ISBN 80-88798-00-0

PRAVDOVÁ, Z.: Dejepis – nová maturita. 1. vyd. 2005. Príroda. Bratislava. ISBN 80-07-01366-0

Súkromné materiály autorky

http://prezidentk.blogspot.sk/2011/06/zivotopis-michala-kovaca-skutocny.html

http://osobnost.aktuality.sk/michal-kovac/

 

 

 

Zdroj obrázka:

http://sk.wikipedia.org/wiki/Michal_Kov%C3%A1%C4%8D