Roku 1882 sa rozdelila pražská univerzita na českú a nemeckú. Obnovenie českej univerzity znamenalo zvýšený príliv slovenských študentov do Prahy. Na českých školách študovali aj tí Slováci, ktorých uhorská vláda vylúčila z maďarských škôl za panslavizmus.

Detvan bol a je slovenský spolok s najdlhším trvaním a tradíciou.

 

Významní predstavitelia:

M. R. Štefánik, V. Šrobár, A. Štefánek, M. Kukučín, L. Nádaši-Jége, J. G. Tajovský, M. Schneider-Trnavský, I. Krasko, G. Vámoš, J. Alexy, M. A. Bazovský, F. J. Houdek, P. Gašparovič-Hlbina, Ľ. Novák a mnohí ďalší...)

Detvan vznikol z iniciatívy Pavla Socháňa a Jaroslava Vlčka.

Podľa zámerov jeho zakladateľov – Jaroslava Vlčka a Pavla Socháňa, mal spolok slúžiť „ku vzájomnému vzdelávaniu a poučeniu i k ušľachtilej zábave“.

 

 

Založenie spolku Detvan:

  • Ustanovujúce zhromaždenie sa konalo 15. marca 1883 v kaviarni Stará Slávia.

  • Bol to slovenský spolok, jeho členmi boli vo väčšine slovenskí študenti.

  • Išlo najmä o literárne činné osoby: M. Kukučín, J. G. Tajovský, Ladislav Nádaši Jégé, Vavro Šrobár, Ivan Krasko, Ondrej Kalina, Ján Smeranay a ďalší.

  • Prvým predsedom spolku sa stal Jaroslav Vlček, jednateľom bol Pavol Socháň a zapisovateľom Fraňo Zachar.

  • Miestom stretnutí bola vždy niektorá z pražských kaviarní, od roku 1891 to boli priestory českého spolku Slávia.

  • Spolok disponoval knižnicou, ktorá obsahovala diela slovenskej, českej i svetovej literatúry.

  • Pred prvou svetovou vojnou bibliotéka obsahovala takmer 900 knižných zväzkov.

  • Spolok sa venoval najmä kultúrnej a osvetovej činnosti, ale postupne jeho činnosť nadobudla aj politický rozmer – podporovali národné povedomie, usilovali sa rozvíjať česko-slovenské vzťahy, nadväzovali kontakty aj s inými slovanskými národmi.

  • Spolupracovali aj s inými českými a slovenskými spolkami – s českými spolkami Akademicky čtenařsky spolek, Moravsko-slezska beseda, Narodopisna společnost, slovenskými spolkami Národ a Tatran vo Viedni, Slovenský spolok v Pešti.

  • Cieľom spolku bolo oboznamovať české prostredie so slovenskou národnou problematikou, literatúrou a kultúrou.

  • V tomto duchu členovia zorganizovali napríklad spoločný večierok s Moravskou Besedou (1882), večer Vajanského (1883), akcie pri príchode slovenskej delegácie na čele s Jozefom Miloslavom Hurbanom na otvorenie Národného divadla (1883), večer na počesť Sama Tomášika (1884) a iné.

  • Organizovaním takýchto podujatí a ich úspešným priebehom prenikol Detvan do širšieho kultúrneho povedomia Pražanov, získal viacero vplyvných priaznivcov a podporovateľov (F. Táborský, R. Pokorný), zastúpenie v českých a moravských študentských spolkoch (Akademický čtenářský spolek, Slávia, Moravská Beseda, Radhošť),....

  • Na pôde Detvana sa čítali a posudzovali literárne práce jednotlivých členov a diskutovalo sa o literárnych problémoch - aj v európskom kontexte.

  • V týchto diskusiách sa tradičná orientácia na ruskú literatúru a slovanské literatúry vôbec rozšírila aj o západné vzory.

  • Pozitívne sa diskutovalo napr. o L. Zolovi, často spomínaný bol L. N. Tolstoj.

  • Postupne však v diskusných a iných aktivitách Detvana prevážila spoločenská problematika.

  • Veľký ideový vplyv na mladých pražských Slovákov mal prof. T. G. Masaryk, nielen ako vysokoškolský pedagóg, ale aj ako politik.

 

 

Obdobie 1. svetovej vojny a po nej:

  • Počas 1. svetovej vojny bola činnosť Detvana zrušená, obnovila sa až po vzniku Československej republiky.

  • Z iniciatívy G. Vámoša vznikol generačný časopis Svojeť.

  • Členovia Detvana sa pokúšali o divadelné aktivity.

  • Zásluhou zanietených študentov vyvíjal Detvan svoju činnosť aj po skončení 2. svetovej vojny.

  • Po februárových udalostiach v r. 1948 sa mohli mladí ľudia organizovať už len v Československom zväze mládeže.

  • Z tohto dôvodu akčný výbor spolokDetvan, ktorý s dvomi prestávkami jestvoval 66 rokov, rozpustil.

  • Na bohatú tradíciu spolku Detvan nadväzuje občianske združenie Detvan – spolok slovenských študentov a ich priateľov v Českej republike, ktoré bolo obnovené 8. 11. 1994.

 

 

JAROSLAV VLČEK – zakladateľ spolku a prvý predseda spolku:

 22. 1. 1860 Banská Bystrica
 21. 10. 1930 Praha (Česko)

  • Bol český a slovenský literárny historik.

  • Narodil sa v Banskej Bystrici v rodine českého gymnaziálneho profesora a slovenskej matky.

  • Po jeho narodení sa rodina odsťahovala do Prahy, kde Vlček absolvoval základnú školu.

  • Po smrti otca (1870) sa s matkou vrátil do Banskej Bystrice a tam r. 1878 na gymnáziu zmaturoval.

  • Vyštudoval Filozofickú fakultu UK v Prahe.

  • V Prahe sa stal spoluzakladateľom a prvým predsedom študentského spolku Detvan.

  • V roku 1882 nastúpil na miesto stredoškolského profesora v Brne.

  • V roku 1901 sa stal členom Královskej českej spoločnosti náuk a ten istý rok bol vymenovaný za profesora českého jazyka na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej.

  • Prispieval do mnohých časopisov, predovšetkým literárnymi kritikami a literárno-historickými prácami.

 

 

Tvorba J. Vlčeka:

  • Literatura na Slovensku, její vznik, rozvoj, význam a úspěchy (1881),

  • Přehled dějin literatury české (1885),

  • Dejiny literatúry slovenskej (1890),

  • Dějiny české literatury (1892-1921),

  • První novočeská škola básnická (1896),

  • Pavel Josef Šafařík (1896).

 

 

PAVOL SOCHÁŇ:

 6. 6. 1862 Liptovský Mikuláš
 23. 1. 1941 Bratislava

  • R. 1868 – 72 študoval na gymnáziu v Kežmarku, odkiaľ ho z národnostných dôvodov vylúčili, z tých istých dôvodov vylúčený aj z učiteľského ústavu v Lučenci (1879 – 81) a zo všetkých stredných škôl v Uhorsku.

  • V rokoch 1881 – 84 študoval na št. maliarskej škole v Prahe, kde sa stal spoluzakladateľom slovenského študentského spolku Detvan.

  • V rokoch 1885 – 86 študoval na maliarskej akadémii v Mníchove.

  • V rokoch 1893 – 1912 účinkoval v Martine, kde sa živil ako fotograf, tu napísal niekoľko divadelných hier, režíroval v Slovenskom spevokole a pričinil sa o založenie Muzeálnej slovenskej spoločnosti.

  • R. 1912 odišiel do Prahy a stadiaľ po vypuknutí prvej svetovej vojny do USA, kde spolupracoval s krajanskými spolkami.

  • R. 1919 sa vrátil do vlasti, od 1920 bol tlačovým referentom na Ministerstve unifikácií v Prahe, od 1921 prednostom tlačového oddelenia na Župnom úrade v Bratislave a začas aj hlavným tajomníkom Slovenskej ligy.

  • R. 1922 zakladal Ústredie slovenských ochotníckych divadiel v Martine, 1923 – 24 pracoval v redakcii Slovenského sveta, 1924 – 26 Národného denníka,...

 

 

Diela a recenzie diel P. Socháňa:

  • Civilné manželstvo (1888, Slov. pohľady, knižne 1910)

  • Honorár (1906, Letopis Živeny, knižne 1907)

  • Tobiáš Klepeto alebo Kvartieľ vo veľkom meste (1906, Slov. pohľady, knižne 1924)

  • Sedliacka nevesta (1910)

  • Jánošík a lesné víly (1918)

  • Fotograf (1923)

  • Smiešky a smiechoty (1923)

  • Renegát (1924)

  • Zbojník Juro Jánošík, a akým bol v skutočnosti... (1924)

  • Predaná nevesta alebo Koniec dobrý, všetko dobré (1934)

  • Romeo a Júlia (1934)



Zopakujte si:
1. Charakterizujte spolok Detvan a jeho činnosť.
2. Vysvetlite význam uvedeného spolku na poli kultúry, politiky a spoločenského života v 19. storočí a neskôr.
3. Uveďte významných predstaviteľov uvedeného spolku.

Použitá literatúra:
DEJEPIS NA DLANI. 1. vyd. 2004. Príroda. Bratislava. ISBN 80-07-01211-7
ĎURČO, E.: Dejepis na dlani. 1. vyd. 1995. Enigma. Bratislava. ISBN 80-88798-00-0
http://www.snk.sk/swift_data/source/casopis_kniznica/2012/november_december/72.pdf
http://www.ikaros.cz/slovensky-spolok-detvan-v-prahe
Súkromné materiály autorky