Milenecká láska na pozadí vojny I.

Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová

Protiklady lásky a vojny boli veľmi vďačnou témou pre autorov obdobia medzi dvoma svetovými vojnami i po druhej svetovej vojne. Vo svojich dielach odmietali nezmyselnosť vojny, zabíjania a na príklade vzťahu dvoch ľudí demonštrovali osudy mnohých ľudských životov a vzťahov. Aj napriek krutej dobre vznikali medzi mladými i staršími ľuďmi príbehy lásky, ľudia hľadali v ťažkej dobe blízkosť, pochopenie, radosť a najmä ľudskosť. Utiekali sa do náručia milovaného/milovanej, aby unikli tomu, čo sa deje vo svete a okolo nich. Verili vo víťazstvo lásky, v krásnu budúcnosť, ale nie vždy to vyšlo. Práve naopak. Mnohokrát láska končila tragicky, úmrtím jedného alebo oboch zaľúbencov. Vojny prinášali do života zaľúbených obrovské tragédie.

2.svetová vojna – dôležitá dejinná udalosť 20. storočia

• Trvala od roku 1914 do roku 1918

• Boj Trojspolku (Rakúsko - Uhorsko, Taliansko a Nemecko) proti Dohode (Francúzsko, Rusko, Veľká Británia), postupne sa pridali aj ďalšie krajiny

• Zapojenie mnohých štátov, ľudí

• Priniesla veľké materiálne, ľudské škody, psychické problémy

• Začala sa v nej využívať moderná vojenská technika (tanky, delostrelectvo, letectvo,...)

• Prvýkrát bol použitý jedovatý plyn

• Zasiahla aj zázemie

• Po nej v Európe vypukla španielska chrípka – zabila viac ľudí ako vojna

STRATENÁ GENERÁCIA – (lost generation) - názov pochádza od Gertrude Steinovej – 1874 – 1946 – americká prozaička žijúca v Paríži. Ide o označenie generácie autorov (básnikov i prozaikov), ktorí do literatúry nastúpili približnev 20– tych rokoch 20. storočia. Ide o autorov, do života ktorých výraznou mierou zasiahla 1. svetová vojna a ich život naplnila smútkom, pesimizmom, beznádejou a neschopnosťou zaradiť sa po vojne do reálneho života. G. Steinová spomínaných autorov sama označila vetou: „Vy všetci ste stratená generácia.“

2. svetová vojna:

• Najhoršia, najbrutálnejšia a najkrvavejšia vojna v dejinách ľudstva.

• Zúčastnilo sa jej 61 štátov a približne 110 miliónov vojakov.

• Zahynulo v nej viac ako 50 miliónov ľudí – najviac Rusov.

• Hlavným agresorom bolo Nemecko - k nemu sa pridalo Taliansko, Japonsko a tzv. satelity (nemecky orientované štáty): Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Fínsko a Slovensko.

• Medzi spojenecké krajiny patrili Veľká Británia, USA, Francúzsko a Sovietsky zväz.

• Neutralitu vyhlásili Švajčiarsko, Švédsko, Írsko a Portugalsko.

V priebehu 2. svetovej vojny došlo k systematickému vyvražďovaniu ruského obyvateľstva a ľudí tzv. neárijského pôvodu (Židia, Cigáni, neskôr aj slovanské národy) – holokaust.

HOLOKAUST:

• Termín používaný na systematické vyhladenie židovského národa v európskych krajinách nacistami.

• Jeho začiatky sú spojené s nástupom Hitlera k moci v Nemecku.

• Prvé opatrenia voči Židom sa uskutočňovali už začiatkom roku 1933 a v máji sa začalo s tzv. pálením kníh mnohých autorov (Karol Marx, Sigmund Freud,...)

• Rok 1935 priniesol tzv. norimberské zákony, podľa ktorých sa politické práva a úrady dávali len „čistým árijcom“. Židom boli občianske práva odoprené.

• Proti Židom bola zameraná aj tzv. krištáľová noc. V noci z 8. na 9. novembra 1938 sa zapaľovali synagógy, demolovali obchody Židov a ich byty.

• Od roku 1941 Hitler proklamovala ja tzv. konečné riešenie židovskej otázky – Endlösung. Znamenalo to fyzickú likvidáciu Židov a neskôr slovanských národov.

• Na likvidáciu Židov používali nacisti rôzne metódy, od systematického vraždenia vojenskými jednotkami až po masové vraždenie v koncentračných táboroch.

ROMAIN ROLLAND – francúzska medzivojnová literatúra

– 1866 Clamecy – 1944 Vézelay

Životopisné údaje:

R. Rolland sa narodil v roku 1866 v Clamecy. Bol synom notára. Študoval v Paríži a v Ríme. Venoval sa teoretickým otázkam divadla a dejinám umenia. Dejiny hudby dokonca prednášal na parížskej Sorbonne. Súčasne bol hudobným kritikom a písal hudobné monografie. Nezúčastnil sa udalostí 1. svetovej vojny, bol pacifistom, teda nesúhlasil s vojnou a zabíjaním. Zastával riešenie konfliktov nenásilnou cestou, zastával duchovnú nezávislosť. Dobrovoľne emigroval do Švajčiarska, za čo si vyslúžil pomenovanie vlastizradcu. Zomrel v roku 1944 v burgundskom Vézelay.

Prehľad tvorby:

Ján Krištof – román – rieka (rozsiahly román s mnohými epizodickými odbočeniami). Je komponovaný do 4 častí ako symfónia. Vykresľuje detstvo, mladosť a umelecký úspech mladého nemeckého hudobného skladateľa v Paríži v dobe medzi Parížskou komúnou a 1. svetovou vojnou.

Peter a Lucia – protivojnovánovela - malý (komorný) román s jednoduchou dejovou líniou, ktorú autor spracoval v 7 graficky oddelených častiach. Dejovú líniu spomaľujú autorove úvahy, napr. o krviprelievaní, o svetských a náboženských dogmách,...

Príbeh je budovaný na kontraste vojnovej reality a intímneho sveta dvoch mladých ľudí, je sugestívnym odsúdením vojnovej kataklizmy, ktorá je ničiteľom života a jeho najkrajších hodnôt.

Autor dielo napísal krátko po vojne – v roku 1920. Inšpirovalo ho nemecké bombardovanie Paríža na Veľký piatok roku 1918. Práve vtedy zahynulo aj niekoľko autorových priateľov.

Dej novely sa odohráva v presne ohraničenom čase – začína 30.1.1918 (streda večer) a končí na Veľký piatok 29.3.1918. Odohráva sa v Paríži a je rámcovaný obrazom smrti a utrpenia na začiatku príbehu (bombardovanie Paríža) a na konci príbehu (tragická smrť hrdinov pri bombardovaní Paríža).

Dielo je o tragickej láske dvoch mladých ľudí na pozadí 1. svetovej vojny. Dielo po prvý raz vo svetovej literatúre prinieslo pacifistický názor na vojnu, ktorý vychádzal z postoj autora.

Hlavné postavy:

Peter mal výborný vzťah k svojmu bratovi Filipovi. Filip bol starší a predstavoval pre neho autoritu. Na front išiel s nadšením. Dvakrát sa dostal na dovolenku, ale jeho postoje k vojne sa menili. Stratil o nej ilúzie, hanbil sa, že ich niekedy mal. Peter sa ho často na vojnu pýtal, ale Filip odpovedal bez nadšenia a nerád. Peter nerozumel, čo sa medzi nimi deje, ani jeden nenašiel cestu k dôvernostiam, ktoré medzi nimi boli pred vojnou. Filip v jeden deň uvidel Petra v meste s neznámym dievčaťom a bol by dal čokoľvek na svete, keby aspoň túto dvojicu uchránil pred sklamaním a nešťastím.

Peter veril v lásku, veril, že práve cez lásku nájde cestu z dezilúzie a citovej samoty. Do Lucie sa zaľúbil s úprimnosťou a prudkosťou svojho veku.

Lucia – mladé dievča v Petrovom veku. Jej matka sa zaľúbila do učiteľa z gazdovského rodu, ale zámožná meštianska rodina ho neprijala za zaťa. Po dosiahnutí plnoletosti sa Luciina matka rozhodla vydať sa a rodičia s ňou úplne prerušili styky. Luciin otec ochorel a jej matka ťažko pracovala, aby uživila svoju dcéru a manžela. Počas vojny Luciina matka pracovala vo fabrike na zbrane. Rodičia jej nikdy neodpustili, dcéra by si musela priznať chybu a požiadať o odpustenie.

Lucia bola závislá na matke a nevie sa zmieriť s tým, že matka sa hlási o právo na vlastný život – má priateľa, s ktorým čaká dieťa. Navyše ani nevie, či sa za otca svojho dieťaťa vydá. Lucia to pociťuje ako zradu. Lucia je veľmi nežná, milujúca, zdá sa jej, že všetko a všetkých na svete ľúbi a všetci ľúbia ju. Chce matke pomôcť, je výtvarne nadaná, ale pre nedostatok financií nemôže študovať. Zarába si odkresľovaním obrazov slávnych maliarov, obrázky predáva v malých pokútnych obchodíkoch.

Krátky dej:

Dej začína bombardovaním Paríža. Ľudia sa utekajú ukryť do metra, počuť výbuchy bômb, vidieť ranených a krvácajúcich ľudí. Medzi nimi je aj Lucia a Peter, ktorí sa dovtedy nepoznali. Peter sa náhodne dotkne v metre Luciinej ruky a „keď zdvihol oči, videl, že je to Ona“. Peter po dňoch zúfalstva a ničoty dostal opäť chuť do života, neustále na dievča spomínal. O niekoľko dní ju opäť stretol. V nasledujúcich dňoch boli ich stretnutia čoraz častejšie, ich vzťah sa prehlboval a zaľúbenosť bola čoraz intenzívnejšia. Peter a Lucia žili iba svojimi citmi a svojimi snami. Vedeli však, že je nad nimi hrozba Petrovho odchodu na front. Dohodli sa, že nebudú naň myslieť. Cítili k sebe veľkú lásku, ktorá ich svojou silou prekvapovala, dokonca nevedeli ani vypovedať, prečo sa milujú.

Vo veľkonočnom týždni mala ich láska vyvrcholiť. Dohodli sa, že na Veľký piatok zájdu do Chrámu sv. Gerváza, aby sa oddali jeden druhému a vypočuli si krásnu hudbu. Opäť začne bombardovanie Paríža. Peter a Lucia sa k sebe túlia v chráme a „vtom sa zrazu na nich zrútil mohutný pilier“. Peter a Lucia umierajú.

Krátke ukážky:

„Ponoril sa do temnoty s rútiacim vlakom a zatvoril oči... Keď ich opäť otvoril – niekoľko krokov od neho, oddelené dvoma cudzími telami, stálo dievča, ktoré práve pristúpilo do podzemnej železnice. Sprvu videl jej jemný profil pod tieňom klobúka, plavú kučeru na trocha pochudnutom líci, svetlo vrhnuté na ľúbeznej lícnej kosti, jemnú líniu nosa a zošpúlenej pery a pootvorené ústa, ktoré sa ešte chveli od náhlivej chôdze.

Nedívala sa na neho. Ba ešte ani nevedela, že je na svete. A jednako bola v ňom! Držal jej nemý a stúlený obraz v náručí a neodvažoval sa dýchať, aby ju dychom neodvanul...“

Neskôr boli takí zaujatí láskou, že odmietali myslieť na vojnu:

„Vojna? Áno, viem, viem. Je tam? Nech počká...! A vojna čakala trpezlivo pri dverách. Vedela, že príde rad aj na ňu. On to tiež vedel, a preto sa nehanbil za svoje sebectvo. Vlna smrti ho čoskoro uchváti. Nemal k nej nijaké povinnosti vopred.

...A keď tá chvíľa príde? – Možno, že nepríde! Zázrak...? – Prečo nie...?“

Je Veľký piatok a obaja sú v chráme:

„Stisk prstov im pripomenul, že sa vznášajú vedno.

V tej chvíli Lucia, celkom užasnutá, uzrela v červenom a zlatistom chrámovom obloku kaplnky usmievajúcu sa tvár onoho rusovlasého dievčatka z chrámových schodov. A v tej istej chvíli rušil sa mohutný pilier, o ktorý sa opierali, a celý kostol sa otriasol v základoch.

Materinským pohybom si z celej sily pritisla drahú hlavu do lona, sklonila sa nad neho, ústa pritisnúc na jeho šiju, takže boli k sebe celkom pritúlení.

A vtom sa zrazu na nich zrútil mohutný pilier.“

ERNEST HEMINGWAY - americká literatúra

• 1899 – 1961

• Americký prozaik a publicista

• Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru – 1954 – dostal ju za novelu Starec a more

• Pochádzal z rodiny lekára a speváčky

• Písať začal už počas stredoškolských štúdií

• Bol prepustený z americkej armády kvôli slabému zraku – preto sa dobrovoľne prihlásil na taliansky front ako osemnásťročný

• Bol priamym účastníkom 1. svetovej vojny - pôsobil najprv vo Francúzsku, potom na talianskom fronte ako sanitár. Povinnosti si plnil príkladne.

• Na fronte bol ťažko ranený – často sa uvádza, že bol prvým raneným Američanom na talianskom fronte – bol ranený pri Piave, mal zranenú nohu, vytrhnuté lýtko. Dvoch talianskych vojakov, ktorí boli s ním, zabilo, tretiemu odtrhlo nohy. Keď Hemingway nadobudol vedomie, pokúsil sa na chrbte odvliecť beznohého kričiaceho Taliana do zákopového obväzišťa. Pri prenášaní raneného vojaka sa potkol, objavil ho svetlomet a ozvala sa guľometná paľba. Trafili ho ešte dvakrát do nohy a do kolena. Prišiel do cieľa svojej cesty, ale Talian bol už mŕtvy. Hemingway bol tri mesiace v nemocnici, pretože mal nohu nepohyblivú. Potom slúžil ešte krátky čas pri pechote. Dostal mnohú vojenské vyznamenania.

• Po návrate z frontu pôsobil ako novinár v Paríži, cestoval po Európe a Afrike

• V Paríži sa stretol s Gertrude Steinovou – prozaička, ktorá vymyslela termín Stratená generácia (viď. ďalej)

• Neskôr pôsobil aj v Madride – pôsobil tam počas španielskej občianskej vojny ako dopisovateľ

• Počas 2. svetovej vojny sa zdržiaval na Kube a vyhľadával nemecké ponorky v Karibskom mori

• Na sklonku vojny pôsobil ako vojnový spravodajca v Číne, v Normandii, pri oslobodení Paríža a v bitke v Ardenách

• Po 2. svetovej vojne žil v Havane na Kube a na svojich usadlostiach v USA – venoval sa predovšetkým loveckým a rybárskym záľubám

• Často bol kritizovaný za sebectvo, klamstvá, grobianstvo voči ženám, politickú prostoduchosť a celoživotný alkoholizmus

• Svoj život ukončil po mnohých zdravotných problémoch a pretrvávajúcich stavoch depresie samovraždou ( kedysi to urobil aj jeho otec)

Prehľad tvorby:

SLNKO AJ VYCHÁDZA – román

KOMU ZVONIA DO HROBU – román

POHYBLIVÝ SVIATOK –autorove spomienky na život v Paríži (vyšli až po smrti autora)

STAREC A MORE – novela

ZBOHOM ZBRANIAM – protivojnové dielo – román. Patrí do skupiny antimilitaristických románov, ktoré ostro reagujú proti vojne.

Protivojnový román, ktorý autor napísal na základe vlastných zážitkov z frontu 1. svetovej vojny v Taliansku v postave dobrovoľníka americkej armády – sanitára Červeného kríža.

E. Hemingway v románe obžalúva vojnu, ktorej krutosť je obrovská a nepredstaviteľná. Láska v tejto dobe nemá miesto, nemá nádej na prežitie.

Krátky dej:

Americký poručík Frederick Henry pomáha počas 1. svetovej vojny ako veliteľ vodičov sanitiek na taliansko-rakúskom fronte v severnom Taliansku. Je ranený v boji o Piavu, mínometná strela mu spôsobí zranenie nohy, dostane sa do poľnej nemocnice, neskôr bol operovaný v americkej nemocnici v Miláne. Jeho taliansky priateľ, vojenský chirurg Rinaldi, ho zoznámi s anglickou zdravotnou sestričkou Catherine Barkleyovou. Sestrička Catherine dostala v milánskej nemocnici miesto. Vznikne medzi nimi ľúbostný vzťah. Catherine si brala nočné služby, aby mohla byť s Frederickom. Dlho nemohol chodiť. Frederick bol problémový pacient, dostal žltačku, našli u neho fľaše alkoholu, prišiel o kúpeľnú liečbu, kde chcel byť s tehotnou Catherine.

Ich ľúbostný vzťah prerušil Frederickov návrat na front. V čase, keď talianska armáda ustupuje do vnútrozemia pred rakúsko-nemeckou ofenzívou, príde k čistkám v dôstojníckom zbore. Obvinený je aj Frederick a odsúdia ho na smrť zastrelením. V nestráženom okamihu Frederick utečie. Vyhľadá Catherine v severotalianskom letovisku Stresa a spoločne odvážne utekajú pred talianskou vojenskou políciou na loďke cez jazero do neutrálneho Švajčiarska. Catherine už vtedy čaká s Frederickom dieťa. Niekoľkomesačnú idylu spoločného života vo Švajčiarsku ďaleko od frontových bojov ukončí ťažký pôrod, pri ktorom zomrie dieťa i milovaná Catherine.

Krátka ukážka:

„Ak ľudia donesú toľko odvahy na tento svet, svet ich musí zabiť, aby ich zlomil, a preto ich, pravdaže, zabije. Svet zlomí každého a potom sú mnohí silní na zlomených miestach. Ale tých, ktorí sa nedajú zlomiť, zabije. Zabije veľmi dobrých a veľmi ušľachtilých a veľmi udatných, jedného ako druhého. Ak nie si ani jedným z nich, môžeš si byť istý, že zabije aj teba, ale nebude sa s tým nejako zvlášť ponáhľať.

Zopakujte si:

1. Vysvetlite vplyv svetovej vojny na život a životné postoje autorov medzivojnovej svetovej literatúry.

2. Charakterizujte dielo Zbohom zbraniam a Peter a Lucia.

3. Porovnajte dielo Zbohom zbraniam a Romeo, Julie a tma.

4. Vysvetlite termín román – denník.

Použitá literatúra:

CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 3. 1998. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-52-3

CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 4. 1999. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-66-3

CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 2002. Enigma Bratislava. ISBN 80-85471-95-7

GREGOROVÁ, I., LAPITKA, M.: Literatúra pre 1. ročník gymnázií a stredných odborných škôl. 1. vyd. 2009. SPN Bratislava. ISBN 978-80-10-01780-5

ENCYKLOPÉDIA SPISOVATEĽOV SVETA. 3.vyd. 1987. Obzor Bratislava. ISBN 65-004-87

MAPKA LITERATÚRY SŠ 1. 1. vyd. 2006. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-41-7

MATURUJEM ZO SLOVENČINY. 1. vyd. 2000. SPN Bratislava. ISBN 80-08-03154-9

SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom k maturite – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava, ISBN 978-80-8089-065-0

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 2006. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6

PLINTOVIČ, I., GOMBALA, E.: Teória literatúry pre stredné školy. 1. vyd. 1987. SPN Bratislava

SVETOVÁ LITERATÚRA NA DLANI. 1. vyd. 1998. Príroda Bratislava. ISBM 80-07-01037-8

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-7358-028-4