Zástupcovia dvojklíčnolistových rastlín
Jelša lepkavá (čeľaď brezovité) – je najbežnejší druh listnatej dreviny rastúcim pri vodných tokoch. Popri tokoch riek v nížinách často vytvára súvislé porasty – jelšiny. Jelša lepkavá je vysoký, jednodomý strom s vajcovitou korunou. Jej listy majú charakteristický, lepkavý list, oválneho tvaru. Na okraji sú listy pílkovité. Jelša kvitne ešte pred olistením kvetmi usporiadanými do previsnutého súkvetia – hovoríme im jahňady. Plodom je nažka – tie ostávajú usporiadané v jahňadách tak, ako kvety – pripomínajú šišky.
Obr. : Jelša lepkavá
Topoľ čierny – je typický pre miesta s pravidelnými, dlhotrvajúcimi záplavami a s vysokou hladinou spodnej vody. Týmto miestam sa hovorí mäkký lužný les. Možno ho nájsť aj na suchých miestach, ale tam je náchylnejší na choroby a lámavosti vrcholov. Je to svetlomilná, nenáročná drevina. Koruna topoľa je široká, so silnými vetvami, kôra v mladosti je šedo biela, neskôr sa na od spodku na hor kmeňa vytvára hlboko trhlinatá hnedo šedá borka. Listy topoľa sú 5-9 cm dlhé, striedavé (viď obr.). Kvety sú dvojdomé, jahňady; kvitnú v marci a apríli, plodom sú tobolky. Semená, ukrývajúce sa v tobolkách, majú drobné, biele chĺpky, ktoré pripomínajú vatu. Keď dozrú, uvoľnia, sa a lietajú v ovzduší, pričom sa zachytávajú o peľové zrná tráv.
Topoľ sa často aj vysádza okolo rybníkov či pozdĺž vodných tokov, lebo spevňuje brehy, používa sa napr. ako palivo, ale i v liečiteľstve, napr., masť z topoľa priaznivo pôsobí pri reume, na hemoroidy, omrzliny, popáleniny od slnka.
Obr. 2: Topoľ čierny
Záružlie močiarne (čeľaď iskerníkovité) – rastie pri potokoch, na mokrých lúkach v bohatých trsoch. Dosahuje výšku ž okolo 50 cm. Má dvojaké sýtozeleno sfarbené listy s výraznou žilnatinou. Prízemné, väčšie, na dlhých stopkách, srdcovitého tvaru. Horné, menšie, s krátkymi stopkami, alebo bez nich. Kvitne skoro na jar lesklými, zlatožltými kvetmi pozostávajúcimi z piatich, alebo viac okvetných lístkov a veľa tyčiniek a piestikov. Plodom sú pukavé plody – mechúriky. Usporiadané sú do plodstva. Do rovnakej čeľade patria napr. i chránené rastliny ako poniklec, pribilice, alebo hlaváčik jarný. Väčšina iskerníkovitých rastlín v pletivách obsahuje jedovaté alkaloidy. Iskerníkovité rastliny sa využívajú vo fytoterapii, pôsobia močopudne a ako preháňadlo.
Obr. 3: Záružlie močiarne
Deväťsil lekársky – (čeľaď astrovité) - rastie okolo potokov a riek, kde v lete svojimi veľkými listami vytvára nepriechodné húštiny. Listy môžu mať priemer ž 60 cm, majú srdcovitý tvar, s hlbokým zárezom a výraznou žilnatinou. Zo spodnej strany sú sivasté. Kvety sú drobné, bledoružovej farby, jednopohlavné, v zložených súkvetiach - úboroch. Rastliny sú dvojdomé. Plodom sú nažky s bielym chocholom, pomocou ktorého sa rozširujú vetrom.
Do rovnakej čeľade ako deväťsil patrí napr. aj margaréta, sedmokráska, bodliaky, nechtík, púpava, rumanček, rebríček, slnečnice, astra a plesnivec alpínsky (posledné dve sú zákonom chránené).
Obr. 4: Deväťsil lekársky
Rosička okrúhlolistá – je to vzácna, chránená, mäsožravá bylina rastúca na vlhkých lúkach chudobných na dusík, ktorého nedostatok si dopĺňa heterotrofne. Listy sú okrúhle, na ich okrajoch vyčnievajú červené žliazky, cez ktoré je vylučovaný lepkavý sliz obsahujúci enzýmy. Nimi rozkladá hmyz, ktorý sa na liste prilepí a vstrebáva chýbajúce živiny.
Obr. 5: Rosička okrúhlolistá
Zopakujte si:
1. Uveď 3 príklady rastlín, ktoré kvitnú súkvetím, ktoré voláme jahňady.2. Vymenuj 3 rastliny, ktorých plodom je tobolka.
3. Ktorá rastlina má plod pukavý mechúrik?
4. Aké kvety má deväťsil lekársky?
Použitá literatúra:
vlastné poznámkyfile:///C:/Users/Maja/Downloads/Biologia1rocnikGymn-cast03.pdf
http://cs.wikipedia.org/wiki/Kosatec_sibi%C5%99sk%C3%BD
Zdroje obrazkov:
http://sk.wikipedia.org/wiki/Jel%C5%A1a_lepkav%C3%A1http://fieldbotany.pbworks.com/w/page/5987101/Alnus%20glutinosa
http://en.wikipedia.org/wiki/File:Populus_nigra-bekes.jpg
http://dendrome.ucdavis.edu/treegenes/species/species_detail.php?id=513
http://en.wikipedia.org/wiki/File:Caltha_palustris_plant.JPG
http://cs.wikipedia.org/wiki/Dev%C4%9Btsil_l%C3%A9ka%C5%99sk%C3%BD
http://en.wikipedia.org/wiki/Drosera_rotundifolia