Vtáky

Vtáky sa životu na súši prispôsobili lepšie ako plazy. Majú schopnosť lietať, čo im umožnilo rozšíriť sa po celej zemi a prežijú aj v drsných podmienkach. Okrem lietania niektoré vtáky sa vedia potápať, plávať, šplhať po stromoch či strmých bralách. Vtáci predstavujú rozmanitú skupinu stavovcov, radíme ju k evolučne najúspešnejším.

Predchodcom dnešných vtákov bol pravták Archaeopteryx – operený dinosaurus.


Pre súčasné vtáky sú charakteristické tieto znaky:

  • odľahčená kostra

  • krídla ⟹ sú to premenené predné končatiny

  • čeľuste zakončené zobákom

  • perie – chráni povrch tela

  • endotermia – stále teplota tela.


 

Kostra

Telo vtákov je rozlíšené na hlavu, trup a chvost. Kostra je pevná, ľahká, kosti sú väčšinou duté. Do kostí zachádzajú vzdušné vaky, ktoré sú súčasťou dýchacej sústavy – slúžia ako zásobáreň vzduchu (pľúca pri dýchaní nemenia svoj objem). Nohy sú silné. Kosti predných končatín – zrastajú čím sú posilnené krídla. Prsná kosť tvorí rozšírený hrebeň, naň sa upínajú lietacie svaly.


 

Povrch tela

Na povrchu tela je tenká a suchá koža, ktorá okrem mazovej žľazy nad chvostom neobsahuje iné žľazy. Zo záhybov kože vyrastá perie, ktoré môže byť rôzne sfarbené (je to charakteristický druhový znak; niekedy sú farebne odlíšené aj samci a samice jedného druhu). Perie má niekoľko funkcií:

  • obrysové perá – perie, ktoré pokrýva telo; má ochrannú funkciu a tvaruje telo

  • páperie – perie rastúce tesne pri pokožke; zadržiava teplo ⟹ pomáha udržiavať stálu teplotu tela

  • letky – perie na krídlach a chvoste; pomáhajú pri lietaní: pomocou pevných letiek sa vták oprie o vzduch, letky na chvoste pomáhajú udržiavať alebo meniť pri lete smer.


Zvuky vtáci vydávajú pomocou zvukového orgánu. Spievajú hlavne samce, označujú si ním teritórium.


 

Oplodnenie a rozmnožovanie

Po oplodnení samice v nej dozrievajú vajíčka. Po ich znesení vtáci potrebné teplo na vývin zárodku zabezpečujú sedením na vajíčkach v hniezde. Vajcia vtákov sú chránené vápenatou škrupinou. Mláďatá sa vyliahnu buď slepé a bez peria (rodičia ich musia po vyliahnutí kŕmiť – kŕmivé vtáky) alebo sa vyliahnu už operené a hneď po vyliahnutí môžu behať a kŕmiť sa samé (nekŕmivé vtáky).


Vtáky sa podieľajú na udržiavaní biologickej rovnováhy, sú dôležitou súčasťou ekosystémov. Niektoré vtáky majú veľký hospodársky význam, iné sa chovajú pre šport, výstavy, súťaže či ako domáce zvieratá. Vo všeobecnosti majú vtáky výborne vyvinuté zmysly – zrak, sluch, rovnovážny a niektoré aj magnetický zmysel.


Vtáky môžu byť sťahovavé (v zimnom období odlietajú aj o niekoľko tisícok kilometrov), stále (počas celého roka sú na jednom území) a prelietavé (presúvajú sa podľa potreby na menšie vzdialenosti, napr. za potravou).


 

Pri vodách žijú títo zástupcovia:

Kačica divá je pôvodcom domácich kačíc, veľká je približne 0,6 metra. V letnom operení sú samec i samica hnedé, škvrnité, s modrým zrkadlom (zrkadlá sú plôšky na krídlach). V svadobnom šate má samec tmavozelenú lesklú hlavu, biely obojok, sivé krídla a chrbát, prsia sú hnedé a brucho je belavé (viď obr. 1). Kačice nájdeme v stojatých a mierne tečúcich vodách. Kačica divá je prevažne bylinožravá, (semená, plody, pobrežné rastliny,...) ale živí sa i hmyzom, mäkkýšmi, a inými bezstavovcami. Nechajú sa kŕmiť ale napr. aj chlebom a zrnom. Hniezdi na zemi v tráve, v dutinách stromu, v kroví, ale i ďalej od vody. Samica znáša 8-11 vajec zelenkastej farby a sedí na nich 3 – 4 týždne. Po vyliahnutí ich odvádza k vode a stará sa o ne – mláďatá sú schopné lietať keď majú približne 2 mesiace.


http://en.wikipedia.org/wiki/Mallard

Obr. 1: Kačica divá – Anas platyrhynchos - samica (vľavo), samec (vpravo)



Hus divá obýva stojaté vnútrozemné vody. Celkovo je hnedosivej farby, v podchvostovej oblasti belavé, zobák je ružový alebo oranžový, nohy sú ružové. Žije v stálych pároch, samice sú schopné hniezdenia v 2. – 3. roku života. Znáša 3-10 vajec, na ktorých sedí 28 dní. Po vyliahnutí vodí mláďatá k vode alebo na pašu a večer na hniezdo. Živí sa rastlinami. Samec sa drží pri samici s mláďatami a chráni ich.

 

http://ca.wikipedia.org/wiki/Oca_vulgar

Obr.2: Hus divá – Anser anser



Labuť hrbozobá je v dospelosti čisto bielej farby, mláďatá sú špinavo sivo-hnedasté. Dorastá do veľkosti 1,5 m. Zobák dospelých labutí je pri koreni čierny inak červený. Živí sa vodnými rastlinami. Pre labuť je charakteristický dlhý, esovite prehnutý krk a klinovitý chvost. Vytvárajú trvalé páry, hniezdiť začínajú v 3. – 4. roku života. Pred hniezdením dochádza k svadobným hrám – samica a samec plávajú proti sebe, nadvihujú krídla a pohybujú krkom. Zobákmi naberajú vodu a fŕkajú si ním perie. Pri stavaní hniezda spolupracujú obaja – samec nosí materiál a samica stavia hniezdo. Do hniezda samica znesie 1 – 9 vajíčok, na ktorých sedí 35 dní, samec ju stráži. Po vyhliadnutí odvedú rodičia mláďatá na vodu, večer spať do hniezda.

 

http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Mute_Swan_(Cygnus_olor)_-_male.jpg

 

 

http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Mute_Swan_Cygnus_olor.jpg

Obr. 3: Labuť hrbozobá - Cygnus olor – vrchný obrázok dospelý jedinec; spodný obrázok mláďa

 


Potápka chochlatá patrí medzisťahovavé vtáky a potápavé vták – potápa sa za potravou aj pred nebezpečenstvom. K životu uprednostňuje hlbšie vodné plochy, ktoré sú bohaté na potravu a porasty tŕstia, ktoré slúžia ako úkryt či na hniezdenie. Hniezda si stavia plávajúce. V čase rozmnožovania je nápadná výraznými límcovými perami, ktoré vyzerajú ako „rožky“ a tmavým golierom na dlhom krku. Žije v pároch, živí sa menšími rybami. Dorastá do veľkosti približne pol metra. Hniezdi 1 -2 krát do roka, samica znáša 3 – 9 vajec, o mláďatá sa po vyliahnutí starajú obaja rodičia. Mláďatá sú schopné plávať hneď po vyliahnutí ale po dobu 3 týždňov sa nechajú voziť na chrbtoch rodičov. Samostatnému životu sú schopné po približne 70 – 80 dňoch.

 

http://en.wikipedia.org/wiki/Great_crested_grebe

Obr. 4: Potápka chochlatá – Podiceps cristatus



Kormorán veľký je vták čiernej farby s bielou škvrnou okolo zobáka. Zobák má hákovito ohnutý, loví ním pod vodnou hladinou ryby, ktorých denne skonzumuje okolo 2 kilogramov. Hniezdi na vysokých stromoch, v kolóniách. Je to čiastočne sťahovavý vták, dorastá do veľkosti 1 metra.

 

http://en.wikipedia.org/wiki/Great_cormorant

Obr. 5: Kormorán veľký - Phalacrocorax carbo



Bocian biely je približne meter vysoký vták, s dlhými červenými nohami, dlhým krkom a klinovitým zobákom, tiež červeným. Perie je biele, na koncoch krídel čierne. Žije v blízkosti vôd, alebo mokrých lúk, hniezdi na komínoch, stĺpoch, stromoch, alebo na strechách. Samica znáša 3-5 vajec bielej farby, sedia na nich ale obaja rodičia. Mláďatá sa liahnu po 33-34 dňoch a 2 mesiace po vyliahnutí ich rodičia spoločne chovajú v hniezde. Bociany sa živia rybami, obojživelníkmi, plazmy, hmyzom i malými cicavcami.



http://www.panoramio.com/photo/12335933

Obr. 6: Bocian biely – Ciconia ciconia



Zopakujte si:
1. Ktoré znaky sú charakteristické pre vtáky?
2. Ktorými znakmi sa odlišujú vtáky od plazov?
3. Ako je sfarbený samec kačice divej počas leta?
4. Ktoré z uvedených vtákov sú kŕmivé a ktoré nekŕmivé?

Použitá literatúra:
vlastné poznámky
http://az-europe.eu/sk/zvierata/201-potapka-chochlata/g
Kolektív autorov: Veľká kniha živočíchov, Príroda, Bratislava, 2001
http://www.gasbb.sk/sekcie/profesory/sanderova/Biologia1rocnikGymn-cast03.pdf

Zdroje obrazkov:
http://en.wikipedia.org/wiki/Mallard
http://ca.wikipedia.org/wiki/Oca_vulgar
http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Mute_Swan_(Cygnus_olor)_-_male.jpg
http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Mute_Swan_Cygnus_olor.jpg
http://en.wikipedia.org/wiki/Great_crested_grebe
http://en.wikipedia.org/wiki/Great_cormorant