Podstatné mená

Podstatné mená sú ohybné slovné druhy, ktoré pomenúvajú osoby, zvieratá, veci, vlastnosti a deje.

 

Podstatné mená delíme na:

  • konkrétne,

  • abstraktné,

  • všeobecné,

  • vlastné.


 

Konkrétne podstatné mená sú slová, ktoré pomenúvajú jednotlivé osoby, zvieratá alebo veci. Príklady:

  • osoby: otec, teta, hrdina, trhani, Hanták,

  • zvieratá: pštros, slony, psík, mačiatka,

  • veci: bicykel, skriňa, autá, fotografia.


 

Abstraktné podstatné mená sú slová, ktoré pomenúvajú nesamostatné javy – vlastnosti a deje. Príklady:

  • vlastnosti: odvaha, usilovnosť, tvrdohlavosť,

  • deje: písanie, bicyklovanie, plávanie, útek, skok.


 

Všeobecné podstatné mená sú slová, ktoré pomenúvajú celú skupinu javov. Príklady:

  • podstatné meno spisovateľ pomenúva akéhokoľvek spisovateľa,

  • podstatné meno auto pomenúva akékoľvek auto.


 

Vlastné podstatné mená sú slová, ktoré pomenúvajú jednotlivé javy, pomenovanie ich odlišuje od ostatných javov v skupine. Príklady:

  • Sládkovič, Hviezdoslav, Botto,

  • Audi, Škoda, Fiat.


 

Podstatné mená majú svoje gramatické kategórie:

  • rod,

  • číslo,

  • pád,

  • vzor.


 

Rod podstatných mien:

  • mužský – kufor, zámok, balík, dedo,

  • ženský – fľaša, peňaženka, posteľ,

  • stredný – dieťa, okno, posedenie.


 

Číslo podstatných mien:

  • jednotné - singulár – kufor, zámok, balík, syn,

  • množné - plurál – kufre, zámky, balíky, synovia.


 

Pád podstatných mien:

  • nominatív – ruža, ruže,

  • genitív – ruže, ruží,

  • datív – ruži, ružiam,

  • akuzatív – ružu, ruže,

  • lokál – ruži, ružiach,

  • inštrumentál – ružou, ružami.


 

Vzory podstatných mien:

  • mužský rod – životné podstatné mená – chlap, hrdina, neživotné podstatné mená – dub, stroj,

  • ženský rod –žena, ulica, dlaň, kosť,

  • stredný rod – mesto, srdce, vysvedčenie, dievča.


 

Zvieracie podstatné mená mužského rodu zakončené na spoluhlásku sa skloňujú podľa vzorov:

  • v jednotnom čísle – podľa vzoru chlap,

  • v množnom čísle – podľa vzorustroj, ak sú zakončené na mäkkú spoluhlásku,

  • v množnom čísle – podľa vzoru dub, ak sú zakončené na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku.

 

 

Príklady:

Zvieracie podstatné meno jeleň je zakončené na mäkkú spoluhlásku, preto sa skloňuje:

  • v jednotnom čísle podľa vzoru chlap: chlap – jeleň, chlapa – jeleňa, chlapovi – jeleňovi, chlapa – jeleňa, chlapovi – jeleňovi, chlapom – jeleňom,

  • v množnom čísle podľa vzoru stroj: stroje – jelene, strojov – jeleňov, strojom – jeleňom, stroje – jelene, strojoch – jeleňoch, strojmi – jeleňmi.

 

 

Zvieracie podstatné meno had je zakončené na tvrdú spoluhlásku, preto sa skloňuje:

  • v jednotnom čísle podľa vzoru chlap: chlap – had, chlapa – hada, chlapovi – hadovi, chlapa – hada, chlapovi – hadovi, chlapom – hadom,

  • v množnom čísle podľa vzoru dub: duby – hady, dubov – hadov, dubom – hadom, duby – hady, duboch – hadoch, dubmi – hadmi.

 

 

Podstatné mená pes, vlk, vták – skloňujeme:

  • v jednotnom čísle podľa vzoru chlap,

  • v množnom čísle podľa vzoru chlap aj dub: vlci – vlky, psi – psy, vtáci – vtáky.


 

Neživotné podstatné mená mužského rodu zakončené na –r, -l

Neživotné podstatné mená mužského rodu cudzieho pôvodu, ktoré sú v nominatíve jednotného čísla zakončené na –el alebo –er skloňujeme:

  • ak samohláska e pri skloňovaní vypadáva podľa vzoru stroj v jednotnom aj množnom čísle - napríklad bicykel – o bicykli, bicykle – o bicykloch,

  • ak samohláska e pri skloňovaní nevypadáva:

v jednotnom čísle podľa vzorustroj, v množnom čísle podľa vzorudub, napríklad jednotné číslo: stroj - tunel, o stroji - o tuneli, množné číslo: duby – tunely, o duboch - o tuneloch.


 

Pomnožné podstatné mená

Pomnožné podstatné mená sú slová, ktoré majú len tvar množného čísla.

Príklady:

  • dostihy, prázdniny, Tatry, Piešťany, ústa.

 

Rod pomnožných podstatných mien určujeme podľa zakončenia v nominatíve, datíve a lokáli.

 

 

Príklady:

  • N: prázdniny, D: prázdninám, L: prázdninách – ženy, ženám, ženám,

  • N: preteky, D: pretekom, L: pretekoch – duby, dubom, duboch,

  • N: hrable, D: hrabliam, L: hrabliach – ulice, uliciam, uliciach.



Zopakujte si:
1. Čo sú podstatné mená?
2. Prečo patria podstatné mená medzi ohybné slovné druhy?
3. Aký je rozdiel medzi konkrétnymi a abstraktnými podstatnými menami?
4. Aký je rozdiel medzi všeobecnými a vlastnými podstatnými menami?
5. Podľa čoho skloňujeme pomnožné podstatné mená?
6. Podľa ktorých vzorov skloňujeme zvieracie podstatné mená?

Použitá literatúra:
Krajčovičová - Kesselová: Slovenský jazyk pre 9. ročník základnej školy a 4. ročník gymnázia s osemročným štúdiom. SPN, Bratislava, 2011, s. 116-118.
Ripka, I. a kol.: Príručka slovenského pravopisu pre školy a prax. Ottovo nakladateľstvo, Bratislava, 2005. 670 s.