Prídavné mená

Prídavné mená sa v španielčine spravidla kladú za podstatné mená. Zhodujú sa v rode a čísle s podstatným menom, ktoré určujú.



prídavné meno + podstatné meno

Napr.:

un chico simpático

una chica simpática


el chico guapo

la chica guapa



Ženský rod prídavných mien

Prídavné mená zakončené v mužskom rode na –o menia toto –o na –a.

Napr.:

blanco – blanca


Prídavné mená zakončené na –or, -án, -ón prijímajú –a.

Napr.:

trabajador – trabajadora

juguetón – juguetona

holgazán – holgazana

andarín – andarina



Výnimky:

interior

exterior


komparatív prídavných mien ako napr.:

mayor, menor,

mejor, peor,

superior,

interior



Mená národností končiace na akúkoľvek spoluhlásku prijímajú –a.

Napr.:

español española

francés francesa


Avšak ak tieto mená národností končia na –a, -í, -e zostávajú bezo zmeny.

Napr.:

belga belgický, belgická

árabe arabský, arabská

iraní iránsky, iránska


Ostatné prídavné menná majú zakončenie rovnaké pre oba rody.

Napr.:

joven mladý, mladá

azul modrý, modrá

pobre chudobný, chudobná




Zopakujte si:
1. Vytvor ženský rod od nasledovných prídavných mien v mužskom rode:guapo, alegre, simpárico, juguetón
2. Ktoré z nasledovných prídavných mien nie je v ženskom rode? Trabajadora, mayor, iraní, simpático
3. Ako rozlišujeme rod nasledovných prídavných mien? Iraní,l árabe?

Použitá literatúra:
LENGHARDTOVÁ, J. 2001. Španielčina 1, 2. 2. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2001. 448 s. ISBN 80-08-03316-9