Vennové diagramy sú množinové diagramy, ktoré sa používajú na grafické znázornenie vzťahov a operácií medzi množinami. Základnú množinu zobrazujeme ako obdĺžnik, podmnožiny ako oválne obrazce.

Do obrázkov zakresľujeme prvky – nech máme akýkoľvek prvok, vždy je na obrázku práve jedno pole, kde ho môžeme zakresliť.


Napríklad, majme dve množiny A a B, ktoré patria do univerzálnej množiny Z:


martinkoviova


 

Množina Z je takto rozdelená na štyri polia:

  • pole a tvoria prvky, ktoré patria do množiny A, ale nie do množiny B

  • pole b tvoria prvky, ktoré patria do množiny A a patria aj do množiny B

  • pole c tvoria prvky, ktoré patria do množiny B ale nepatria do množiny A

  • pole d obsahuje prvky ktoré nepatria ani do množiny A ani do množiny B


 

Príklad:

  • Množina Z obsahuje všetky prirodzené čísla, ktoré sú menšie ako 11.

  • Množina A obsahuje všetky párne čísla patriace do množiny Z.

  • Množina B je množina všetkých čísel, ktoré sú násobkom čísla 5, patriacich do Z.

Všetky prvky množiny Z zapíš do zodpovedajúcich častí Vennových diagramov pre dve množiny.


Z = {1,2,3,4,5,6,7,8,9,10}

A = {2,4,6,8,10}

B = {5,10}


martinkovicova

 

 

Príklad:

Daná je základná množina:

Z = {1,2,3,4,5,6,7,8,9,}

 

A jej podmnožiny:

A = {2,4,6,8}

B = {1,2,3,4,5}

C = {3,6,9}


Zakresli všetky prvky do Vennovho diagramu pre množiny A, B, C.


Riešenie:

 

martinkovivbasZ


Prvky množiny A sú zaznačené v „červenej“ množine, prvky B množiny v zelenej, v modrej sú prvky C množiny. Spoločné prvky sú tam, kde sa množiny prekrývajú. Číslo 7 nepatrí ani do jednej z množín, ale musí byť v „obdĺžniku“, t.j. v množine Z.


 

Príklad:

Daná je základná množina U:

U = {1,2,3,4,5,6,7}


A jej podmnožiny:

A = {1,2,3,4} a B = {3,5,7}


Znázorni pomocou Vennových diagramov, a tiež urč a znázorni nasledovné množiny:

a) A U B

b) A ∩ B

c) A – B

d) B – A

e) A´U

 

Riešenie:


martinkovicova

 

Prvky množiny A sú v červenej množine, prvky množiny B v zelenej množine. Spoločný prvok je v oblasti, kde sa obe množiny prekrývajú. Prvky základnej množiny U, ktoré nepatria ani do jednej z množín A, B sú mimo nich ale vnútri obdĺžnika, ktorý znázorňuje základnú množinu.


 

a) A U B = {1,2,3,4} U {3,5,7} = {1,2,3,4,5,7}


martinkovicova

 

Zjednotenie množín: Všetky prvky, ktoré patria aspoň do jednej z množín, spájame do jednej množiny.


 

b) A ∩ B = {1,2,3,4} ∩ {3,5,7} = {3}

 

martinkovicova

 

Prienik množín: V tomto prípade do prieniku množín A a B patrí len jeden prvok a to prvok „3“. Do prieniku množín patria všetky prvky, ktoré sa nachádzajú aj v jednej aj druhej množine, teda spoločné prvky. Ak by prienikom bola prázdna množina ⟹ t.j. množiny A, B by nemali žiadny spoločný prvok, potom by sme hovorili, že množiny sú disjunktné.


 

c) A – B = {1,2,3,4} – {3,5,7} = {1,2,4}


martinkovicova

 

Rozdiel množín A-B: tie prvky, ktoré sú z A, ale nepatria do množiny B.


 

d) B – A = {3,5,7} – {1,2,3,4} = {5,7}

 

martinmkovicova

 

Rozdiel množín B-A: tie prvky, ktoré patria do B, ale nepatria do A.


Vidíme, že rozdiel množín A-B ≠ B-A záleží na poradí množín


 

e) A´U = U – A = {1,2,3,4,5,6,7} – {1,2,3,4} = {5,6,7}

 

martinkovicova

 

Doplnková množina k A: je vlastne rozdiel množín U a A: množina všetkých prvkov, ktoré patria do množiny U, ale nepatria do A.



Zopakujte si:
1. Daná je základná množina U s prvkami 1,2,3,4,5,6,7,8,9,10. Jej podmnožina A obsahuje všetky párne čísla a podmnožina B všetky násobky čísla 3. Urč nasledovné množiny a znázorni pomocov Vennovych diagramov:
a)B´Z,
b)A∩B
c)AUB
2. Dané sú tri množiny A, B, C. Pomocou Vennovych diagramov znázorni (vyznač) množinu B´∩(AUC)

Použitá literatúra:
vlastné poznámky
http://www.bilgym.sk/data/2011-2012/Maths/Vennove_diagramy_-_rozsirena_verzia.pdf
http://www.realisticky.cz/hodina.php?id=608