Vypracoval: L. Petrovič
Uzbecká republika (O‘zbekiston Respublikasi)
|
rozloha |
počet obyvateľov |
hustota zaľudnenia |
hlavné mesto |
úradný jazyk |
|
447 400 km² |
27 307 134 |
60 ob./km² |
Taškent |
uzbečtina |
štátny znak
štátna vlajka
Poloha
Uzbekistan je štát v Strednej Ázii. Na západe a severe susedí s Kazachstanom, na východe s Kirgizskom a Tadžikistanom, na juhu s Afganistanom a Turkménskom. Je to bývalá zväzová republika ZSSR, v súčasnosti člen Spoločenstva nezávislých štátov.
Prírodné pomery
Geomorfológia a geológia
Najväčšiu časť Uzbekistanu zaberá púšť Kyzylkuma plošina Usťurt. 45 000 km2 zaberá delta rieky Amudarja. Púšť je tvorená piesočnými presypmi, miestami spevnenými vegetáciou. Na juhu vybiehajú horské chrbty pohoria Ťanšan – Turkestanský, Zeravšanský a ďalšie. Tieto dosahujú výšku od 2 000 do 4 000 m. n. m. Najvyšším bodom krajiny je vrch Adelunga Toghy, vysoký 4 643 m. n. m. Pre Uzbekistan je charakteristická silná seizmická činnosť. Pri južnom brehu vysychajúceho Aralského jazera sa nachádzajú močaristé preliačiny.
Vodstvo
Typickým pre Uzbekistan je nerovnomerné rozloženie riek. Hlavne rovinatá časť krajiny je na ne chudobná. V nižšie položených oblastiach strácajú rieky vodu presakovaním a vyparovaním, postupne vysychajú a často končia slepým ústím. V horách je riečna sieť podstatne rozvetvenejšia. Všetky rieky v krajine patria k dvom povodiam – Amudarji a Syrdarji. Väčšina tokov má snehovo-ľadovcový zdroj. Do údolia Amudarji steká ročne 79 km3 vody a do údolia Syrdarji 38 km3. Jazerá sa nachádzajú prevažne v dolinách, v deltách väčších riek a na okrajoch zavlažovaných oáz. Najväčšími sú jazerá medzinárodné Aralské aSarykamyšské a vnútrozemské Ajdarkula Dengizkul. Na území Uzbekistanu je celkom 770 jazier, z ktorých 500 patrí k povodiu Amudarji a 270 k povodiu Syrdarji (95 % z nich je menších ako 1 km2). V krajine je tiež množstvo umelých vodných nádrží, napríklad Kattakurganská, Kajrakkumská, Čardarinská.
Podnebie
Pre Uzbekistan je, vďaka jeho polohe uprostred najväčšieho kontinentu, charakteristické extrémne kontinentálne suché podnebie. Zrážky sú po celý rok veľmi zriedkavé, ich priemerný ročný úhrn sa pohybuje od 200 do 450 mm. Zimy sú suché a chladné, teploty môžu klesnúť na -40°C. Medzi zimou a letom sú značné teplotné rozdiely. V lete, hlavne v púštnych oblastiach môžu stúpnuť teploty nad +40°C.
Rastlinstvo
Flóra krajiny zahrňuje viac ako 3 700 druhov rastlín. 20% z nich sú takzvané endemity (nikde inde sa nevyskytujú). Väčšinu druhov miestnej flóry môžeme nájsť v horských oblastiach. Flóra stepí a polopúští pozostáva hlavne z jedinečných krovín. Stromy, kry, trávy a byliny sa vyskytujú na podhorských planinách a vyššie. Pre podhorské planiny sú charakteristické traviny, stromy sa tu nevyskytujú a kroviny rastú zväčša na pobrežiach riek. Nájdeme tu trávy ako ometlina štíhla (Coeleria marcantha), stipa lessingiana, pýr hrebenitý (Agropyron cristatum), ale tiež rôzne druhy cibuľovitých, rebarbor, na skalnatejších miestach rastú mandle (Prunus dulcis), čerešňové (Prunus cerasus) hájiky. Vo vyšších polohách rastú lesné druhy ako javore (Acer sp.), rôzne plané jablone (Malva sp.), pistácie (Pistacia vera), orechy (Juglans regia), brezy (Betula sp.), vŕby (Salix sp.), šípky (Rosa canina) ako aj ďalšie kroviny.
Živočíšstvo
Podobne ako pri rastlinstve, aj fauna Uzbekistanu je veľmi rozmanitá. Nájdeme tu typických predstaviteľov stredoázijského živočíšstva. Z cicavcov sú tu vlci (Canis lupus), šakal zlatý (Canis aureus), muflóny (Ovis musimon), z plazov hlavne agami (Physignatus sp.), boa piesočná (Eryx jayakari), kobra stredoázijská (Naja oxiana), rôzne druhy suchozemských korytnačiek, z vtáctva sojky (Garrulus), kavka tmavá (Coloeus monedula), straky (Pica sp.), vrany (Corvus sp.), bažanty (Phasianus), strnádky (Emberiza). Vo vodných nádržiach žije viac ako sedemdesiat druhov rýb: pstruh morský (Salmo trutta), zubáče (Sander sp.), amur biely (Ctenopharyngodon idella).
Socio-ekonomické pomery História
Začiatky osídľovania krajiny sú spojené s kočovnými kmeňmi Massagetov a Sakonov v prvom tisícročí p. n. l. Od 7. storočia p. n. l. sa na území nachádzali ríše Chorasmia, Baktria, Partia. Neskôr sa územie stalo súčasťou ríše Achajmenovcov. V 4. storočí p. n. l. dobyl územie Alexander Veľký, v 3. a 2. storočí p. n. l. bolo súčasťou ríše Seleukocov, od prelomu letopočtov až do 4. storočia n. l. bolo súčasťou Kušánskej ríše. V 7. storočí sa tu usadili turkménske kmene a v 8. storočí územie dobyli Arabi, čo viedlo k islamizácii. V 13. storočí bolo súčasťou Mongolskejríše, v 15. a 16. storočí zasa ríše Timurovej a od 16. storočia si územie začalo podmaňovať cárske Rusko. Po revolučných udalostiach sa Uzbekistan stal najskôr súčasťou Turkestanskej ASSR v rámci Sovietskeho zväzu, neskôr Uzbeckousovietskou socialistickou republikou. Nezávislosť Uzbekistanu bola vyhlásená 31. augusta 1991 a v decembri toho istého roku sa republika stala zakladajúcim členom Spoločenstva nezávislých štátov.
Obyvateľstvo
So svojimi vyše 27 miliónmi obyvateľov je Uzbekistan najľudnatejšou krajinou v strednej Ázii (tvoria polovicu obyvateľov stredoázijského regiónu). Väčšinu v krajine tvoria Uzbeci(80%). Ďalšími etnickými skupinami sú Rusi (5,5%), Tadžici(5%, tento odhad je však sporný, neoficiálne odhady uvádzajú 20-30%), Kazachovia (3%), Karakalpaci(2,5%), Tatári(1,5%) a ostatné etniká (2,5%). 88% obyvateľov vyznáva islam (z toho 95% sú sunniti a 5% šíti), ďalej sú to 9% pravoslávny a ostatné náboženstvá 3%. Úradným jazykom je uzbečtina, hovorí ním 74,3% obyvateľov. Ďalej sa hovorí 14,2% obyvateľov ruštinou, 4,4% tadžičtinou a 7,1% tvoria ostatné jazyky.
Administratívne členenie
Uzbekistan je rozčlenený na 12 provincií (viloyati, napríklad provincia Samarkand – Samarqand viloyati), jednu autonómnu republiku (respublikasi, Karakalpakistánska autonómna republika – QaraqalpaqstanAvtonomRespublikasi) a jedno nezávislé mesto (shahri, hlavné mesto Taškent – Toshkent shahri).
Hospodárstvo
Uzbekistan je poľnohospodárska krajina, kde dve tretiny obyvateľov žije na vidieku a venujú sa obrábaniu pôdy a chovu dobytka v intenzívne využívaných údoliach riek (11% povrchu krajiny). Krajina je druhým najväčším vývozcom bavlny. Významný je tiež ťažobný a spracujúci priemysel. Ťaží sa hlavne zemný plyn, ale tiež ropa, uhlie, farebné a drahé kovy. Po rozpade ZSSR vláda pokračovala v centrálnom riadení ekonomiky, na ktorú výrazne dopadli ekonomické krízy v Rusku a iných krajinách Ázie. V súčasnosti sa vláda pokúša liberalizovať trh a prilákať zahraničných investorov. Chudoba aj nezamestnanosť v krajine presahujú 20%.
Použitá literatúra:
Kol.; 2004: The Illustrated World Atlas, Weldon Owen Pty Ltd.
Kol.; 1987: Země světa 2; Nakladatelství Svoboda
Kol.; 1970: Soubor map „Poznáváme svět – Asie“; Kartografické nakladatelství
Zdroj obrázkov:
http://en.wikipedia.org/wiki/File:Coat_of_Arms_of_Uzbekistan.svg
http://en.wikipedia.org/wiki/File:Flag_of_Uzbekistan.svg
http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:LocationUzbekistan.jpg&filetimestam
