Volavka popolavá je veľký vták (84 cm – 102 cm; rozpätie krídel môže mať až 1,75 m), ktorý sa zdržuje v blízkosti väčších vodných tokov. Má dlhý, štíhly krk a dlhé končatiny, čo jej umožňuje sa pohybovať aj v hlbších vodách. V typickej nehybnej polohe vyčkáva na korisť – predovšetkým ryby, aj mŕtve. Najaktívnejšia je skoro ráno a v podvečer. Hniezdi v kolóniách, hniezda si stavia v lesných porastoch, v korunách vysokých stromov - samec „zháňa“ materiál, samica stavia hniezdo. Samica potom znáša 3-5 zelenkavých vajec, na ktorých sedia striedavo obaja rodičia. Mláďatá sa liahnu po 25 – 26 dňoch, plne operené sú po 20 – 30 dňoch.
Obr. 7: Volavka popolavá – Ardea cinerea
Kúdeľníčka lužná je 10 – 11 cm, 10g spevavec, nazývaným aj naším opereným architektom – staviteľom hniezd. Zavesené a uzavreté hniezdo má tunelovitý vchod a je podobné výtvorom niektorých afrických snovačov, jeho hniezda tak patria medzi najkrajšie a najdokonalejšie hniezda v Európe. Patrí medzi sťahovavé vtáky, zimu prečkáva napr. vo Švajčiarsku alebo Taliansku.
Najvýraznejším charakteristickým znakom je čierna maska na hlave, ktorá ale chýba v období párenia a v mladom veku. Je nepokojný, aktívny vták, živiaci sa hmyzom, pavúkmi a v zime semenami. Hniezdo stavia samec, počas stavy láka samičku, s ktorou potom hniezdo dostavia. Samička potom znáša 6 – 8 vajec bielej farby. Po 14 dňoch sa z nich vyliahnu mláďatá, o ktoré sa stará iba samica – kŕmi ich 15 – 20 dní.
Obr. 8: Kúdeľníčka lužná – Remiz pendulinus
Trasochvost biely alebo ľudovo „trasorítka“ je 18 cm vták, s rozpätím krídel 25 -30 . Samec sa odlišuje od samice čierno bielou hlavou, zadná časť samice je sivá. Kŕdle hniezdia často v krovinách, na stromoch, alebo v skleníkoch 2 – 3 krát do roka. Mláďatá sa liahnu po 12 – 14 dňoch. Je neposedný, pohyblivý, ak cíti blížiaceho sa predátora (myšiara, jastraba alebo vranu), vzrušene poletuje a švitorí. Patrí medzi sťahovavé vtáky, no v poslednom období niektoré jedince prezimovávali aj na našom území. Je chráneným druhom národného významu – spoločenská hodnota jedného jedinca je 331,93€.
Obr. 9: Trasochvost biely - Motacilla alba
Trsteniarik bahenný – je vták menší ako vrabec, červenkasto hnedého sfarbenia, zospodu je belavý, boky má žltkasté. Patrí medzi sťahovavé vtáky – na zimu odlieta do Afriky. živí sa bobuľami, pavúkmi a hmyzom, ktoré hľadá na stromoch a kríkoch pri vode, a v rákosí. Hniezdi maximálne 1 meter nad zemou alebo vodou, samička znáša 3 – 5 vajec, z ktorých sa vyliahnu mláďatá po 11 – 12 dňoch. Po vyliahnutí sa samička stará o mladé 11 – 13 dní. Hniezda trsteniarika často využívajú kukučky.
Obr. 10: Trsteniarik bahenný – Acrocephalus scirpaceus
cm.
Vodnár potočný je svojím správaním a stavbou tela najpozoruhodnejším spevavcom. Je zavalitého vzhľadu, veľkosti 17 – 18 cm. V zime neodlieta. Je indikátorom čistoty vody, nakoľko je náročný na koncentráciu rozpusteného vápnika v nej, ale aj na pH, alkalinitu, konduktivitu a do istej miery aj na farbu vody. Živí sa larvami vodného hmyzu, červov, kôrovcov, salamandry a malými rybkami, loví aj pod ľadom. Samec si trilkovaním ohraničuje hniezdny revír. Samček začína hniezdo stavať už vo februári. Pri dvorení neustále predvádzajú biele podbradníky, partneri sa ukláňajú a stále sa otáčajú sem a tam. Pytačky sú tak nápadné a keď majú úspešný koniec, hniezdo dokončujú už ako pár. Mláďatá sa dokážu potápať skôr, ako lietať, úplne samostatné sú po 42 dňoch od vyliahnutia. Je chránený, jeho hodnota je 332€.
Obr. 11: Vodnár potočný - Cinclus cinclus
Čajka smejivá je najrozšírenejším druhom na Slovensku, kde sa vyskytuje na väčšine územia, okrem horských oblastí. Zimuje pri nezamŕzajúcih tokoh a nádržiach, ale napr. aj na skládkach. Hniezdia v kolóniách, len ojedinele samostatne. Počas hniezdenia sa živí hlavne hmyzom, v zime všetkou dostupnou potravou. Dorastá do veľkosti približne 38 cm.
Obr. 12: Čajka smejivá - Larus ridibundus
Kaňa močiarna je dravá – loví vtáky, ktoré žijú pri vode, cicavce, plazy, obojživelníky, ale aj ryby. Hniezda stavia v tŕstí, samica znáča 3 – 6 vajíčok, v 2 – 3 dňových odstupoch. Mláďatá sa liahnu po 31 – 34 dňoch. Po 4 – 5 týždňoch sa mláďatá pohybujú už okolo hniezda, lietať začínajú o 1 – 2 týždne neskôr. Aj po vyletení z hniezda sú ešte nejaký čas kŕmené matkou.
Obr. 13: Kaňa močiarna – Circus Aeruginosus
Zopakujte si:
1. Ktorému z vtákov, žijúcich pri vode sa hovorí, že je „operený architekt“ a prečo?2. Ktorý spevavec je najpozoruhodnejší a prečo?
3. Čím sa živí kaňa močiarna?
Použitá literatúra:
http://cs.wikipedia.org/wiki/Volavka_popelav%C3%A1http://polovnictvo.pluska.sk/polovnictvo-a-rybarstvo/rybar/zivot-pri-vode/2010/nas-opereny-architekt.html
http://www.mladyvedec.sk/archiv/archiv-17-cisla/434-operence-okolo-nas.html
http://az-europe.eu/sk/zvierata/128-trsteniarik-bahenny/g
http://www.enviromagazin.sk/enviro2012/enviro1/20_najporozuhodnejsi.pdf
http://az-europe.eu/sk/zvierata/167-cajka-smejiva/g
http://www.dravce.sk/chvu/index.php/ka%C5%88a-mo%C4%8Diarna
Zdroje obrazkov:
http://en.wikipedia.org/wiki/Mallardhttp://ca.wikipedia.org/wiki/Oca_vulgar
http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Mute_Swan_(Cygnus_olor)_-_male.jpg
http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Mute_Swan_Cygnus_olor.jpg
http://en.wikipedia.org/wiki/Great_crested_grebe
http://en.wikipedia.org/wiki/Great_cormorant
http://www.panoramio.com/photo/12335933
http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Ardea_cinerea_qtl3.jpg
http://cs.wikipedia.org/wiki/Moudivl%C3%A1%C4%8Dek_lu%C5%BEn%C3%AD
http://en.wikipedia.org/wiki/Eurasian_reed_warbler
http://de.wikipedia.org/wiki/Wasseramsel_(Art)
http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Lachm%C3%B6we_(Larus_ridibundus)_4.jpg
http://ibc.lynxeds.com/photo/western-marsh-harrier-circus-aeruginosus/juvenile-flying-over-water