• Pešťbudínske vedomosti boli slovenské politické noviny.

  • Vychádzali v rokoch 1861 – 1870 v Pešti a vychádzali dvakrát týždenne.

  • Boli to noviny prívržencov Memoranda národa slovenského (memorandistov, čiže Starej školy slovenskej).

  • Ich priamym pokračovateľom boli Národnie noviny.


 

Rok 1861:

  • Pešťbudínske vedomosti začali vychádzať v roku 1861 s podtitulom: Noviny pre politiku a literatúru.

  • Ich tvorcami boli bývalí spolupracovníci Ľudovíta Štúra a J. M. Hurbana v predrevolučných rokoch.

  • Hlavnú zásluhu na založení uvedených slovenských politických novín mali hlavne Ján Francisci, Štefan Marko Daxner, Ján Palárik, Andrej Radlinský, ale aj Ján Mallý-Dusarov, J. M. Hurban, Pavol Dobšinský a iní.

 

Verejná zbierka pred založením novín:

  • Pred založením novín bola organizovaná veľká zbierka na kauciu budúcich novín.

  • Prvým tu bol Franko Sasinek, ktorý zložil 100 zlatých a za ním ostatní, Kozáček 1700 zlatých, J. Palárik a A. Radlinský 2500 zlatých, Dobrjansky 600 zlatých, J. Francisci 500 a F. Lopušný 400 zlatých.

  • To bol základ, na ktorom sa začala budovať slovenská politická tlač.

  • Najviac sa však o získanie peňazí na kauciu zaslúžil Andrej Radlinský, ktorému sa podarilo vymôcť si súhlas, aby fond Spolku sv. Vojtecha bol venovaný tomuto účelu.

 

Hlavní redaktori:

 


Ján Francisci- Rimavský

Štefan Marko Daxner

od roku 1863 Mikuláš Štefan Ferienčík



  • Noviny vychádzali v Budapešti dva razy do týždňa v univerzitnej tlačiarni v rozsahu nečíslovaných strán.

  • Ich spravodajstvo bývalo často zastarané, nevychádzali dostatočne často. Chýbali im tiež pevne ustálené rubriky.

  • Častejšie sa v nich opakovali len úvodníky, Domáce zprávy, Politické zprávy, Krajinský snem, Politický obzor, Drobné zprávy, Oneskorená pošta, Zaslané oznamy, údaje o viedenskej, či peštianskej burze a inzeráty.

  • Noviny bývali stratové a počet ich predplatiteľov bol okolo 400 a 600. Preto sa muselo na ich udržanie organizovať niekoľko celonárodných zbierok.

  • Redaktori Pešťbudínskych vedomostí, v porovnaní so štúrovskými politickými novinami, sa nemohli opierať o taký široký aktív dopisovateľov a preto ich spravodajstvo zo slovenských krajov bolo chudobnejšie. Tento nedostatok nemohli nahradiť preberaním nepôvodných správ z druhej ruky – z cudzích, hlavne z peštianskych, viedenských a pražských novín.

 

Osobitný význam mal podčiarnik Pešťbudínskych vedomostí zvaný Besednica – čo bolo slovenským pomenovaním fejtónu. Práve Besednica spolu s úvodníkom tvorila pilier celých novín, ktorý bol občas posilnený aj politickým komentárom. V tomto podčiarniku, ale aj v ostatných slovenských novinách a časopisoch po roku 1861, sa často objavovali útvary beletristických novinových žánrových foriem, ale aj krátke literárne útvary, akými bola literárna črta, noveletka, arabeska, humoreska, anekdota a fejtón – Besednica. Tieto formy obohacovali vývoj slovenského novinárstva po žánrovej i obsahovej stránke.

 

Napriek týmto ťažkostiam a nedostatkom Pešťbudínske vedomosti boli najdôležitejším orgánom celého národného hnutia a tribúnou politiky slovenskej buržoázie v rokoch 1861 – 1870.

 

Ony majú zásluhu na formovaní, propagovaní a obrane memorandového programu, na vytvorení Matice slovenskej, slovenských stredných škôl, na volebných bojoch do uhorského snemu i na presadzovaní národných a sociálnych požiadaviek, z ktorých najzávažnejšia bola požiadavka vytvorenia Slovenského okolia podriadeného priamo niektorému členovi habsburského panovníckeho domu. Niet významnejšej udalosti v slovenskom verejnom živote, na ktorej by tieto noviny nemali svoj značný podiel.

Ani tieto noviny nemali koncepčnú zahranično-politickú rubriku a chýbali im tiež vlastní spravodajcovia zo zahraničia. Ich vnútropolitické spravodajstvo zo slovenských krajov bolo tiež chudobnejšie, ako tomu bolo v Slovenských národných novinách.

Po presťahovaní redakcie z Budapešti do Turčianskeho Svätého Martina roku 1870 vystupovali už pod názvom Národnie noviny (Národné noviny).



Zopakujte si:
1. Kto bol hlavným redaktorom Pešťbudínskych vedomostí?
2. Kde vychádzali uvedené noviny?
3. Odkedy vychádzali uvedené noviny?
4. Aká bola ich úloha vo vtedajšej spoločnosti?

Použitá literatúra:
BARTL, J. a kol.: Národné dejiny pre 2. ročník gymnázií. 2. vyd. 2006. SPN. Bratislava. ISBN80-10-00963-6
PRAVDOVÁ, Z.: Dejepis – nová maturita. 1. vyd. 2005. Príroda. Bratislava. ISBN 80-07-01366-0
http://sk.metapedia.org/wiki/Pe%C5%A1%C5%A5bud%C3%ADnske_vedomosti
http://www.zones.sk/studentske-prace/dejepis/4357-slovenske-narodne-hnutie-v-rokoch-1849-1875/
http://sk.wikipedia.org/wiki/J%C3%A1n_Francisci-Rimavsk%C3%BD
http://www.slovenskyportal.sk/index.php?action=st&h=Jan-Francisci-Rimavsky