Silné postavy v slovenskej a vo svetovej literatúre, pohľad na hĺbku ich sily II.

Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová

 P. O. Hviezdoslav

• Predstaviteľ slovenskej literatúry.

• Predstaviteľ slovenského literárneho realizmu.

Tvorba P. O. Hviezdoslava:

Lyrika:

Básnické prvosienky Jozefa Zbranského, Sonety, Žalmy a hymny, Letorosty, Stesky, Dozvuky, Krvavé sonety, Prechádzky letom, Prechádzky jarom

 Kratšia epika:

HÁJNIKOVA ŽENA – jedno z jeho najvýznamnejších diela. Autor sa v ňom zameral na problematiku zemianstva a jeho postavenia v slovenskom národe.

 Krátky dej:

V úvodnom Predspeve autor ospieval hojivý účinok lesov na ľudskú dušu. Hlavnými nositeľmi deja sú mladý hájnik Miško Čajka, jeho žena Hanka a šľachtic Artuš Villáni.

Po smrti starého hájnika sa jeho syn Michal uchádza o miesto v hájovni u majiteľa panstva Artuša Villániho. Ten ho príjme do služby a Miško si do hájovne privádza svoju mladú ženu Hanku. Mladí zaľúbenci sú šťastní a spokojní uprostred krásnej prírody. Ich rodinnú idylu naruší mladý Artuš, syn starého Villániho, ktorému sa pri návšteve kostola Hanka zapáčila a chce si ju „získať“. Hanka ho odmieta, preto si Artuš vymyslí podlý plán. Usporiada poľovačku, na ktorej je aj Miško a keď si je istý, že Hanka je sama doma, ide za ňou s úmyslom ju zviesť. Hanka ho v sebaobrane zabije. Miško prichádza domov a vidí hrozný obraz. Artuš leží v kaluži krvi mŕtvy a pri ňom Hanka v šoku. Michal prinúti Hanku prísahou, že neprezradí nikomu pravdu a vezme vinu na seba. Uväznia ho a čaká na súd.

Hanka sa vráti k svojim rodičom, ale aj oni sa od nej odvrátia a vyčítajú jej Miškovu vinu. Hanka sa napokon od žiaľu a výčitiek svedomia pomätie. Odíde z domu a túla sa po okolí.
V deň posledného pojednávania, po roku, obhajca dojemne ospravedlňuje Miškov čin, keď zrazu vstúpi do súdnej sieni Hanka. Prizná sa, že Artuša zabila ona. Súd ich oboch oslobodí a Miško si odvádza svoju pomätenú ženu domov.

Raz po búrke sa Michal túlal horou a zbadal, že rieka strhla most. Odrazu začul, že po ceste ide kočiar. Michal beží, kričí a koč zastavuje. V kočiari sedí starý pán Villáni. Po tomto čine Miškovi a Hanke starý pán Villáni odpúšťa a dovolí im vrátiť sa do hájovne. Záver je šťastný, po narodení dieťatka sa Hanke vráti duševné zdravie. Fabula básne je ukončená harmonicky - do hájnikovej chalupy sa vracia spokojnosť a šťastie.

Básnická skladba ospevuje ľud, jeho mravnú silu a krásu. Je to aj obraz slovenskej prírody, ktorej krása sa odráža aj v povahe slovenského človeka.

Autor využíva lyrický opis chalupy a kaštieľa, úvahy o ľudskom šťastí a údele jednoduchých ľudí. Dielo vyniká živým dialógom, v ktorom je množstvo trópov a básnických figúr. Postavy hovoria aj dialektom, využívajú sa bohemizmy aj hviezdoslavovské novotvary.

Michal Čajka

Michal je mladý, čestný, jediný syn starého hájnika Čajku. Je priamy, smelý a odvážny, čo dokazuje aj jeho odhodlanosť ísť za pánom pýtať miesto hájnika po otcovej smrti: Má „svalné ruky, jak keby hodlal váľať buky.“ Je veľmi pracovitý, zodpovedný a vzorne si plní svoju prácu. „V skutku rúči bol a šumný,“ Hanku má úprimne rád, a je šťastný, že si ju získal. Rešpektuje Artuša, i keď jeho názory sú odlišné. Je veľmi rozhodný a obetavý, čo môžeme vidieť v situácii, keď vezme Hankinu vinu na seba. Je statočný, zachráni život starému pánovi Villánimu.

Ten z vďaky jemu i Hanke odpustí.

Artuš Villáni

Artuš, „napodiv skvelý, vyšnôrený: na hlave kolpak, zlatý rám s chocholom, čo sa riasne kýva, mentieka priliehavo splýva mu k purpurovej nohavici, vypuklou hruďou prevesený zas pás mu skvie, ním taršolka si sem-tam lengá, povoľká a čačky iné...“ Je sebecký, bezcharakterný, nenásytný, ziskuchtivý, zo všetkého chce vyťažiť čo najviac. Správa sa povýšenecky, bezohľadne, všetko chce len pre seba. Nie je zvyknutý na odmietnutie, zle znáša prehry. Je veľmi prefíkaný a zákerný, čo sa prejavuje aj v situácii, keď sna poľovačke poslal Michala a lovcov za jeleňom, kým on využil situáciu a išiel za Hankou, čo sa mu stalo osudným. U Artuša prevažovali negatívne vlastnosti.

Milo Urban

• Predstaviteľ slovenskej literatúry.

• Predstaviteľ slovenskej medzivojnovej literatúry.

Živý bič 

• Protivojnový román, román sociálno-psychologický.

• Obraz vplyvu vojny na dedinu, jej  ľudí, tradičné vzťahy.

• Nepriamy obraz vojny.

• Miestom deja je hornooravská dedina Ráztoky, ležiaca „pánubohu za chrbtom“.

• Román má individuálne postavy (stará Ilčíčka, Štefan Ilčík, Eva Hlavajová, Adam Hlavaj, Ondrej Koreň), ale aj kolektívneho hrdinu – obyvateľov dediny.

• Unanimistický román – lat. una anima – jedna duša – druh románu, v ktorom ľud koná ako jedna duša.

• Napísaný pod vplyvom expresionizmu – postavy konajú pudovo, pod tlakom silných citov (hnev, láska, strach, nenávisť, zlosť).

• Využitie moderných postupov európskej prózy – vnútorný monológ, stvárnenie postáv,...

• Dôležitým prvkom románu sú aj lyrické opisy prírody a opisy prudkých duševných stavov postáv.

• Preložený do mnohých jazykov.

• Román má dve časti – Stratené ruky (dedina stráca po odchode mužov na front ruky, muži chýbajú na poli, v práci, vo vzťahoch).

• Adam Hlavaj – jeden z hlavných hrdinov.

Krátky obsah:

Ráztočania spočiatku nechápali, čo je to vojna, čo im prinesie. Front bol ďaleko, nič nebolo zničené, nikto neumrel. Až keď sa domov vrátil zmrzačený Ondrej Koreň (bez ruky, nemý, s jazvou cez tvár - jeho uťatá ruka je symbolom vojny i bezmocnosti ľudí), začali pomaly chápať a rozumieť. Postupne sa z frontu začali vracať aj ďalší, niektorí už neprišli nikdy, len poštár priniesol oznam o ich úmrtí. Vojna spôsobila Ráztočanom problémy aj nepriamo. Najviac sa to ukázalo na Eve Hlavajovej. Jej manžel Adam Hlavaj musel narukovať a ona ostala doma sama so svojím synom. Odlúčenie niesla veľmi ťažko, chcela, aby sa jej Adam vrátil domov. Chodila prosiť o pomoc notára Okolického, ktorý ju zviedol a ona s ním čakala dieťa. Musela mu sľúbiť, že o tom nikomu nepovie. Sľub síce dodržala, ale notár jej nepomohol. Evu veľmi odsúdila dedina, všetci sa od nej odvrátili, pohŕdali ňou, ponižovali ju, nikto - okrem Ilčíčky a Ondreja Koreňa - jej nechcel pomôcť. Eva porodila chlapčeka, ale keď ho kňaz odmietol pokrstiť a dedina ju ďalej odsudzovala, Eva skočila do rieky a spáchala samovraždu.

Adam zbehol z frontu, odmietol bojovať, uvedomil si nezmyselnosť vojny a vrátil sa domov. Našiel svoj dom prázdny. Chcel sa dozvedieť, čo sa stalo a kto zapríčinil nešťastie, ale nikto nič nevedel. Pravdu sa dozvedel až od notárovho sluhu. Okolický sa veľmi zľakol po Adamovom návrate (Adam sa ukrýval v okolitých horách) a do dediny povolal vojenský oddiel. Vojna sa skončila a domov sa vracali ozbrojení chlapi. Notár vydal príkaz ich odzbrojiť. Vtedy vypukla vzbura, notár chcel ujsť z dediny, ale dav ho chytil a opľúval. Notár sa napokon utopil tam, kde sa utopila aj Eva Hlavajová. Ľudia v dedine začali plieniť, podpálili krčmu. Adam Hlavaj veril, že konečne príde sloboda.

Charakteristika postáv:

 Eva Hlavajová – mladá žena, milujúca manželka a matka, ochotná kvôli rodine a manželovi znieť aj poníženie. Pre tehotenstvo ju dedina odsúdi, ubližuje jej, nehľadajúc skutočného vinníka. Keďže Eva mlčí a neobviňuje nikoho, ľudia sú presvedčení, že k dieťaťu prišla dobrovoľne. Dedina jej odmietne pomôcť, Eva nezvláda ťažkú prácu doma, na poli, zhoršuje sa jej sociálne postavenie, so synom často hladujú. Napokon sa utopí.

Ilčíčka – jedna z najlepšie vykreslených postáv diela. Vdova, ktorá sama vychováva svojho jediného syna Štefana. Štefan dostane povolávací rozkaz, odíde na front a tam sa dostane pod velenie čatára Rónu. Róna vojakov ponižoval, bil a urážal, čo Štefan nezniesol. Začal sa búriť, odmietal plniť jeho nezmyselné príkazy, za čo bol trestaný väzením. Napokon šikanovanie nevydržal, lopatou udrel čatára Rónu a ten na mieste zomrel. Štefana odsúdil na smrť zastrelením. Keď sa Ilčíčka dozvedela o smrti svojho jediného syna, takmer sa zbláznila. Začala ešte viac poburovať ľudí voči pánom, proti vrchnosti a proti vojne. U nej z dediny sa najviac prejaví živelnosť.

Adam Hlavaj – vystupuje až v druhej často románu. Prchký človek, často koná pudovo, dezertuje z vojny. Svojím konaním symbolizuje živelný odpor ľudu voči vojne a sociálnemu útlaku. Vrátil sa domov, kde nenašiel Evu. Najprv sa veľmi nahneval, ale potom si uvedomil, že Eva by niečo také neurobila, že jej niekto musel ublížiť. Dozvie sa o notárovi, ktorého chce najprv zabiť, ale potom si uvedomí, že by to bola vražda. V závere podpáli krčmu v dedine.

Notár Okolický – pochádzal zo zemianskeho rodu. Je nečestný, vypočítavý, pohŕda obyčajným ľudom, správa sa k nemu z pozície moci. V dedine ho nemajú radi. Po udalostiach s Evou a návrate Adama z frontu začal piť a stala sa z neho troska. V závere románu sa aj voči nemu obráti hnev dedinčanov a notár sa napokon utopí.

Zopakujte si:

1. Charakterizujte silu Michala Čajku v diele Hájnikova žena.

2. Charakterizujte silu ženských postáv diele Živý bič.

3. Porovnajte ženské postavy v diele Hájnikova žena a Živý bič.

Použitá literatúra:

CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 1. vyd. 2002. Enigma Bratislava. ISBN 80-85471-95-7

CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry, výber A. 1. vyd. 2000. Enigma Bratislava. ISBN 80-85471-80-9

GREGOROVÁ, I., LAPITKA, M.: Literatúra pre 2. ročník gymnázií a stredných odborných škôl. 1. vyd. 2009. SPN Bratislava. ISBN 978-80-10-01799-7

ENCYKLOPÉDIA SVETOVÝCH AUTOROV. 3. vyd. 1987. Obzor. Bratislava. ISBN 65-004-87

 MAZÁK, P. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry 3. Novšia literatúra 1918 - 1945. 1. vyd. 1986. SPN Bratislava. ISBN 67-396-86

SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava. ISBN 978-80-8089-065-0

VARSÁNYOVÁ, M.: Príručka slovenskej literatúry pre stredoškolákov. 1. vyd. K-Print Komárno. ISBN 80-967438-6-4

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-7358-028-4