Participio - Príčastie je neurčitý slovesný spôsob, v ktorom sloveso má tvar prídavného mena. A preto má dva rody a dve čísla.

 

V taliančine existuje príčastie prítomné (participio presente) alebo minulé(participiopassato).

 

Príčastie prítomné

Tvorí sa z neurčitku slovesa, tak že odtrhneme koncovky –ARE, -ERE, -IRE a pripojíme nové koncovky:

 

1. SLOVESNÁ TRIEDA:

-ANTE – koncovka príčastia prítomného

STRILLANTE

2. SLOVESNÁ TRIEDA:

-ENTE – koncovka príčastia prítomného

CORRENTE

3. SLOVESNÁ TRIEDA:

-ENTE – koncovka príčastia prítomného

DORMENTE


 

Prítomné príčastie sa do slovenčiny prekladá zväčša opisne a používa sa veľmi málo. Pociťuje sa ako archaické.


 

Lei si cambiava corrente.

Prezliekala sa behom.

Lei è uscita di casa ancora strillante.

Ona odišla z domu ešte kričajúc.

Mi vestivo dormente.

Obliekala som sa spajúc. (Obliekala som sa po spiačky)...


 

Príčastie minulé

Príčastie minulé sa v taliančine používa oveľa častejšie. Aj príčastie minulé sa tvorí tak, že z neurčitku slovesa odtrhneme koncovky –ARE, -ERE, -IRE a pripojíme nové koncovky:

1. SLOVESNÁ TRIEDA:

-ATO – koncovka príčastia prítomného

ARRIVATO

2. SLOVESNÁ TRIEDA:

-UTO – koncovka príčastia prítomného
PERDUTO

3. SLOVESNÁ TRIEDA:

-ITO – koncovka príčastia prítomného

TRASFERITO


Príčastie minulé sa správa ako prídavné meno a preto sa môže meniť v rode a čísle.


Príčastie minulé môžeme využiť v týchto prípadoch:

  1. v zložených slovesných časoch

  2. na vyjadrenie pasívneho tvaru slovesa

  3. v implicitných (krátených) vedľajších vetách



Zopakujte si:
1. Čo je príčastie?
2. Ako sa tvorí príčastie prítomné?
3. Ako sa tvorí príčastie minulé?

Použitá literatúra:
Talianska gramatika, Michal Hľušík, 2001