ThDr. Jozef Tiso (1887 - 1947) bol rímskokatolícky kňaz, poslanec československého parlamentu, člen československej vlády, predseda HSĽS, predseda vlády Slovenskej krajiny a prezident prvej Slovenskej republiky (1939 - 1945). Po vojne bol odsúdený za vlastizradu a v roku 1947 popravený. J. Tiso patrí k najrozporuplnejším postavám histórie Slovenska. Mnohí ho oslavujú za to, že sa obetoval za národ, iní ho nenávidia za to, že sa spolčil s Hitlerom, vyčítajú mu transporty Židov a potlačenie SNP.
Mladé roky a štúdiá
J. Tiso sa narodil sa 13. októbra 1887 v Bytči v rodine mäsiara ako Jozef Gašpar, druhé meno však nepoužíval. Študoval na chlapčenskom gymnáziu v Žiline, neskôr na piaristickom gymnáziu v Nitre. Vďaka nadaniu ho v roku 1906 nitriansky biskup poslal na univerzitu do Viedne na takzvané Pazmáneum (1906 – 1910). Štúdium ukončil ako doktor teológie.
Kňaz
V roku 1910 bol vysvätený za kňaza a pracoval na rôznych miestach (Oščadnica, Rajec, Bánovce nad Bebravou). Kňazskú, pedagogickú a sociálnu prácu vykonával v slovenskom aj maďarskom jazyku. V rokoch 1910-1918 bol členom Katolíckej ľudovej strany a spolupracoval s týždenníkom Kresťan. Počas prvej svetovej vojny pôsobil ako vojenský kňaz (poľný kurát), ale po ťažkých zdravotných komplikáciách bol z vojenskej služby prepustený. V roku 1915 sa stal rektorom Teologického seminára v Nitre a učiteľom na piaristickom gymnáziu v Nitre, neskôr profesorom teológie. V rokoch 1921-1924 bol biskupským tajomníkom a učiteľom v Bohosloveckom seminári v Nitre. V roku 1924 sa stal dekanom a farárom v Bánovciach nad Bebravou a v tejto práci pokračoval aj ako prezident 1. Slovenskej republiky (1939-1945).
Politik
V decembri 1918 sa Tiso zúčastnil zakladajúceho zhromaždenia Slovenskej ľudovej strany (od roku 1925 Hlinkovej slovenskej ľudovej strany) v Žiline a postupne sa stal jednou z vedúcich osobností strany. Strana bojovala za autonómiu Slovenska v ČSR a po roku 1923 sa stala najväčšou čisto slovenskou stranou na Slovensku. 15. novembra 1925 sa stal poslancom Národného zhromaždenia, ktorým bol až do roku 1939. Zakrátko bol zvolený za predsedu poslaneckého klubu HSĽS. Vo svojich parlamentných vystúpeniach sa zaoberal otázkami štátoprávneho postavenia Slovenska a problémom uznania Slovákov za samobytný národ. V januári 1927 HSĽS vstúpila do vlády a Tiso sa stal ministrom zdravotníctva a telovýchovy (1927-1929). Po Hlinkovej smrti roku 1938 sa stal Tiso oficiálnym predsedom HSĽS (1. októbra 1939).
Slovenská krajina (1938 – 1939)
Po Mníchovskej konferencii (29. septembra 1938) obsadilo Nemecko Sudety a československý prezident Edvard Beneš sa 5. októbra 1938 vzdal svojho úradu a neskôr emigroval z krajiny. 6. októbra 1938 sa v Žiline zišli predstavitelia slovenských politických strán a vyhlásili autonómiu v rámci Československa (tzv. Žilinská dohoda) pod názvom Slovenská krajina. Pražský parlament prijal ústavný zákon o autonómii Slovenskej krajiny a prezident E. Hácha 7. októbra 1938 vymenoval J. Tisa za predsedu vlády autonómnej krajiny. Hranice Slovenska sa upravili 2. novembra 1938 rozhodnutím medzinárodnej arbitráže vo Viedni. Po vyhlásení autonómie v novembri 1938 vznikla Hlinkova slovenská ľudová strana - Strana slovenskej národnej jednoty, ktorá tvorila základ budúcej prvej Slovenskej republiky.
Slovenská republika (1939 – 1945)
9. marca 1939 prezident Hácha odvolal Jozefa Tisa a za predsedu autonómnej vlády vymenovala Karola Sidora. Na územie Slovenska vtrhli z Česka vojenské oddiely, ktoré začali obsadzovať administratívne budovy. Hitlerove návrhy na vyhlásenie samostatnosti Slovenska K. Sidor odmietol. Preto J. Tiso prijal 13. marca 1939 pozvanie Hitlera do Berlína, kde ho Hitler žiadal o urýchlené vyhlásenie samostatnosti a hrozil rozdelením Slovenska medzi jeho susedov. Tiso však odmietol vyhlásiť samostatnosť priamo z Berlína. 14. marca 1939 na neverejnom zasadnutí slovenského snemu J. Tiso vo svojom prejave referoval o rokovaniach v Berlíne. Nedošlo k tradičnému hlasovaniu a bola vyhlásená samostatná Slovenská republika (Slovenský štát). Vyhlásenie samostatnosti znamenalo koniec prvej Československej republiky, Čechy a Moravu Hitler následne 15. marca 1939 obsadil a vyhlásil za Protektorát. Tiso bol ministerským predsedom Slovenského štátu od 14. marca 1939 do 26. októbra 1939 a 26. októbra 1939 sa stal prezidentom 1. Slovenskej republiky. Slovensko sa stalo satelitom Nemecka a Nemecko si „Ochrannou zmluvou“ zaistilo vojenský a hospodársky vplyv na Slovensko.
Židovská otázka
Po vyhlásení samostatnosti 14. marca 1939 podľa vzoru Norimberských zákonov 1. SR zaviedla protižidovské a rasové zákony. 9. septembra 1941 vyšlo nariadenie 198/1941 tzv. Židovský kódex o právnom postavení Židov. Prezident J. Tiso v máji 1942 podpísal Ústavný zákon o vysťahovaní Židov a zlegalizoval deportácie Židov do nemeckých „pracovných“ táborov. Deportácia Židov zo Slovenska začala v marci 1942. 25. marca 1942 odišiel z Popradu prvý transport tisícky židovských dievčat a žien do koncentračného tábora Osvienčim. Vyvezených bolo okolo 70 tisíc Židov do koncentračných táborov a prežilo ich niekoľko stoviek.
Slovenské národné povstanie
Po vstupe nemeckých vojsk na územie Slovenska a vypuknutí SNP (29. augusta 1944) Tiso zotrval v pozícii nemeckého spojenca. Po potlačení povstania v Banskej Bystrici 30. októbra 1944 vystúpil na terajšom Námestí SNP s ďakovným prejavom a vyznamenával nemeckých vojakov.
Proces a poprava
Po oslobodení Slovenska sovietskou armádou v apríli 1945 Tiso ušiel a skrýval sa v rakúskom kláštore v Kremsmünsteri. Tu ho objavila americká vojenská polícia, ktorá ho vydala československej vláde. Proces sa začal 2. decembra 1946 a rozsudok – trest smrti obesením - bol vynesený 15. apríla 1947. Jozef Tiso bol popravený v skorých ranných hodinách 18. apríla 1947 na dvore Justičného paláca v Bratislave. Neskôr bol pochovaný na Martinskom cintoríne v Bratislave.
Zopakujte si:
1. Odkiaľ pochádzal J. Tiso?2. Aké významné politické funkcie zastával J. Tiso?
3. Kedy bol J. Tiso prezidentom 1. SR, aký bol jeho vzťah k židovskej otázke a SNP?
4. Kedy, kde a ako zomrel J. Tiso?
Použitá literatúra:
Kováč, D. a kol.: Slovensko v novom storočí, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1997.Kamenec, I.: Tragédia politika, kňaza a človeka: Dr. Jozef Tiso 1887-1947. Archa, Bratislava, 1998.