Ján Chalupka - slovenský dramatik, publicista, prozaik a evanjelický kňaz.

Predstaviteľ slovenskej literatúry v období klasicizmu.

Starší brat štúrovského básnika Sama Chalupku.

 

  • Písal predovšetkým divadelné hry.

  • Vďaka svojim divadelným hrám patrí medzi zakladateľov slovenskej divadelnej tradície.

  • Písal predovšetkým veselohry.

  • Veselohry J. Chalupku majú kritický charakter.

  • Odohrávajú sa v malomestskom prostredí.

  • Pomocou irónie, satiry a humoru poukazujú na chyby a nedostatky mešťanov.

  • Takými chybami boli podľa J. Chalupku konzervatívnosť, egoizmus, odnárodňovanie, nedostatok sebadôvery, klebetníctvo, prospechárstvo a napodobňovanie cudzích vzorov.

  • J. Chalupka však vytvára aj kladné postavy, ktoré reprezentujú nový život svojím vzdelaním, šľachetnosťou, ľudským a národným sebavedomím, príklonom k zdravým silám spoločnosti. Ktoré predstavuje ľud a jeho tradície.

 

 

koncosova

 

 

Základné životopisné údaje:

  • 1791 – 1871

  • Narodil sa v Hornej Mičinej, zomrel v Brezne.

  • Narodil sa v rodine evanjelického farára Adama Chalupku (matka Anna, rod. Pruniová).

  • Vzdelanie získal od otca, neskôr navštevoval školu v Slovenskej Ľupči, v Brezne, študoval na gymnáziu v Ožďanoch, v Levoči, na evanjelickom kolégiu v Prešove, v Sárospataku.

  • V 1816 – 1817 študoval teológiu, filozofiu a filológiu na univerzite v Jene.

  • Od roku 1814 pôsobil ako domáci učiteľ v Banskej Bystrici a Viedni, učil na gymnáziu v Ožďanoch, na evanjelickom lýceu v Kežmarku.

  • V roku 1824 sa stal farárom v Brezne, 1850 – 1860 súčasne administrátor banskej, potom preddunajskej superintendencie.

  • V roku 1842 bol členom deputácie národovcov na viedenský dvor. Zasadzoval sa o to, aby sídlom Matice slovenskej bolo Brezno.

  • Vystupoval proti maďarskému šovinizmu, ktorý považoval nielen za škodlivý, ale hlavne za nezmyselný.

 

 

Zaujímavosti:

  • Okrem slovenčiny a češtiny ovládal päť ďalších rečí.

  • Svoje diela najprv písal biblickou češtinou, ale na konci svojho života všetky svoje diela preložil do Štúrovej slovenčiny.

 

 

Literárna tvorba:

1830 – Kocourkovo, aneb: Jen abychom v hanbě nezůstali, veselohra

1841 – Bendeguz

1842 – Zpěvník - 45 duchovných piesní, ktoré zložil J. Chalupka

1846 / 1847 – Kázně nedělní a svátečné

1862 – Fuk a Huk, alebo: Prvý apríl, fraška

1868 – Juvelír, veselohra

 

 

KOCÚRKOVO, alebo len aby sme v hanbe nezostali

  • Komédia pôvodne napísaná v češtine.

  • Satirický pohľad na slovenské malomeštiacke prostredie.

  • Kritika remeselníckych rodín a chýbajúceho národného povedomia v nich.

  • Kritika dlhodobého odnárodňovania zemanov.

  • Pojmy Kocúrkovo a Kocúrkovčan dodnes používame pri označovaní pomerov a ľudí s obmedzenými názormi malomeštiaka.

 

 

Hlavné postavy:

  • Autor v danom diele vytvoril klasicistické čierno-biele postavy – hlupák, obmedzenec, maďarón, intrigánka, študent.

  • Prvýkrát v dejinách slovenskej literatúry vložil do diela postavu učiteľa – národovca, ktorý uprednostňuje cit pred rozumom.

  • Autor v diele oživil aj jánošíkovskú tradíciu.

 

 

Pán z Chudobíc – charakter odrodilca:

  • Dozorca cirkví – predstavuje spoločenskú vrstvu zemanov.

  • Školský a latinský inšpektor.

  • Pýši sa svojím zemianskym pôvodom a svojimi predkami.

  • Správa sa povýšenecky a spupne.

  • Okrem pýchy však nič nemá (ako to naznačuje i jeho meno), je vdovec, žije sám so svojím obmedzeným synom Attilom, dom i dvor má vo veľkom neporiadku.

  • Je to polovzdelanec, má veľké medzery vo vzdelaní, ovláda len pár latinských fráz, ktoré sa naučil počas štúdia lýcea v Kežmarku, kde absolvoval len niekoľko tried.

  • Je pôvodom Slovák, ale chvastúnsky sa hlási k maďarskému národu, chce zakoreniť v Kocúrkove maďarčinu, hoci sám po maďarsky nevie, iba pár skomolených slov.

  • Zo svojho syna Attilu chce vychovať Maďara.

 

 

Čižmár Tesnošil – charakter odrodilca:

  • Čižmársky majster.

  • Predstavuje remeselnícku vrstvu mešťanov.

  • Ako prezrádza aj jeho meno, pracuje nekvalitne, svoju prácu zanedbáva. Kvalitu teda nekladie na prvé miesto svojej práce.

  • Veľa času venuje kartám a pijatike.

  • Je namyslený a zadubený, vyvyšuje sa nad kocúrkovskú spoločnosť  používaním maďarských slov, ktorým sa naučil na vandrovke, čím sa však iba zosmiešňuje.

  • Tesnošil sa považuje za hlavu rodiny, ale jeho žena a deti si robia, čo chcú.

  • Jeho žena Madlena je typická malomestská intrigánka a klebetnica.

  • Snaží sa vždy všetko zariadiť tak, „len aby sme v hanbe nezostali“.

  • Syn Honzík je lenivý, dcéra Anička je rozmaznaná, neposlušná, bezočivá k rodičom, nevie ani navariť, je šikovná iba v kalkuláciách, koho si vziať, aby jej bolo čo najlepšie.

 

 

Madlena – charakter intrigánky:

  • Žena Tesnošila.

  • Veľmi jednoduchá žena, ale prefíkaná.

  • Rada sa prezentuje nemčinou a vzdelaním, ale máločo ovláda.

  • Na ostatných ľuďoch vidí všetky chyby a hľadá zlo, len na sebe a svojej rodine nevidí nič zlé.

 

 

Anička – charakter vypočítavej hlupane:

  • Tesnošilova dcéra.

  • Zaujíma ju len to, koho si vziať a prečo.

  • Chce sa mať čo najlepšie, túži po dobrom spoločenskom postavení.

 

 

Honzík – charakter študenta:

  • Tesnošilov syn.

  • Bežný študent – fajčí, nadáva po latinsky ako „študovaný“ človek, míňa peniaze, vymýšľa klamstvá.

 

 

Učiteľ Svoboda – charakter národovca:

  • Vzdelaný slovenský muž.

  • Je pozvaný za rektora do Kocúrkova.

  • Kladná postava hry, je predstaviteľom pokrokovej inteligencie.

  • Ťažko dokončieval štúdium, lebo otec mu pred 6 rokmi zomrel.

  • Snaží sa získať miesto učiteľa v Kocúrkove, aby mohol doopatrovať svoju matku.

  • Je veselej, optimistickej povahy.

  • Uznáva potrebu učiť deti maďarčinu, ale odmieta odnárodňovanie.

  • Je uvedomelým Slovákom, je hrdý na svoju reč.

  • Stará sa o povznesenie ľudu. 

  • Je vtipný, vie ironicky komentovať správanie ľudí v Kocúrkove.

  • Nedá sa oklamať kocúrkovskými paničkami a ich rečami, odmieta ich dcéry za manželku.

 

 

Rajnoha, Krahulec, Garazda - figúrky:

  • Postavy zbojníkov.

  • folklórne vykreslené postavy.

  • Prepadnú ako správni zbojníci študentov a budúceho učiteľa, ale potom je ich správanie zvláštne – namiesto aby ich ozbíjali, tak ich nakŕmia.

 

 

Krátky príbeh:

1. dejstvo:

V Kocúrkove sa schádza konvent – idú voliť nového učiteľa. Tesnošil sa ho tiež účastní, podporuje voľbu susedovho syna, ktorý sa má oženiť s Aničkou. Madlena a suseda sa zhovárajú o konvente (tvária sa ako priateľky, ale v súkromí na seba navzájom „kujú pikle“), čakajú netrpezlivo na výsledok. Príde kostolník, ale nechce povedať, koho zvolili, iba naznačuje, že väčšina je naklonená istému „repkárovi“. Tesnošil sa vracia, ale nenesie dobré správy – nezvolili Martina, ale akéhosi Turčana Slobodu. Madlena chce Aničku vydať za Slobodu.

2. dejstvo:

Kdesi v lese vedie Sloboda monológ. Prichádzajú za ním Vojtech, Škrivánok a Janík. Radi by jedli, nuž založia oheň a každý dá, čo má. V lese začuť zapískanie, prichádzajú zbojníci. Keď však zistia, že nie je čo ukradnúť, podelia sa so študentmi o jedlo. Všetci jedia, pijú, spievajú. Ráno zbojníci odchádzajú. Keď sa chlapci prebudia, zistia, že im zmizli husle. Myslia si, že im ich ukradli zbojníci, no po chvíľke ich nájdu. Janík sa budí priviazaný – darček na rozlúčku od zbojníkov. Študenti si pozbierajú veci a spievajúc odchádzajú.

3. dejstvo:

Anička sa krášli, aby sa páčila novému učiteľovi. Tesnošil sa hnevá na Janíka, že je taký otrhaný, Madlena sa ho zastáva. Anička s Madlenou už čakajú učiteľa, no dočkajú sa len sklenára (Vojtech), drotára (Škrivánok) a miškára (Vojtech). Sloboda navštívi pána z Chudobíc. Ten po ňom chce, aby vyučoval deti po maďarsky. Sloboda to odmieta. Nechce sa ani oženiť s Aničkou, lebo ľúbi Ľudmilu. Tej i vyzná lásku a požiada ju o ruku. Ona privolí. Všetci v Kocúrkove sú rozhorčení, neprajú Slobodovi v manželstve, pripravujú plány, ako sa mu pomstia.

 

 

Ukážka 1:

SVOBODA: Však sa mu jazyk vybrúsi. A ja sa pousilujem, že nikto nepozná, či sa v Kocúrkove narodil, či v Kečkeméte.

PÁN Z CHUDOBÍC: Len prosím z vašej strany o trpezlivosť. Prísnosť pri ňom nič neosoží. Musíte s ním ako s maľovaným vajcom zachádzať. --- Chcel by som predsa z neho človeka vychovať.

SLOBODA: Aby mal viac rozumu ako otec.

PÁN Z CHUDOBÍC: Čo? Ako otec? Pravdaže ako otec – a aby bol svoj slávnej famílii ku poctivosti. Lebo kérem, náš rod je veľmi starodávny.

SVOBODA: Azda veru hen z tých časov, keď Svätopluk ----

PÁN Z CHUDOBÍC (mrzute): Ba čert, nie Svätopluk. My z opravdivého kmeňa maďarského pochádzame... (...)

PÁN Z CHUDOBÍC: Nemýľte ma! Nad uhorskú reč a uhorské nohavice a uhorský chlieb a uhorské víno, uhorský dohán, uhorskú slaninu, uhorské fúzy et cetera - nič na svete! - A nebožtík Podkonický nám to neraz opakoval, že extra Hungariam non est vita.

SVOBODA: Nuž či Slovák nemá svoj slovenský jazyk, svoj slovenský odev, svoje slovenské obyčaje? Nech nosí turecké pulidery, tancuje na svadbe kalopádu, na krčme minét, hudie namiesto trávnice kvadrilu a ako kanárik spieva nie svoju prirodzenú nôtu, ale ktorú ho verklík naučil, či prestane byť Slovákom? A Maďar nie je Maďarom, keď štrumpfle nosí a miesto korkovánok s ostrohami črievice, a ak, ako to za časov minulých bolo, maďarskou rečou vysoká aristokracia pohŕda.


 

Otázky k ukážke:

1. Na základe kontextu odhadnite, ktoré slová v ukážke pomenúvajú nohavice, ponožky a čižmy.

2. Nájdite v ukážke humor, iróniu, satiru.

3. Odôvodnite typy postáv odrodilca a národovca, uveďte konkrétne príklady z textu.


 

Ukážka 2:

SVOBODA (ukloní sa): Ad servitia, domine spectabilis.

PÁN Z CHUDOBÍC : Valde bene. Čože ale tak pozde?

SVOBODA: Včern sme veru pozde

PÁN Z CHUDOBÍC (skočí mu do reči): Mali ste i pozde vyhľadať vášho inšpektora, aspoň vyhľadať. Za jazykom človek ďaleko zájde, a to by vám každé decko bolo povedalo, kde býva pán z Chudobíc.

SVOBODA : Ej, veď mi to i moji kamaráti ukázali. Tamto, kde tá hŕba hnoja predo dvermi.

PÁN Z CHUDOBÍC: Hm!

SVOBODA: Hnoja na všetky strany - a ja som nevedel, či tuto, či tam. - „Tamto, vraj, tamto, kde tá jedna tabla na obloku papierom zalepená.“

PÁN Z CHUDOBÍC (krúti hlavou): Hm! - Nuž a potom?

SVOBODA :Aký som prišiel z cesty vyznojený, zaprášený, nebolo by sa svedčilo vašej urodzenej milosti predstaviť sa.

PÁN Z CHUDOBÍC : No, to sa mi ľúbi. - Vidím, že ste sa viac móresu naučili ako iní vášho veku mladí ľudia. - V jednej ruke - Stammbuch, pánboh mu daj slávu večnú. - To bol profesor, to! – Nie ako dnes tí vaši mudrlanti.

SVOBODA: Jeho pamiatka trvá až podnes.

PÁN Z CHUDOBÍC: To verím. - Dnes veru ani v Prešporku nemáte jemu rovného profesora. - Bola to rozkoš počúvať ho historiam patriae proponovať, kde akýsi kráľ Ludvík zahynul. - Ako by sa dnes

na neho díval! - O tom ale vaša školská mládež sotva čo počuje. - Medzitým - vám by to ani mak neškodilo. Dobre spievať, učiť čítať, katekizmus, kus aritmetiky, písať, niektoré piesne naspamäť, punktum. Čože iného rektor potrebuje? - Či sa nám snívalo o tom šťastí?


 

Otázky k ukážke:

1. Nájdite v ukážke humor, iróniu, satiru.

2. Charakterizujte zemanov (Pán z Chudobíc) na základe prečítaných ukážok:



Zopakujte si:
1. Uveďte základné životopisné údaje Jána Chalupku.
2. Charakterizujte dielo Kocúrkovo, ktoré napísal Ján Chalupka.
3. Uveďte hlavné postavy uvedeného diela a ich charakteristiku.

Použitá literatúra:
CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 2. 1998. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-52-3
CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 2002. Enigma Bratislava. ISBN 80-85471-95-7
MAPKA LITERATÚRY SŠ 1. 1. vyd. 2006. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-41-7
MATURUJEM ZO SLOVENČINY. 1. vyd. 2000. SPN Bratislava. ISBN 80-08-03154-9
SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom k maturite – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava, ISBN 978-80-8089-065-0
ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2006. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6
ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6
ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-7358-028-4
http://www.ssag.sk/SSAG%20study/SJL/kocurkovo.pdf
Súkromné materiály autorky

Zdroje obrazkov:
http://sk.wikipedia.org/wiki/J%C3%A1n_Chalupka