Vypracoval: L. Petrovič
Mongolská republika (Монгол Улс)
-
rozloha
počet obyvateľov
hustota zaľudnenia
hlavné mesto
úradný jazyk
1 564 116 km²
3 179 997
1,76 ob./km²
Ulanbátar
mongolčina
štátny znak
štátna vlajka
Poloha
Mongolsko je vnútrozemský štát v strednej Ázii, hraničiaci na severe s Ruskou federáciou a na juhu s Čínskou ľudovou republikou.
Prírodné pomery
Geomorfológia a geológia
Patrí medzi štáty najviac vzdialené od mora (700 km). Územie Mongolska zasahuje na severe do pásma ihličnatých lesov sibírskej tajgy a rozprestiera sa cez pás stepí až po ázijskú oblasť púští na juhu. Veľká časť krajiny má charakter náhornej plošiny s priemernou nadmorskou výškou presahujúcou 1 500 m. Iba 19% rozlohy krajiny sa nachádza pod úrovňou 1 000 m. Najnižším bodom je hladina jazera Chocho Núr (532 m n. m.) v najseverovýchodnejšom cípe krajiny. Kým juhovýchod a juh Mongolska je len mierne zvlnený a zbrázdený stržami, na severe a najmä na západe sa dvíhajú vysoké pohoria Východný Sajan, Changaj a Mongolský Altaj (s najvyššou horou krajiny Hüiten vysokou 4 374 m n. m.). Na juhu Mongolska potom ďalej k východu vybieha o niečo nižšie pásmo Gobijského Altaja. Celý juh a juhovýchod Mongolska zaberá najsuchšie a najnehostinnejšia časť krajiny – púšť Gobi.
Vodstvo
Medzi horami na západe sa nachádza celý rad veľkých bezodtokových jazier (Char Us núr, Chjargas núr) Táto oblasť býva preto nazývaná Jazernou panvou. Tu sa rozprestiera najväčšie mongolské jazero Uvs núr (3 350 km²). V kontraste s juhom, kde chýbajú stále vodné toky, v severnej časti krajiny existuje pomerne hustá riečna sieť. Najväčšími riekami sú Orchon a Selenge, ktoré odvádzajú vodu do ruského jazera Bajkal, patria teda k úmoriu Severného ľadového oceánu. Selenge je na dolnom toku pri ruských hraniciach dokonca využívaná pre lodnú dopravu.
Podnebie
Vzhľadom na polohu na náhornej plošine v stredoázijskom vnútrozemí má Mongolsko extrémne kontinentálne podnebie s veľmi malým množstvom zrážok (najmä v púšti Gobi). Z hľadiska vegetačných a klimatických podmienok je Mongolsko jedným z najnehostinnejších miest na Zemi. Väčšina krajiny je extrémne horúca v lete a studená v zime. V januári prináša studený front z vnútrozemia chlad a teplota na nížinách a v údoliach klesá až na −30 °C. V tomto čase je účinkom teplotnej inverzie oveľa teplejšie na svahoch hôr, kde teplota stúpa s nadmorskou výškou. Na najteplejších miestach vystúpia januárové denné teploty na 0 °C až 5 °C, pričom v noci klesajú na −30 °C v chladných oblastiach nie je zriedkavých ani −40 °C. V lete, najmä v júli vystúpia najvyššie denné teploty na 20 °C až 25 °C. Leto trvá maximálne tri mesiace, pričom už v septembri začnú teploty výrazne klesať. Ročná priemerná teplota v hlavnom meste Mongolska Ulanbátare je približne 0 °C, čo ho robí jedným najchladnejších hlavných miest na svete.
Rastlinstvo
Väčšinu územia krajiny tvorí trávnatá step, ktorú na juhu krajiny strieda suchá púšť. Pod vplyvom extrémnej kontinentálnej klímy vznikli súvislejšie lesné porasty len na brehoch riek a jazier a na úpätiach hôr. Z rastlín tu nájdeme napríklad borovicu sibírsku (Pinus sibirica), borovicu lesnú (Pinus silvestris), smrekovec sibírsky (Larix sibirica) či brezu veľkolistú (Betula platyphylla).
Živočíšstvo
Fauna Mongolska je neobyčajne rozmanitá. Do súčasnosti tu bolo objavených 640 druhov stavovcov a viac ako 20 000 druhov bezstavovcov. Zo stavovcov poznáme 135 druhov cicavcov, 410 druhov vtákov, 60 druhov plazov a obojživelníkov a 68 druhov rýb. Z bezstavovcov je tu okolo 13 000 druhov hmyzu, 1 000 druhov červov, 50 druhov mäkkýšov a 98 druhov kôrovcov. Z veľkých cicavcov môžeme spomenúť irbisa čiže leoparda snežného (Panthera uncia), ťavu dvojhrbú (Camelus bactrianus), populácie muflónov (Ovis musimon) alebo šakalov zlatých (Canis aureus). Miestnym mýtickým zvieraťom je olgoj chorchoj, veľký červ, ktorý vraj dokáže zahubiť človeka.
Socio-ekonomické pomery História
Oblasť súčasného Mongolska, bola už v minulosti ovládaná mnohými kočovnými ríšami. V roku 1206 Džingischán založil Mongolskú ríšu a podmanil si veľkú časť vtedajšieho sveta. V 16. a 17. storočí sa Mongolsko dostalo pod vplyv tibetského budhizmu. Na konci 17. storočia boli všetky oblasti Mongolska začlenené do oblasti vládnucej čínskej dynastie Čching. Po páde dynastie Čching v roku 1911, Mongolsko vyhlásilo nezávislosť, ale muselo bojovať až do roku 1921, v ktorom pevne stanovilo svoju nezávislosť od Čínskej republiky. Krajina sa už v prvých rokoch svojej existencie dostala pod značný vplyv ZSSR, a v roku 1924 bola vyhlásená Mongolská ľudová republika, čím sa stala priamo satelitným štátom ZSSR. Až po zrútení komunistických režimov v Európe koncom roka 1989, keď Mongolsko prešlo svojou vlastnou demokratickou revolúciou na začiatku roku 1990, to viedlo k systému viacerých politických strán, novej ústave z roku 1992 a k prechodu k trhovému hospodárstvu.
Obyvateľstvo
Obyvatelia krajiny sú z 95% Mongoli. Najväčšou menšinou v Mongolsku sú Kazachovia, ktorých podiel dosahuje 4,5% všetkého obyvateľstva. Ďalej sú v Mongolsku zastúpení Rusi, Číňania, Kórejci a mnoho iných národností. Mongoli nie sú etnicky úplne jednotný národ, na území ich vlastného štátu sú zastúpené národnostné skupiny Chalchovia (86%), Ojratovia a Burjati. Ich náboženstvom je prevažne budhizmus. Až do 20. rokov 20. storočia sa v krajine používalo vlastné písmo, dnes je však úradným písmom upravená cyrilika.
Administratívne členenie
Mongolsko sa administratívne delí na 21 ajmakov (krajov). Správnym strediskom každého ajmaku je ajmacké centrum (krajské mesto, skladajúce sa z úradných domov, drevených chatiek, júrt a letiska). Ajmaky sa delia na niekoľko somonov, strediskových obcí s obchodom, benzínovou pumpou a školou. Najmenšou správnou jednotkou sú osamelé bagy, tvorené len niekoľkými drevenými chatkami.
Hospodárstvo
Krajina má len veľmi málo ornej pôdy, veľkú časť Mongolska pokrývajú suché stepi s drsným podnebím, kde hlavným zdrojom obživy je kočovné pastierstvo. Okrem vývozu vlnených tkanín (napríklad kašmíru) a výrobkov z kože je dôležitou súčasťou hospodárstva ťažba nerastných surovín (volfrám, hnedé a čierne uhlie, meď a ropa).
Použitá literatúra:
Kol.; 2004: The Illustrated World Atlas, Weldon Owen Pty Ltd.
Kol.; 1987: Země světa 2; Nakladatelství Svoboda
Kol.; 1970: Soubor map „Poznáváme svět – Asie“; Kartografické nakladatelství
Zdroj obrázkov:
http://en.wikipedia.org/wiki/File:State_emblem_of_Mongolia.svg
http://www.crwflags.com/fotw/flags/mn.html
http://wiki.hattrick.org/wiki/File:Location_of_Mongol_Uls.PNG
http://en.wikipedia.org/wiki/File:Mongolia_Topography.png
http://marianna-ivanova.com/ref-country-mng.php