Benito Amilcare Andrea Mussolini (1883-1945) bol taliansky diktátor, politik, spolutvorca a zakladateľ fašizmu a v rokoch 1922-1943 premiér Talianska (v skutočnosti bol samovládca - fašistický diktátor, prezývaný Duce).

 

 

Mladosť

Narodil sa 29. júla 1883 v mestečku Predappio v strednej časti severného Taliansk, v rodine kováča a učiteľky. Vyštudoval učiteľský ústav vo Forli  a rok pracoval ako učiteľ. Ako 17 ročný sa stal členom Talianskej socialistickej strany (PSI). V roku 1902 odišiel do Švajčiarska, kde sa živil nekvalifikovanými prácami  a neskôr ho odtiaľ za žobráctvo doživotne vypovedali. Po návrate do Talianska absolvoval základnú vojenskú službu, pracoval ako učiteľ a novinár. Bol šéfredaktorom  socialistických novín La lotta di classe (Triedny boj) a denníka socialistickej strany L'Avanti! (Vpred!).  Spočiatku nesúhlasil so vstupom Talianska do 1. svetovej vojny, neskôr svoj názor zmenil, za čo bol prepustený z oboch novín.  V roku 1914 založil nový denník Il Popolo d'Italia (Ľud Talianska). Po vstupe Talianska do 1. svetovej vojny  išiel dobrovoľne bojovať (1915-1917), ale kvôli ťažkým zraneniam po výbuchu granátu v roku 1917 ho vyradili z vojenskej služby.

 

 

Medzivojnové obdobie

V roku 1919 Mussolini založil prvú fašistickú oraganizáciu Fascidi Combattimento (Bojové zväzky), ktorá sa v roku 1921 zmenila na fašistickú stranu  Partito Nazionale Fascista a Mussolini sa stal jej vodcom. Vytvoril pojem fascizmo (fašizmus)  z talianskeho slova fascio (zväzok) a latinského fasces (starobylý rímsky symbol pre silu v jednote, ktorý tvoril zväzok prútov zviazaných okolo sekery). Politický program fašistov (pôda pre roľníkov, zastúpenie robotníkov vo vedení tovární, zdanenie kapitálu, znárodnenie pôdy atď.) získal  podporu aj vďaka neutešenej situácii v krajine po 1. svetovej vojne (politický chaos, nezamestnanosť a pod.). Bojové oddiely fašistov squadry, ktorých charakteristickým znakom bola čierna košeľa, organizovali aj krvavé útoky proti prestaviteľom demokratickej verejnosti. V takejto atmosfére teroru Mussolini čoskoro získal spojencov medzi podnikateľmi.V roku 1921 sa Mussolini stal poslancom talianskeho parlamentu. 28. októbra 1922, spolu s ďalšími predákmi fašistického hnutia, zorganizovali tzv. Pochod na Rím (v skutočnosti cestoval vlakom),  ktorým  si vynútil svoje menovanie za predsedu talianskej vlády.  Fašisti od roku 1925 postupne ovládli politiku a hospodárstva Talianska.

 

 

Fašizmus

Fašizmus(fascismo) je totalitná ideológia, resp. politické hnutie, antidemokratického a antiliberálneho zamerania. Fašistická ideológia vychádza z patriotizmu. Fašistická politická teória a prax sa po prvýkrát presadila v medzivojnovom Taliansku vedenom Benitom Mussolinim.Mario Palmieri vo svojej Filozofii fašizmu označuje za základné princípy fašizmu jednotu, autoritu a povinnosť.

 

 

Fašistická totalita

Opozícia sa snažila Mussoliniho zlikvidovať násilím (v priebehu rokov 1925-1926 to boli tri neúspešné pokusy o atentát). Mussolini preto zorganizoval tajnú políciu, špeciálne tribunály a zaviedol fašistické zákonodarstvo. Fašizmus bol vyhlásený za jediné politické hnutie a od  roku 1927 boli zavedené opatrenia, ktoré mali viesť k blahobytu (povinné poistenie proti nehodám, chorobám, starobe, opatrenia proti malárii a tuberkulóze, štipendiá pre deti,  minimálna mzda, platená dovolenka atď).  Mussolini začal používať prezývku Duce – vodca a stal sa diktátorom,  vznikla fašistická mládežnícka organizácia  Opera Nazionale Balilla  anamiesto parlamentu vznikol nový orgán - Veľká fašistická rada. Odporcovia režimu boli vyhostení do pracovných táborov na Ponsetijských, Liparských a Tremitských ostrovoch.  V roku 1929 získali fašisti aj podporu katolíckej cirkvi (tzv. Lateránske zmluvy). Formálne však Taliansko ostalo monarchiou na čele s kráľom Viktorom Emanuelom III.

Mussoliniho snom bolo obnovenie rímskej ríše, a preto sa Taliansko pustilo do dobyvačnej politiky  - útok na Korfu (1923), obsadenie Etiópie (Habeša, 1935), účasť na Mníchovskej dohode (1938), obsadenie Albánska (1939). Taliansko nemalo dostatočnú vojenskú a ekonomickú silu, preto sa Mussolini spojil s Hitlerom. V roku 1936 podpísali Taliansko a Nemecko spojenecký pakt Os Berlín – Rím a v roku 1939 Oceľový pakt, ktorým sa Taliansko definitívne zaviazalo podporovať Nemecko.

 

 

Druhá svetová vojna

Mussolini zatiahol Taliansko do 2. svetovej vojny, keď  v roku 1940 vstúpil s Hitlerom do vojny proti Francúzsku a vypovedal vojnu Anglicku. V tom istom roku zaútočil neúspešne na Grécko a Nemci museli Talianov zachraňovať. Podobne neúspešne skončili aj talianske boje v severnej Afrike. Taliani bojovali po boku Nemecka aj po napadnutí ZSSR a vyhlásení vojny USA. Po neúspechoch talianskej armády a po tom, ako v júli 1943 zahájili angloamerické vojská inváziu na Sicílii, sa na hlasovaní Veľkej fašistickej rady rozhodlo o vyslovení nedôvery Mussolinimu. Kráľ Viktor Emanuel III. Mussoliniho odvolal a dal ho zatknúť a uväzniť v horskom  hoteli v pohorí Gran SassoAbruzzii.  Mussoliniho nahradil generál Pietro Badoglio, ktorý vyhlásil, že talianska vláda pokračuje ako spojenec Nemecka, ale v skutočnosti pracoval na dohode kapitulácie (8. septembra 1944) so spojencami. 

V septembri 1943 skupina hitlerovských výsadkárov na čele s Ottom Skorzenym uniesla Mussoliniho z Gran Sasso do Mníchova  a za podpory Hitlera bola na Nemcami ovládanom talianskom území zriadená  bábkovú Talianska  socialistická  republiku (tzv. Republika Saló), pričom Mussolini býval v Gargnane. V tomto období napísal aj svoje pamäte s názvom „Môj vzostup a pád“.

 

 

Smrť

27. apríla 1945 pri dedine Dongo chytili  Mussoliniho na úteku spolu s vtedajšou partnerkou Clarettou Petacci talianski partizáni. O deň neskôr oboch popravili a 29. apríla 1945 ich mŕtve telá zavesili hlavou dole na nosníkoch rozbombardovanej čerpacej stanice v Miláne, aby boli vystavené vyčíňaniu rozzúrenému davu. Mussoliniho potom pochovali v neoznačenom hrobe na milánskom cintoríne. V roku 1950 jeho telo preniesli do Predappia, kde je pochovaný v hrobke.

 

 

Súkromie

Mussolini bol ženatý a s manželkou Rachel  mal päť detí: Edda (1910 – 1995), Vittorio (1916 – 1997), Bruno (1918 – 1941), Romano (1927 – 2006) a Anna Mária (1929 – 1968).



Zopakujte si:
1. Čo je fašizmus?
2. Aký pseudonym používal Mussolini a čo bolo jeho snom?
3. Čo boli squadry a na čo slúžili?
4. Popíš stručne Mussoliniho fašistickú totalitu.


Použitá literatúra:
Tkadlečková, H.: Svet v novom storočí, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1995.
Encyklopédia histórie sveta, Ottovo nakladatelství, Praha 2010.
Montefiore Sebag, S.: Beštie - najkrutejšie postavy dejín, Fortuna Libri, Bratislava 2009.