Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová

 

 


  • Vojna, ktorú nikto nevyhlásil.

  • Skončila sa, ale jej ukončenie nesprevádzali žiadne oslavy.

  • Studená vojna trvala 45 rokov.

  • Jej následkom neunikla nijaká časť sveta.

  • Keď sa rozpadla aliancia 2. svetovej vojny, západné mocnosti a Sovietsky zväz viedli navzájom neúprosný boj, až kým sa nerozpadlo sovietske impérium.

  • Východ a Západ využívali vo vzájomnej konfrontácii obrovský arzenál prostriedkov: horúčkovité zbrojenie a obchodné embargá, priamu vojenskú účasť v miestnych konfliktoch a vojnách, špionáž a propagandu. To všetko boli zbrane studenej vojny.


 

Pojem studená vojna:

 

  • Termín studená vojna prvýkrát použil americký štátnik Bernard Baruch.

  • Termínom studená vojna označujeme obdobie extrémneho napätia medzi super veľmocami (ZSSR a USA) a blokmi, ktoré sa pod ich patronátom vytvorili na Východe a Západe.

  • Je to stav na pokraji vojny, ktorý do skutočnej vojny neprerástol iba vďaka existencii jadrových zbraní, pretože obe strany si uvedomovali, že skutočná vojna by bola vlastne samovraždou.

  • Bojovali teda nevojenskými prostriedkami.

  • Stále napätie viedlo k masovému zbrojeniu na oboch stranách.

  • Napätie nebolo vždy rovnako intenzívne, striedali sa obdobia kríz s obdobiami uvoľnenia.


 

Celé obdobie charakterizujú tri hlavné javy:

 

1. Rozsah konfrontácie medzi USA a Sovietskym zväzom dosiahol nevídané rozmery.

2. Vzájomné nepriateľstvo oboch veľmocí znásobovali ich ideologické rozdiely.

3. Stála hrozba jadrových zbraní donútila Washington a Moskvu vyvarovať sa akéhokoľvek priameho vojenského konfliktu.

 

 


Chronológia:

1945 – ukončenie 2. svetovej vojny

1947 - Marshallov plán

1949 – vznik Rady Európy

1951 – vznik Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ

1949 - vznik Rady vzájomnej hospodárskej pomoci

1949 – Nemecko sa rozdelilo na dva štáty: Spolkovú republiku Nemecko a Nemeckú

demokratickú republiku

1950–1953 Kórejská vojna

1955 – vznik Varšavskej zmluvy

1955 - dohoda o neutralite Rakúska

1956 – XX. zjazd KSSZ

1956 – udalosti v Maďarsku

1961 - berlínsky múr

1962 - Karibská / kubánska raketová kríza

1964 – 1973 - Vojna vo Vietname

1975 - Záverečný akt KBSE

1973 - jomkipurská vojna

1973 - aféra Watergate

1977 – Jimmy Carter prezidentom

1979 - podpísali Brežnev a Carter vo Viedni zmluvu SALT II

1978 - komunisti zvrhli režim prezidenta Mohammeda Dáúda

1989 - stiahnutie vojsk ZSSR z Afganistanu

1982 – zomiera Brežnev

1984 - zomiera Andropov

1985 – zomiera Černenko

1986 – černobyľská jadrová havária

November 1989 – pád berlínskeho múra

leto 1991 – rozpustenie RVHP a Varšavskej zmluvy


 

 

 


Osobnosti studenej vojny:


W. Churchill

H. Truman

G. Marshall

Kim Ir-sen

Mao Ce-Tung

Nikita Sergejevič Chruščov

Tito

Imre Nagy

János Kádár

J. F. Kennedy

Fidel Castro

Ho Či Min

Richard Nixon




Gerald Ford

Jimmy Carter

Mohammed Dáúd

Hafizulah Amin

Babrak Karmal

Ronald Reagan

Jurij Andropov

Konstantin Černenko

Michail Gorbačov

Eduard Ševarnadze

George Bush

Nicolae Ceausescu



Na politickej scéne došlo po 2. svetovej vojne k striedaniu veľmocí. Tradičné veľmoci medzivojnového obdobia boli buď porazené (Nemecko, Japonsko, Taliansko) alebo oslabené natoľko, že úlohu veľmocí neboli ekonomicky schopné uniesť (Francúzsko, Veľká Británia).


Po druhej svetovej vojne sa na scénu dostali dve nové veľmoci: ZSSR a USA. Od začiatku 50. rokov sa obe veľmoci označujú termínom superveľmoci, ktorý podčiarkuje ich dominantné postavenie vo svete, vzhľadom k ich obrovskej vojenskej prevahe a vlastníctva jadrových zbraní.


Postupimská konferencia priniesla veľké zmeny v celosvetovej politike.

 

 


Postupimská konferencia

  • Konferencia sa konala od 17. júla do 2. augusta 1945.

  • Stretnutie vojnových víťazov.

  • Konalo v meste Postupim pri rozbombardovanom Berlíne, na zámku Cecilienhof, ktorý patril bývalému panovníckemu rodu Hohenzollerovcov.

  • Na rozdiel od februárovej Jaltskej konferencii sa zmenilo zloženie jej účastníkov: zosnulého amerického prezidenta Franklina Delana Roosevelta nahradil Harry Truman. Britský premiér Winston Churchill bol počas konferencie, po porážke vo voľbách, vystriedaný novým labouristickým predsedom vlády Clementom Attleem. Jediným štátnikom, ktorý sa zúčastnil predchádzajúcich rokovaní, bol sovietsky vodca Josif V. Stalin a ten svoje skúsenosti efektívne využil vo svoj prospech.

  • Víťazné mocnosti na nej schválili zásady pre ich postup voči porazenému Nemecku, rozdelenie vojnových reparácií, stanovenie západných hraníc Poľska, odsúhlasili odsun nemeckého obyvateľstva z oslobodených území a založili tzv. Radu ministrov zahraničných vecí.

  • Záver konferencie mal zásadný dopad predovšetkým na osud porazenej Hitlerovej nemeckej ríše, ako aj na povojnové usporiadanie Európy.

  • Víťazné veľmoci sa dohodli, že budú k Nemecku pristupovať ako k jednotnému hospodárskemu celku a že ich politika bude presadzovať štyri hlavné zásady : demilitarizáciu verejného života, jeho denacifikáciu (odstránenie exponentov bývalého režimu z dôležitých funkcií), dekartelizáciu veľkých priemyslových odvetví a demokratizáciu krajiny.

  • Rozhodli, že Nemecko bude rozdelené do štyroch okupačných zón pod oddelenou správou USA, ZSSR, Veľkej Británie a Francúzska. Rovnako rozdelili Berlín, ktorý sa mal nachádza v strede sovietskej okupačnej zóny.

  • Veľké problémy vyvstali pri rokovaniach o novom usporiadaní hraníc a osude nemeckých menšín v štátoch strednej Európy.

  • Sovietsky zväz si presadil územný zisk na úkor jeho armádou oslobodených štátov: Rumunska (odtrhnutie Besarábie a severnej Bukoviny), Poľska (posunutie východnej hranice na tzv. Curzonovu líniu), Československa (odtrhnutie o Zakarpatskej Ukrajiny), Fínska a Pobaltie (Litva, Lotyšsko a Estónsko, ktoré Sovietsky zväz anektoval už v roku 1940).

  • Západné veľmoci po ostrých sporoch nakoniec súhlasili aj s novou poľsko-nemeckou hranicou, ktorú Stalin vytýčil na riekach Odra a Nisa na úkor Nemecka, aby tak Poľsku kompenzoval územia na východe, zabraté ZSSR. Potvrdili aj pripojenie časti východného Pruska k ZSSR, vrátane prístavného mesta Königsberg, dnešný Kaliningrad.

  • Na konferencii bolo odsúhlasené, že okupačné mocnosti príjmu Nemcov z Poľska, Československa a Maďarska na územia zón, ktoré v Nemecku spravujú. Príslušné ustanovenie záverečného protokolu konferencie iba uznáva potrebu vtedy už prebiehajúceho odsunu. V dohode sa zdôrazňuje, že odsun musí prebiehať organizovane a humánne a že Nemci budú spravodlivo rozdelení medzi jednotlivé okupačné pásma.

  • Pre koordináciu postupu a riešenie prípadných problémov bola v Postupime vytvorená Rada ministrov zahraničia, v ktorej mali okrem veľmocí zasadnúť aj Francúzsko a Čína. Spoločné plány však pochoval nástup tzv. studenej vojny, ktorej predzvesť sa prejavila už v Postupime. Západní spojenci odmietli sovietske nároky na územia v Turecku a v severnej Afrike. Ostro kritizovali aj razantný nástup ZSSR podporovaných komunistov a potláčanie demokracie v ZSSR oslobodenej strednej a východnej Európe.

  • Americký prezident Harry Truman a britský premiér Winston Churchill vyzvali v tzv. Postupimskej deklarácii Japonsko na bezpodmienečnú kapituláciu, potrestanie vojnových zločinov a demokratizáciu krajiny.


 

 

Zopakujte si:

 

  1. Popíšte závery druhej svetovej vojny.

  2. Vysvetlite základné črty studenej vojny.

  3. Uveďte dôvody vzniku studenej vojny.

  4. Vysvetlite pojem Postupimská konferencia.

  5. Uveďte hlavné osobnosti studenej vojny.

 

 

 

Použitá literatúra:

 

DEJEPIS NA DLANI. 1. vyd. 2004. Príroda. Bratislava. ISBN 80-07-01211-7

ĎURČO, E.: Dejepis na dlani. 1. vyd. 1995. Enigma. Bratislava. ISBN 80-88798-00-0

KOLEKTÍV AUTOROV: Dejiny Európy. 1. vyd. 1997. Mladé letá. Bratislava. ISBN 2.01.14.51434

DEJEPIS - OD PRAVEKU K NOVOVEKU 1. 1. vyd. 1997. Orbis Pictus Istropolitana. Bratislava. ISBN 80-7158-167-4

STEVENSON, J.: Dejiny Európy. 1. slov. vyd. 2002. Cesty. Praha. ISBN80-7181-874-4

http://www.1sg.sk/www/data/01/projekty/2009_2010/leaders/usa_vs_zssr/web%20stranka/s

v_organizacie.xhtml

http://www.klubvtn.info/info_170.htm

http://www.vhu.sk/data/files/216.pdf

http://www.historika.sk/studenavojna.htm