Jan Amos Komenský (po latinsky Comenius) (1592–1670) bol český pedagóg, jazykovedec, filozof a spisovateľ. Preslávil sa ako autor mnohých spisov z oblasti pedagogiky a je považovaný za zakladateľa modernej pedagogiky s prezývkou Učiteľ národov.

 

 

Detstvo a mladé roky

Narodil sa 28. marca 1592 pravdepodobne (dnes oslavujeme 28. 3. ako Deň učiteľov) v Nivnici na juhovýchode Moravy. Pochádzal z mešťanskej rodiny. Jeho otec Martin Segeš bol významným členom Jednoty bratskej. Po smrti rodičov ho vychovávala jeho teta v Strážnici. Študoval na gymnáziu v Přerove, neskôr na vysokej škole v Herborne. V roku 1616 bol vysvätený za kazateľa a odišiel do Fulneku, kde pôsobil ako rektor tamojšej školy a  kazateľ Jednoty bratskej. Vo Fulneku spoznal svoju prvú manželku Magdalénu Vizovskú. Po porážke českého stavovského povstania (1621) bol nútený opustiť Fulnek a skrývať sa, pretože odmietal prestúpiť na katolícku vieru. V roku 1622 zomrela vo Fulneku na mor jeho manželka a dve deti. Táto tragédia sa odrazila v jeho dielach Truchlivý, Hlubina bezpečnostia Labyrint světa a ráj srdce. V roku 1624 začal pôsobiť v Brandýsi nad Orlicou, kde se zoznámil so svojou druhou manželkou Máriou Dorotou Cyrillovou, s ktorou mal 4 deti.


 

Roky v exile

V roku 1628 odišiel do exilu do poľského Lešna. Spočiatku dúfal, že se čoskoro vráti do vlasti, preto písal po česky. Venoval sa písaniu učebníc a pripravoval plán na reorganizáciu českého školstva. V Lešne bol zvolený za biskupa, neskôr sa stal zástupcom rektora gymnázia, čo prehĺbilo jeho záujem o pedagogiku. V tomto období vzniklo mnoho pedagogických diel, ako napríklad Česká didaktika a Velká didaktika, Brána jazyků otevřená a Informatorium školy mateřské. Tieto diela mu zaistili veľké uznanie v nekatolíckej Európe. V roku 1641 prijal pozvanie anglického parlamentu a vystúpil v Kráľovskej akadémii vied a vo Švédsku sa podieľal na reforme školstva. Po návrate do Lešna mu v roku 1648 zomrela druhá manželka a o rok neskôr sa oženil tretíkrát, s Janou Gajusovou. Po skončení tridsaťročnej vojny a podpísaní vestfálskeho mieru (1648) sa jeho nádeje na návrat do vlasti rozplynuli. V roku 1651 odišiel na pozvanie uhorského kniežaťa Žigmunda Rákocziho do Sárospataku, kde organizoval reformu školstva a mohol si overiť svoje pedagogické názory v praxi. Pre svojich žiakov vytvoril príručku Pravidla mravů a učebnice Svět v obrazecha Škola hrou. Po návrate do Lešna zažil útok Švédska na Poľsko (1654). Počas požiaru pri obliehaní mesta prišiel Komenský takmer o celý majetok a rozpísané diela. Kvôli sympatiám ku Švédom musel z Poľska utiecť.


 

Pobyt v Amsterdame

Po úteku z Poľska sa v roku 1656 usadil v holandskom Amsterdame, kde strávil zvyšných 14 rokov svojho života a venoval sa literárnej činnosti. V Amsterdame bolo vydaných 43 spisov Komenského diela Opera didactica omnia (Všetky spisy didaktické), ktoré sa stretli s veľkým ohlasom. Jan Amos Komenský zomrel po dlhodobých zdravotných problémoch 15. novembra 1670 (78 ročný) v Amsterdame a pochovaný je v kostolíku v dedinke Naarden. Dnes sa v Naardene nachádza Múzeum J. A. Komenského.

 

 

Pedagogické názory Komenského

  • Vysoko oceňoval význam výchovy dieťaťa, ktorá má tri ciele: poznať seba a svet (vzdelanie vo vede, umení a remeslách), ovládnuť seba (mravná výchova) a povzniesť sa k Bohu (náboženská výchova).

  • Navrhoval nasledovnú organizáciu školského (vzdelávacieho) systému:

    • od narodenia do 6 rokov – domáca výchova; 

    • od 6 do 12 rokov – návšteva ľudovej školy pre chlapcov aj dievčatá, s výučbou čítania, písania, počítania, náboženstva, spevu, ručných prác a reálií (poznatky o prírode a spoločnosti);

    • od 12 do 18rokov – návšteva latinskej školy, s výučbou siedmych slobodných umení (gramatika, rétorika, dialektika, aritmetika, geometria, astronómia a hudba), prírodných vied, zemepisu, dejepisu, matematiky a jazykov (latinčina, gréčtina a iné);

    • od 18 do 24 rokov – vzdelávanie na akadémii – vysokej škole, kde by sa študovala teológia, právo alebo medicína. Vysokú školu nazýva akadémiou, pretože univerzity boli katolícke a chcel ich odlíšiť od protestantských.

    • Po ukončení vzdelávania by mal človek cestovať.

    • Zdôrazňoval, že vzdelávanie nikdy nekončí, je celoživotným procesom.

  • Pri výučbe sa Komenský riadil týmito zásadami:

  • zásada názornosti – priama skúsenosť

  • zásada systematickosti a sústavnosti – učivo by na seba malo nadväzovať

  • zásada aktívnosti – uplatňovanie získaných poznatkov v praxi

  • zásada trvalosti – sústavné opakovanie učiva

  • zásada primeranosti – učiteľ musí vychádzať z vekových a individuálnych schopností detí.

  • Deti delil podľa nadania na:

  1. bystré, ktoré robia radosť

  2. bystré, lenivé

  3. bystré, spupné

  4. s nedostatkom bystrej mysle

  5. s nedostatkom bystrej mysle, lenivé

  6. s nedostatkom bystrej mysle, spupné

 

 

Najvýznamnejšie diela

Komenský vytvorilmnoho diel, ktoré písal počesky, latinsky a nemecky. Jeho filozofia sa nazýva pansofia. Ústrednou filozofickou ideou J. A. Komenského je myšlienka jednej harmónie ovládajúcej celý kozmos. Najvýznamnejšie diela:

  • Dveře jazyků otevřené - názorná učebnica latinčiny.

  • Velká didaktika – hlavné Komenského dielo, v ktorom zhrnul svoje pokrokové pedagogické názory a zásady.

  • Poklad jazyka českého – podrobný slovník českých slov.

  • Labyrint světa a ráj srdce– alegorický príbeh o svete, jeho svetlých a temných stránkach. Východisko zo zmätkov tohto sveta nachádza v otvorení svojho srdca, aby do neho mohol vstúpiť Ježiš Kristus.

  • Informatorium školy mateřské – rady matkám, ako vychovávať deti pred školou.

  • Orbis pictus (Svět v obrazech) – učebnica jazykov.



Zopakujte si:
1. Kde a kedy sa narodil Komenský?
2. Kde a prečo žil Komenský v exile?
3. Vymenujte Komenského pedagogické zásady.
4. Vymenujte významné Komenského diela.

Použitá literatúra:
Múcska, V. a Skladaný, M.: Európa v období stredoveku, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1996.
Kalista, Z.: Čechové, kteří tvořili dějiny světa. 3. vyd. Garamond, Praha 2009.