Janko Francisci Rimavský

Národný buditeľ, politik, básnik, publicista, redaktor, pedagóg, zberateľ ľudovej slovesnosti, zakladateľ a funkcionár Matice slovenskej.

 

Narodenie a úmrtie:

* 01.06.1822 Hnúšťa

† 07.03.1905 Martin

 

 

http://kniznica-sgzp.webnode.sk/news/jan-francisci-rimavsky-zomrel/

 

 

Základné životopisné údaje:

  • Ján Francisci pochádzal z krajčírskej rodiny, avšak rodinné remeslo ho minulo.

  • Z rozhodnutia rodinnej rady išiel mladý Ján študovať a v štúdiách pokračoval aj po smrti svojho otca. Na rodinnú krajčírsku tradíciu nadviazal mladší brat (Ján Francisci mal dvoch bratov).

  • Do školy ho rodičia dali už roku 1827. Najskôr to bola ľudová škola v Hnúšti.

  • V rokoch 1830 až 1834 študoval v Ožďanoch.

  • V septembri 1834 ho otec zapísal na lýceum v Levoči.

  • Francisciho otec veľmi rád kupoval české a slovenské knihy, ktoré po Slovensku rozširoval podomový obchodník Matej Hrebenda.

  • Počas prázdnin v roku 1836 však otec zomrel. Onedlho po jeho pohrebe našiel mladý Ján Francisci pri prezeraní otcovej knižnej pozostalosti Šramkovu Československú gramatiku.

  • Ako sám vo svojom vlastnoručnom životopise priznáva:

    Aké bolo moje podivenie! Vidieť a zvedieť, že aj slovenská gramatika jest na svete.

  • Tento objav prebudil v mladom rodákovi z Malohontu záujem o slovenský jazyk a veci národné.

  • Sám ďalej priznáva:

    To bolo prebudenie sa vo mne Slováka.


  • V roku 1839 študoval Ján Francisci na evanjelickom lýceu v Bratislave, kde sa stal stúpencom Štúrových myšlienok a názorov.

  • Na protest proti zákazu Štúrových prednášok odišiel so skupinou študentov študovať do Levoče, kde sa stal zástupcom profesora Michala Hlaváčka (1844 - 1845), ktorý v roku 1832 založil Spoločnosť reči a literatúry česko-slovanskej.

  • Ján Francisci-Rimavský sa v roku 1844 stal členom Tatrína.

  • V Levoči založil 6. augusta 1844 Jednotu mládeže slovenskej, ktorá združovala slovenských študentov všetkých evanjelických škôl v Uhorsku.

  • Po vyštudovaní práva na kolégiu v Prešove v rokoch 1845 - 1847 pracoval ako úradník.

  • Koncom roka 1847 vypracoval spolu so Štefanom Markom Daxnerom petíciu za zrušenie poddanstva a úradovanie v slovenskej reči v stoličných orgánoch.

  • Už počas študentských rokov sa prejavil ako talentovaný básnik a prozaik. Jeho báseň Svojím vrstovníkom na pamiatku bola prvým samostatným výtlačkom v štúrovskej slovenčine. Neskôr vydal i historickú prózu Janko Podhorský.

  • Bol tiež horlivým zberateľom slovenských ľudových povestí a ako jeden z prvých ich začal vydávať. Známa je aj báseň z jeho tvorby Bratislavským bratom.

  • V revolúcii 1848-49 patril k najaktívnejším. Podieľal sa na príprave slovenských vlastencov v Liptovskom Mikuláši v máji 1848, na ktorom boli prijaté Žiadosti slovenského národa. Spolu so Š. M. Daxnerom a M. Bakulínym organizoval v gemerskej stolici založenie národnej gardy.

  • Za svoju činnosť bol väznený v Plešivci a v Pešti. (pôvodne odsúdený na trest smrti).V januári 1849 ho z budapeštianskeho väzenia oslobodila Windischgrätzova armáda.

  • V marci 1849 prevzal velenie slovenských dobrovoľníkov sformovaných na Myjave po B. Janečkovi. Jeho zásluhou a zásluhou Š. M. Daxnera sa zorganizovala tretia, tzv. letná výprava. V slovenskom dobrovoľníckom vojsku mal hodnosť kapitána.

  • V roku 1850 sa stal expedítorom Zvolenskej stolice a v rokoch 1853 - 1859 pôsobil ako župný komisár v Debrecíne.

  • V rokoch 1860 - 1861 bol radcom miestodržiteľskej rady v Budíne.

  • Významným spôsobom sa zaslúžil o rozvoj a úspechy slovenského národného hnutia v 60. rokoch. 19. marca 1861 začal v Budíne vydávať Pešťbudínske vedomosti.

  • V júni toho istého roku predsedal zhromaždeniu slovenských vlastencov v Martine, ktoré sa zišlo 6. a 7. júna 1861 v Martine a prijalo Memorandum národa slovenského.

  • Stál v čele prípravného výboru Matice slovenskej, zostavil jej stanovy a na jej prvom zhromaždení bol zvolený doživotným čestným podpredsedom.

  • V novembri 1864 sa stal hlavným županom Liptovskej župy. Z tejto funkcie bol 10.9. 1865 odvolaný.

  • Podieľal sa aj na zakladaní slovenských gymnázií a v roku 1868 bol hlavným dozorcom gymnázia v Revúcej.

  • V roku 1869 sa stal predsedom Kníhtlačiarskeho účastinného spolku - prvej národnej kníhtlačiarne s vydavateľstvom (bol ním do roku 1898).

  • Prekladal divadelné hry a spísal svoj životopis, v ktorom venoval najväčšiu pozornosť revolučnému obdobiu 1848 - 1849 a memorandovému hnutiu 60. rokov.

  • Prispel k rozvoju Martina, kde žil od roku 1872.

  • Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.

 

Dielo:

Svoje prvé literárne diela uverejňoval v časopise Nitra. Jeho prvé diela patria tiež k jedným z prvých diel písaných v štúrovskej slovenčine. Písal vlastenecké básne, lyrické básne, no tiež sa venoval písaniu balád a ľúbostným veršom. V prozaickej oblasti sa venoval najmä historickým dielam písaným ľudovým jazykom, zbieral slovenské ľudové rozprávky a ako prvý ich aj začal vydávať. Okrem práce na vlastných zbierkach povestí sa tiež spolupodieľal na vydaniach Dobšinského a Škultétyho zbierkach. V časopise Orol mu vyšlo viacero recenzií na súčasnú literárnu produkciu.


  • Ohlas, báseň

  • Janko Podhorský, historická próza

  • Svojim vrstovňíkom na pamjatku, prvá tlačená publikácia v štúrovskej slovenčine

  • Slovenskje povesti, 1. diel

  • Poviedky pre slovenské dietky

  • Zornička

  • Iskry zo zaviatej pahreby, zbierka ľúbostných básní

  • 1904 – Vlastný životopis, Martin (publikovaný prvý raz v Slovenských pohľadoch na pokračovanie v rokoch 1909 a 1910)

 

Preklady:

  • Shakespeare, W. : Láska zdolá všetko alebo Skrotená divočka, Martin

  • Börnstein, H. : Oklamaní klamári, Martin

  •  Fredro, A. : Dámy a husári, Martin

  • Benedix, R. : Nežné príbuzenstvo, Martin

  •  Fredro, A. : Hrúza, čo sa robí, Martin

  •  Birch-Pfeifer, Ch. : Diablik, Martin



Zopakujte si:
1. Odkiaľ pochádzal J. F. Rimavský?
2. Akú úlohu zohral v období matičných rokov?
3. Aké noviny vydával?
4. kto bol jeho významným spolupracovníkom?

Použitá literatúra:
BARTL, J. a kol.: Národné dejiny pre 2. ročník gymnázií. 2. vyd. 2006. SPN. Bratislava. ISBN80-10-00963-6
PRAVDOVÁ, Z.: Dejepis – nová maturita. 1. vyd. 2005. Príroda. Bratislava. ISBN 80-07-01366-0
http://sk.metapedia.org/wiki/Pe%C5%A1%C5%A5bud%C3%ADnske_vedomosti
http://www.zones.sk/studentske-prace/dejepis/4357-slovenske-narodne-hnutie-v-rokoch-1849-1875/
http://sk.wikipedia.org/wiki/J%C3%A1n_Francisci-Rimavsk%C3%BD
http://www.slovenskyportal.sk/index.php?action=st&h=Jan-Francisci-Rimavsky
http://kniznica-sgzp.webnode.sk/news/jan-francisci-rimavsky-zomrel/

Zdroje obrazkov:
http://kniznica-sgzp.webnode.sk/news/jan-francisci-rimavsky-zomrel/