Studená vojna – udalosti pred jej vypuknutím – do roku 1947 (časť 2)

Bolo to vojenské zoskupenie štátov strednej a východnej Európy pod vedením Sovietskeho zväzu ako odpoveď na vytvorenie Severoatlantickej aliancie pod vedením USA.

Bola podpísaná 14. mája 1955 vo Varšave.

Zmluva bola uzatvorená na 20 rokov s automatickým predĺžením o 10 rokov pre štáty, ktoré ju rok pred uplynutím lehoty nevypovedajú. Albánsko sa prestalo zúčastňovať na činnosti Varšavskej zmluvy v roku 1962 a 13. septembra 1968 ju na protest proti intervencii armád piatich členských krajín do Česko-Slovenska vypovedalo. Intervencie sa nezúčastnilo ani Rumunsko.

V máji 1985 bola zmluva predĺžená o ďalších 20 rokov, no po rozpade sovietskeho impéria a zániku NDR bola na konferencii hlavných predstaviteľov šiestich zostávajúcich štátov v Moskve 31. marca 1991 k dátumu 30. jún 1991 rozpustená.

Sovietsky zväz (dominantná krajina)

Albánska ľudová republika (vystúpila v roku 1968, avšak nezúčastňovala sa už od roku 1962)

Bulharská ľudová republika

Československá republika (od roku 1960 Československá socialistická republika)

Maďarská ľudová republika

Nemecká demokratická republika (vstúpila v roku 1956, vystúpila v októbri 1990)

Poľská ľudová republika

Rumunská ľudová republika (od roku 1965 Rumunská socialistická republika)

Koncom roka 1989 stratila svoj zmysel. Posledný marcový deň v roku 1991 nadobudol platnosť protokol o zrušení Varšavskej zmluvy. Jeho text podpísali 25. februára 1991 v Budapešti ministri zahraničných vecí a obrany šiestich členských štátov. Dokument zrušil vojenskú organizáciu a štruktúru Varšavskej zmluvy. Základná politická dohoda ostala v platnosti. Ministri spoločne konštatovali, že každá krajina má právo zvoliť si vojenské spojenectvo ku ktorému chce patriť, a vzájomné vzťahy sa mali odteraz odohrávať na bilaterálnej úrovni. Zamietli však návrh Poľska a Maďarska zverejniť anulované dohody.

Na zasadnutí Politického poradného výboru Varšavskej zmluvy v Prahe 1. júla 1991 jej členské štáty rozhodli o definitívnom rozpustení paktu. Zrušenie malo nadobudnúť platnosť ratifikáciou parlamentmi všetkých bývalých členov.

Definitívne potvrdenie zániku nastalo integráciou pôvodných členských štátov do NATO a EÚ. 12. marca 1999 vstúpilo do NATO Česko, Maďarsko a Poľsko. Slovensko, Bulharsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Rumunsko a Slovinsko ich nasledovali v marci 2004.

V novembri 2005 Poľsko ohlásilo, že zverejní podstatnú časť vojenských archívov týkajúcich sa Varšavskej zmluvy. 1 300 bolo označených v januári 2006 ako prístupných a obsah časti dokumentov (približne 100) ostane zatiaľ v utajení.

Predchodcom organizácie bola Západná Únia. Organizácia NATO bola založená 4.4.1949 podpísaním Washingtonskej zmluvy (obsahuje 14 článkov a platnosť nadobudla 24.8.1949). Bola to reakcia na povojnovú situáciu v Európe, ktorou vznikla bezpečnostná organizácia demokratických štátov na západe.

Je to medzivládna organizácia krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť členov politickými a vojenskými prostriedkami. Organizácia je založená na základe demokracie a ľudských práv. Členské štáty si zachovávajú suverenitu a nezávislosť. Riešia a konzultujú otázky týkajúce sa bezpečnosti, ktorá nie je iba vojenská, ale je vnímaná aj ako politická, ekonomická a aj energetická bezpečnosť. Ohľadom vojenskej bezpečnosti je NATO jedinou alianciou na svete, ktorá má kolektívnu obranu, čiže členské štáty sa nemusia spoliehať iba na vlastné ozbrojené sily pri riešení problémov.

26 členských štátov leží na území Európy a 2 ležia v severnej Amerike.

Zakladateľmi NATO, štátmi, ktoré do organizácie vstúpili 4.4.1949, boli: Belgicko, Kanada, Dánsko, Francúzsko (opustilo spoločne velenie roku 1966 kvôli rozširovaniu vlastného obranného systému. Pod spoločne velenie sa vrátilo roku 2009) , Island (ktorý je ako jediný spomedzi členských štátov NATO bez vlastných ozbrojených síl, udržuje iba vlastnú pobrežnú stráž pre mierové sily NATO), Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Nórsko, Portugalsko, Veľká Británia a USA. Počas 1. rozširovania 18.2.1952 sa k štátom NATO pridali Grécko (opustilo NATO od roku 1974-80 na protest grécko-tureckému sporu o Cyprus) a Turecko. 9.5.1955 sa počas 2. rozširovania pripojilo Nemecko, počas 3. rozširovania 30.5.1982 vstúpilo do organizácie NATO Španielsko. 12.3.1999 vstúpili do NATO Poľsko, Maďarsko a Česko, čo sú všetky členské štáty V4 okrem Slovenska. Piate a najväčšie rozšírenie organizácie NATO prišlo 29.3.2004, keď do organizácie vstúpili okrem Slovenska aj Bulharsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Rumunsko a Slovinsko. A k poslednému rozšíreniu aliancie došlo 1.4.2009, keď do NATO vstúpili poslední 2 členovia - Albánsko a Chorvátsko.

Vlajka NATO: Rada NATO vlajku schválila 14.10.1953. Pôvodne vlajka znázorňovala obrátenú socialistickú hviezdu na modrom pozadí ako symbol odporcov proti socializmu. Keďže kresťanské lobistické skupiny videli v obrátenej socialistickej hviezde obrátený pentagram, vlajka musela byť zmenená na 4- cípu hviezdu, ktorá znázorňuje kompas.

Vojenská spolupráca medzi nezávislými členskými krajinami, ktoré sú povinné chrániť slobodu, dedičstvo a ľudstvo. Základnou úlohou NATO je chrániť slobodu a bezpečnosť všetkých svojich členov politickými i vojenskými prostriedkami v súlade s princípmi Charty Organizácie spojených národov.