Živočíchy žijúce „pri vode“, t.j. medzi súšou a vodou sa museli adaptovať na život v obidvoch prostrediach – teda na život vo vode aj na život na súši. Z bezstavovcov sú pri vode zastúpené hlavne článkonožce.
Pavúky – križiaky
Niektoré druhy sa prispôsobili životu v mokradiach. Najväčším našim pavúkom žijúcim pri vodných tokoch a nádržiach je lovčík pobrežný. Vyniká hlavne žltými pruhmi po okraji hnedej hlavohrude. Ak cíti nebezpečenstvo, uniká podvodu. Samička lovčíka pobrežného znáša vajíčka v kolóne za sebou; mláďatá po vyliahnutí neopúšťa.
Obr. 1: Lovčík pobrežný – Dolomedes fimbriatus
Vodnár striebristý (Pavúk vodný) – sa vyskytuje v rybníkoch a stojatých vodách. Väčšinu života strávi pod vodou, kde si medzi koreňmi alebo steblami vodných rastlín buduje ukotvenú hodvábnu striešku. Kde je strieška hotová, vodnár sa viackrát vynorí a vráti späť s bublinou vzduchu zachytenou medzi zadnými nohami a bruškom. Bublinu potom vypustí pod strieškou. Tá sa vyduje nahor a vytvorí dokonalý potápačský zvon naplnený vzduchom. V ňom následne pavúk vyčkáva na svoju korisť, ktorá sa pohybuje okolo. Občas sa vynorí, aby doplnil zásobu vzduchu. Samička kladie vajíčka v hornej časti zvonov, kde si vybuduje chovné komôrky. Po vyliahnutí si mladé pavúky prehryzú cestu do hlavnej komory, kde zostávajú niekoľko týždňov. Potom vystúpia do rybníka, odkiaľ sa väčšina vyšplhá na breh, vypustí hodvábne vlákno a nechá sa vetrom unášať preč, hľadať inú vodnú plochu.
Obr. 2: Vodnár striebristý (Pavúk vodný) - Argyroneta aquatica
Hmyz Hmyz žijúci pri vode je počas larválneho štádia viazaný na vlhké (vodné) prostredie. Pri vode žijú vážky, komáre, ovady či potočníky.
Vážky sa z vývojového hľadiska radia medzi najstarší hmyz. Obľubujú teplejšie stanovištia okolo sladkých vôd, ale napr. i okraje lesov a potokov. Vážkam sa venuje samostatná špecializovaná veda – odonatológia. Na našom území sa vyskytuje okolo 80 druhov vážiek. Vážka je krídlatý, neraz nápadné sfarbený hmyz. Má veľké krídla a hustú, výraznú žilnatinu. Na prednom okraji krídel majú malú škvrnku – plamku. Hlava vážky je zvyčajne veľká, s výraznými očami a masívnym hryzavým ústnym ústrojenstvom. Nohy má dlhé, smerujúce dopredu – slúžia k uchopeniu koristi (sú dravce – lovia napr. komáre, muchy). Hruď vážky je mohutná – obsahuje silné svaly pre pohyb blanitých krídel.
Rozdeľujeme ich na dve veľké skupiny šidielka (široká hlava, oči ďaleko od seba; v pokoji skladajú krídla k sebe) a šidlá (okrúhla hlava; oči na temene hlavy môžu byť spojené; krídla v pokoji neskladajú).
Pri lietaní dokážu vyvinúť rýchlosť až okolo 55 km/h, každé krídlo dokážu ovládať samostatne, preto vedia lietať dozadu, vo vzduchu sa zastaviť, alebo odrazu zmeniť smer letu. Rozmnožujú sa pohlavne. Larvy sú dravé, voláme ich najady. Vývin je nepriamy, s neúplnou premenou.
Obr. 3: Vážka
Komáre a ovady
Najznámejším druhom z komárov, vyskytujúcich sa na našom území je komár piskľavý. Má štíhle telo, 6 nôh (3 páry) a jeden pár blanitých krídel (dvojkrídlovce). Druhý pár krídel redukovaný na kyvadielka. Samičky v dospelosti sajú krv vtákov a cicavcov. Samce sa živia rastlinnými šťavami.
Oplodnené samičky, ktoré zimu prečkávajú v stave hibernácie na vlhkých miestach (napr. pivnice), kladú vajíčka, z ktorých sa vyliahnu larvy, ktoré sa živia organickým detritom alebo planktónom. Z lariev sa po zakuklení vyvinú dospelé jedince.
Obr. 4: Komár piskľavý
Ovad veľký má bodavo - cicavé orgány. Veľké zložené oči, krátke tykadlá. Samčekovia sa živia rastlinnými šťavami. Samička cicia krv. Bodnutie je bolestivé. Rana dlho krváca a ťažko sa hojí. Nie je však tak nebezpečné ako bodnutie napr. sršňom. Samička kladie vajíčka, z ktorých sa vyliahnu larvy a z nich sa vyvinie dospelý jedinec.
Obr. 5: Ovad veľký – Tabanus sedeticus
Tipuľa obrovská na prvý pohľad vyzerá ako “veľký” komár (viď obr. 6), často večer zalietavajú do bytov (idú za svetlom). Obavy z uštipnutia však nie sú na mieste, pretože sa živia šťavami z hnijúcich kvetov (nemajú bodavé orgány). Tipuľa obrovská má dlhé nohy a jeden pár úzkych krídiel. Samičky znášajú vajíčka vo väčších množstvách. Larvy po vyliahnutí môžu škodiť v koreňovom systéme rastlín.
Obr. 6: Tipuľa obrovská – Tipula maxima
Chrobáky a motýle
Liskavka topoľová je bylinožravý chrobák (obr. 7). Fúzač pižmový je chrobák s “fúzami”, zapácha pyžmom. Veľký je okolo 2,2 – 3,2 cm, kovovo sfarbený, dosť premenlivý. Larvy fúzača pižmového žijú aj niekoľko rokov pod kôrou vŕb. Dospelé jedince nájdeme na listoch, rôznych kvetoch i na kôre vŕb. V hojnom počte sa vyskytuje v nižších polohách, v údoliach potokov a riek. V nebezpečí vydáva vŕzgajúci zvuk.
Obr. 7: Liskavka topoľová - Chrysomela populi
Obr. 8: Fúzač pižmový – Aromia moschata
Babôčka osiková je naša najväčšia babôčka. Rozšírená je hlavne v lesoch od nížin po hory. Vytvára jednu generáciu – žijúcu od júla do septembra, potom prezimuje a na jar zakladá potomstvo. Samičky kladú vajíčka na vetvičky nízkych briez, vŕb alebo topoľov v zhlukoch. Z nakladených vajíčok sa do troch týždňov vyliahnu húsenice. Po 4 týždňoch sa larva zakuklí, z kukly sa do dvoch týždňov lianu imága.
Dospelá babôčka žije samotársky, vyhľadáva rozkladajúce sa látky, napr. hnijúce ovocie.
Obr. 9: Babôčka osiková - Nymphalis antiopa
Zopakujte si:
1. Ako sa volá špecializovaná veda, zaoberajúca sa vážkami?2. Ako pavúci dýchajú pod vodou?
3. Čo sú to plamky a kde ich nájdeme?
4. Čím sa živí samec komára a čím samička?
Použitá literatúra:
http://ibot.sav.sk/Patrik/PDF_files/Mraz_1998_NaturaCarpatica.pdfhttp://sk.wikipedia.org/wiki/V%C3%A1%C5%BEky_(rad)
http://cs.wikipedia.org/wiki/Kom%C3%A1r_pisklav%C3%BD
http://fotoblog.in/clanek/849
http://motyli.net/nymphalidae.php?lepidoptera=nymphalis-antiopa
Zdroje obrazkov:
http://en.wikipedia.org/wiki/Raft_spiderhttp://en.wikipedia.org/wiki/Diving_bell_spider
http://www.medicinenet.com/west_nile_encephalitis/article.htm
http://en.wikipedia.org/wiki/Tabanus_sudeticus
http://de.wikipedia.org/wiki/Riesenschnake
http://de.wikipedia.org/wiki/Pappelblattk%C3%A4fer
http://en.wikipedia.org/wiki/Musk_beetle
http://pl.wikipedia.org/wiki/Rusa%C5%82ka_%C5%BCa%C5%82obnik