Medzi najrozšírenejšie rastliny v prírode patria kvitnúce rastliny.

Kvitnúce rastliny sú rastliny, ktoré majú kvety.

Z kvetov sa vyvíjajú plody, ktoré obsahujú semená.

Semená slúžia rastline na rozmnožovanie.


Stavba tela kvitnúcich rastlín:

  • koreň,

  • stonka,

  • listy,

  • kvet.


 

kristinova

Stavba tela kvitnúcej rastliny – A kvet, B stonka s listami, C koreň

 


Koreň je podzemná časť rastliny, ktorá upevňuje rastlinu v pôde. Funkciou koreňa je prijímanie vody a v nej  rozpustené minerálne látky - živiny, niektorým rastlinám slúži na nepohlavné rozmnožovanie.

Stonka je hlavná nadzemná časť rastliny, ktorá dvíha rastlinu k svetlu. Funkciou stonky je spevňovať rastlinu, ktorá väčšinou rastie nahor a zabezpečuje transport tekutín v rastline. Zo stonky vyrastajú listy a kvety.

List je nadzemnou časťou rastliny. Funkciou listu je prijímať oxid uhličitý a kyslík zo vzduchu, vytvárať organické látky – výživu pri fotosyntéze, zabezpečovať vyparovanie nadbytočnej vody.

Kvet je nadzemnou časťou rastliny. Funkciou kvetu je rozmnožovanie rastliny, pretože obsahuje časti – samčie a samičie pohlavné bunky, ktoré sú potrebné na pohlavné rozmnožovanie.



List

List je nadzemným orgánom rastliny. Je hlavnou časťou rastliny, ktorá zabezpečuje výživu v procese fotosyntézy.

Listyrastliny môžu byť rôznej veľkosti, rôzneho tvaru.


Základné funkcie listu:

  • prijímanie živín (oxid uhličitý) zo vzduchu,

  • dýchanie – prijímanie kyslíka zo vzduchu,

  • prebieha v ňom fotosyntéza,

  • tvorba organických látok z anorganických pri fotosyntéze,

  • vyparovanie prebytočnej vody,

  • u niektorých druhov rastlín vegetatívne – nepohlavné rozmnožovanie .


Vonkajšia stavba listu:

  • čepeľ – plochá časť listu,

  • stopka– spája list so stonkou rastliny.


Vnútorná stavba listu:

  • pokožka,

  • prieduchy,

  • bunky dužiny,

  • žilky a v nich cievne zväzky.


 

Pokožka a prieduchy

Pokožka sa nachádza na vrchnej aj spodnej strane čepele listu. Zabraňuje prílišnému prijímaniu vody alebo jej strate.

V pokožke čepele sa nachádzajú prieduchy.

Prieduchy sú tvorené dvoma bunkami, ktoré sa podobajú na semená fazule.

Prieduchy slúžia na vyparovanie a zadržiavanie vody. Prieduchy sa otvárajú a zatvárajú podľa množstva vody v rastline a vonkajších vplyvov, ako je napríklad teplo a svetlo.

Prieduchmi rastlina prijíma kyslík a uvoľňuje do ovzdušia oxid uhličitý.

 

 

http://cs.wikipedia.org/wiki/Pokožka_(rostliny)

Pokožka s prieduchom

 


Bunky dužiny

Bunky dužiny obsahujú drobné útvary - chloroplasty, ktoré obsahujú zelené farbivo – chlorofyl. Chlorofyl pohlcuje energiu zo slnečného svetla, ktorá je potrebná pre fotosyntézu.

 

 

http://en.wikipedia.org/wiki/Photosynthesis

Rastlinné bunky s viditeľnými chloroplastmi

 


Žilky a cievne zväzky

Čepeľ listu – obsahuje žilky, ktoré prechádzajú zo stonky cez stopku do čepele. Žilky spolu vytvárajú žilnatinu.

Žilky obsahujú cievne zväzky, zložené z drevnej a lykovej časti.


Cievne zväzky zásobujú list vodou a minerálnymi látkami a transportujú živiny vytvorené vo vnútri listu do ďalších častí rastliny.

Cievnymi zväzkami prúdia roztoky látok v dvoch smeroch:

  • anorganické látky prúdia z koreňa do čepele listu,

  • organické látky prúdia z čepele listu do koreňa rastliny.

 

 

http://en.wikipedia.org/wiki/Leaf

Čepeľ listu so žilkami

 


Fotosyntéza

K fotosyntéze dochádza v listoch rastliny. Tento proces prebieha v chloroplastoch listov pôsobením slnečnej energie.


Pre fotosyntézu je dôležitý:

  • oxid uhličitý, ktorý rastlina prijíma zo vzduchu a je privádzaný povrchom listov,

  • voda, ktorú privádzajú korene z pôdy,

  • slnečná energia, ktorú pohlcovaním získavajú chloroplasty listov.


Priebeh fotosyntézy:

Oxid uhličitý a voda sa zlučujú, keď má rastlina dostatok slnečnej energie. Pri tomto zlučovaní dochádza k vzniku organických látok– cukru (škrob) - výživy pre rastlinu a vzniká aj kyslík.

Pri fotosyntéze sa teda anorganické látky – oxid uhličitý zo vzduchu a voda z pôdy premieňajú na organické látky, ktoré sú výživou pre rastlinu.

Väčšiu časť výživy využíva rastlina pre svoj rast. Ostatné živiny sa ukladajú v bunkách vo forme škrobu. Kyslík, ktorý rastlina nespotrebuje sa vylučuje do vzduchu.



Listy podľa zloženia delíme na:

  • jednoduché listy,

  • zložené listy.


Jednoduché listy majú celistvú čepeľ. Jednoduché listy tvorí len jedna listová plocha – čepeľ.

Zložené listy majú čepeľ zloženú z viacerých menších lístkov. Lístky vyrastajú zo stredovej stopky.


Listy podľa postavenia na stonke poznáme:

  • striedavé listy – vyrastajú na stonke striedavo, napríklad listy brezy, ľalie, javora,

  • protistojné listy – vyrastajú po dva listy oproti sebe, napríklad listy orgovánu,

  • prízemnú ružicu – vyrastajú na spodnej časti stonky, napríklad listy púpavy, prvosienky,

  • praslenové listy – vyrastá viac listov v rovnakej výške stonky, napríklad listy lipkavca.



Zopakujte si:
1. Ktoré funkcie plní list rastliny?
2. Popíš vonkajšiu stavbu listu rastliny.
3. Popíš vnútornú stavbu listu rastliny.
4. Popíš priebeh fotosyntézy.
5. Ako delíme listy podľa zloženia?
6. Ako delíme listy podľa postavenia na stonke?

Použitá literatúra:
Uhereková, M. a kol.: Biológia pre 6. ročník základných škôl. EXPOL PEDAGOGIKA, s.r.o. Bratislava, 2009. s.56 – 62.
Rogers, K. a kol.: Školská encyklopédia. Čo by som mal vedieť o svete okolo nás. Viktoria Print, spol. s r.o., Košice, 2005. 448 s.

Zdroje obrazkov:
http://cs.wikipedia.org/wiki/Anatomie_rostlin
http://en.wikipedia.org/wiki/Photosynthesis
http://cs.wikipedia.org/wiki/Pokožka_(rostliny)
http://en.wikipedia.org/wiki/Leaf