• Básnik, najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu.

  • „Najmladší štúrovský básnik“.

  • Vo svojej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky, z ľudových tradícií si vzal námety pre balady, ktoré neaktualizoval, ale rešpektoval postupy baladického žánru.

  • Inšpiroval sa aj slovenskou národnou poéziou, ktorú voľnejšie adaptoval.

  • Písal vlastenecké a príležitostné básne, v ktorých reagoval na dôležité udalosti v národnom živote.

  • Okrem zbierania ľudovej slovesnosti tiež prekladal zo slovanskej a maďarskej poézie.

 

 

http://www.litcentrum.sk/31568

 

 

Narodenie a úmrtie:
* 27.01.1829 Vyšný Skálnik
† 28.04.1881 Banská Bystrica

 

Vzdelanie:

1843 - 1847 Evanjelické lýceum, Levoča
1847 - 1851 zememeračské inžinierstvo na polytechnike, Budapešť

 

Pôsobenie:

  • Ján Botto pochádzal z roľníckej rodiny. Študoval na latinskej škole v Ožďanoch, od roku 1843 na lýceu v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej. Prispieval do literárnych časopisov Sokol a Orol.

  • Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej.

  • 1846 účasť na založení rukopisného časopisu levočských študentov Holubica s prílohou Sokol

  • 1851 - 1860 krátkodobé zememeračské práce na Pohroní, v Gemeri a Turci

  • 1860 - 1870 pôsobil v Banskej Štiavnici, kde vykonával komasačné práce

  • 1870 - 1881 pracovník komorného panstva, Banská Bystrica

 

 

Tvorba:

Prvotiny publikoval v rukopisných zábavníkoch levočského lýcea (Život, Holubica, Považie). Čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Obraz súčasného Slovenska premietal do alegorického sveta povestí, svojím rozprávkovým námetom dával vlastenecký podtext.

Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošíkova, komponovanou metódou kontrastu. Cez postavu ľudového hrdinu sa vyslovoval o dobových problémoch a situácii v národnom živote, aktualizoval ľudové tradície a zvýraznil v nej hodnoty živé aj v tom období.

Z ľudových tradícií si vzal námety aj pre balady. Neaktualizoval ich, rešpektoval postupy baladického žánru, zvýrazňoval v nich predovšetkým tragické životné pocity.

Inšpiroval sa aj slovenskou národnou poéziou, ktorú voľnejšie adaptoval. Jeho poézia dôsledne využívala melodiku ľudovej poézie. Ukázala na nové možnosti básnického zobrazenia skutočnosti oživovaním ľudovej tradície a vystihnutím národného koloritu.

Vyslovoval sa aj k aktuálnym dobovým otázkam, zaujímal k nim postoj a spoločensky sa angažoval. Písal vlastenecké a príležitostné básne, v ktorých reagoval na dôležité udalosti v národnom živote. Vzdal v nich aj hold významným osobnostiam národnej kultúry – Kollárovi a Sládkovičovi. Prekladal zo slovanskej poézie (A. Mickiewicz, A. S. Chomiakov) a z maďarčiny (S. Petöffi).

 

Alegorické skladby: Svetský víťaz, Povesti slovenské, Báj na Dunaji, K mladosti, Poklad Tatier, Obraz Slovenska

Balady: Dva hroby, Z vysokých javorov lístočky padajú, Tajný šuhaj, Práčka na Rimave, Žltá ľalia, Ctibor, Margita a Besná,...

Vlastenecké a príležitostné básne: Vojenské piesne, Duma nad Dunajom, K holubici, Nad hrobom Sládkovičovým pri sadení lipy, Nad mohylou J. Kollára,...

Skladby: Pieseň Jánošíkova, Krížne cesty, Smrť Jánošíkova

Ďalšie: Báj Maginhradu, Báj Turca, Povesť bez konca, Ohlas ukrajinskej dumky,...

 

 

SMRŤ JÁNOŠÍKOVA – lyricko-epická skladba:

  • najznámejšie a najúspešnejšie dielo autora,

  • lyricko – epická skladba, hovorí sa aj o balade, autor sám ju nazýval romancou,

  • vznikala od roku 1858.


Čas deja: za čias Jánošíka (1688-1713)

Miesto deja: Slovensko - skalnaté Tatry

 

Postavy:

Jánošík: vodca zbojníkov, ochranca a bojovník za práva poddaných, ktorého premohli iba zradou. Uväznia ho a popravia. Počas noci vo väzení sníva o mladosti a rozmýšľa nad osudom svojim i poddaného ľudu. Pred popravou sa lúči s vlasťou a verí, že poddaný ľud sa sám postaví proti útlaku pánov.

Jánošíkova milá: po rozlúčke s Jánošíkom sa rozhodne utopiť sa.

Družina: Jánošík so svojou družinou býva ukrytý v horách. Poddaný ľud v nich videl hrdinov, dôveroval im a spoliehal sa na nich. Zbíjali, pretože chceli aspoň trochu zlepšiť situáciu utláčaného ľudu. Snažili sa priniesť mu slobodu, za ktorú nakoniec položil Jánošík aj vlastný život. Jeho družina mu bola oddaná a pomáhala mu uskutočňovať jeho poslanie. Po lapení Jánošíka si jasne uvedomuje svoj koniec

Básnická skladba Smrť Jánošíkova sa skladá z deviatich spevov a lyrického úvodu. V úvode cez alegóriu matky a detí rozposiela svoje verše po Slovensku. Tie sa stretávajú s hôrnymi chlapcami: „Veď sme my tiež tak ako vy zhodili biedy jarmo prekliate, poddanstva striasli okovy!”. J. Botto tu odôvodňuje svoje sympatie s rebelmi: „Neboj sa, mamko! Dobrí to ľudia, bárs sa ich ten svet aj bojí; keď aj v zápale časom poblúdia, krajšie to, než hniť v pokoji.”

 

Dejová línia:

Dejová línia je slabá. Dielo je skôr lyrické ako epické. Hoci život zbojníkov bol dosť výnimočný, Ján Botto si vybral pre toto dielo zlapanie, väznenie a popravu Jánošíka, čím chce poukázať na sklamanie a zároveň tým symbolizuje stav národného hnutia po neúspešnej revolúcii v rokoch 1848/49.

Lyrickú časť tvoria opisy a úvahy (reflexie) o živote. Samozrejme autor vyjadruje aj vieru v lepší život Slovákov a v to, že pravda a spravodlivosť napokon zvíťazí.

Jánošík je v prvých 2 spevoch predstaviteľom protifeudálneho odboja a postavou z ľudovej slovesnosti. V 4. speve sa mení na romantického hrdinu a v 5. speve na bojovníka za práva slovenského národa. V 9. speve je alegorickou bytosťou, neuteká do mytológie, ale je to dôkaz jeho nesmrteľnosti.


1. spev:Jánošík výzorom, vlastnosťami zodpovedá ľudovej tradícii. Má nezvyklé oblečenie – červený dolomán, zelenú košieľku – a zbraň. Je prísny k bohatým a láskavý k poddaným, štedro rozdáva dukáty a vzácnu látku. Vzbudzuje rešpekt u pánov až v Budíne. Družina mu je oddaná, siroty sa za neho modlia.

2. spev: Jánošík má nadprirodzené schopnosti presne tak, ako to podáva ľudová rozprávka. Je nezraniteľný, ani veľa drábov ho nezastraší, lebo má v opasku silu, ktorú možno zničiť len strelou spakruky. Protifeudálne zameranie postavy vrcholí. Po zlapaní sa Jánošík pánov pýta, koľko rokov oni zdierajú ľud, keď jeho idú súdiť za sedem rokov zboja. Hrdo odmieta vykúpiť si slobodu zlatom zo svojich bájnych pokladov. 

3. spev: Postava Jánošíka je pasívna, svoj žiaľ vypovie dievčina – duša ľudu.

4. spev:Jánošík je romantickým hrdinom, trpiacim protikladom sna a skutočnosti. Vo sne je voľný – v skutočnosti je pripútaný o skalu. Nezlomený je i v tejto situácii. 

5. spev:Postava prechádza ďalšou transformáciou. Ústa väzňa hovoria slová štúrovcov, národných buditeľov. Jánošík obžalúva ministra Bacha za príkaz spať večne, ktorý vydal národom po revolúcii. Zakázal akýkoľvek národný pohyb. Vyjadruje vieru tých, ktorí za práva svojho národa bojovali a prehrali. So silným emocionálnym nábojom vyjadril pocity romantikov, ktorí išli bojovať za národné práva a prví boli potrestaní šibenicou, väzením alebo policajným dozorom. Jánošík presne formuluje, za čo ho (i iných) idú potrestať – za slobodu. To už nehovorí zbojník, ktorý bohatým bral a chudobným dával. Preto je tu badateľný zemepisný posun – od Kráľovej hole k Tatrám – symbolu celého Slovenska. 

6. spev:Jánošík vystupuje vo veľmi ušľachtilej podobe, nie je už jedným z ľudu, ale svojím nadhľadom, schopnosťou analyzovať situáciu ľudu, stojí ako jeho duchovný vodca – cíti sa zodpovedný za osud ľudu. Neprihovára sa len kňazovi, ktorý ho sprevádza na poslednej ceste, ale k celému ľudu. Presne vystihuje stav bezmocnosti a neuvedomenia slovenského ľudu. 

7. spev: Zaznamenávame návrat k „tradičnej“ romantickej podobe hrdinu. Jánošík stojí neohrozený pred šibenicou, zrak upretý na svoj kraj a mysľou pri najbližších. Príroda sa spolupodieľa na atmosfére.

8. spev: Jánošík ako postava tu nie je prítomný, ale je prítomný v rodiacich sa mýtoch o jeho osobe. Ľud si rozpráva o jeho pokladoch a jeho zmŕtvychvstaní.  

9. spev:Jánošík je alegorickou bytosťou, presne takou ako napr. víla. Je ženíchom kráľovnej víl. 


Ukážky z diela a úlohy:

I.

Od Tatier k Dunaju siroty spievajú:

Dajže, Bože, šťastia hôrnemu šuhaju!

Šťastia, Bože, šťastia zrána i zvečera,

a to takou mierou, ako nám on merá.

Merá nám on, merá dukáty z klobúka,

červenú angliu od buka do buka!


Nad horou na skale perečko sa belie:

kloňte sa, chalupy, traste sa, kaštiele!

Bo kohos’ Jánošík na paloš načiara,

tomu nespomôžu ani tria cisára;

a komu odpíše lístoček trirohý,

toho nezachránia múry do oblohy.


II.

Zbíjal som ja, zbíjal, boj za pravdu bíjal,

čiernu krv tyranov trávniček popíjal;

zbíjal som ja, zbíjal sedem rôčkov v lete:

a vy že odkedy ten biedny ľud drete?

III.

Či to anjel poslaný s palmami pokoja?

Či prišla, mŕtvy ľud môj, k nemu duša tvoja?


Janíčko, Janíčko, ty moje srdiečko –

ohlás sa, kdeže si, nesiem ti perečko!

Nesiem ti perečko v svojej pravej rúčke:

jaj, beda, prebeda, už sme na rozlúčke!

Jedna cesta hore, druhá cesta dole:

I púšťa dnu okienkom kvietky ľaliové,

i načúva schýlená, čo jej milý povie.

A sotva sa tie kvety v čiernej tme stratili,

už hlas známy zastená z hĺbky tej mohyly:

„Zbohom!“ – A deva „Zbohom!“ vzdychne jak ozvena

a ako kvet podťatý padá na kolená.



IV.

On spí - mladý syn Tatier, zbičovaný zlostne;

tu skovaný v okovoch, ale voľný vo sne.

Oj, spi, duša mladušká, spi pekný dlhý sen -

keď v skutku nie, svoj život skonč trebárs vo sne len!

Spí opretý na kláte, odetý zo zlata,

ale na ňom nadzemská ligoce sa šata.

Tieň kríža mu na prsiach, na čele blesk žiari,

rúčky, nôžky krvavé - a úsmev na tvári.


V.

Sloboda, sloboda, slobodienka moja,

pre teba mne páni šibenice stroja!

Preto, že som ťa schytil, keď ťa psi trhali,

i vyniesol omdletú medzi Tatier skaly,

vlastným dychom ťa choval, na srdci zahrieval

a ťažké tvoje rany slzami polieval:

Preto mrieť? - Oj, rád zomriem, bos' sa ty mne milá

za to jedným pozrením dávno odmenila.


VII.

Jánošík stojí pred šibenicou a...


Slnce v zlatej kolíske nad horou umiera,

hlucho, temno na vzchode, jak vprostred cmitera.

Obloha v ťažkom smútku až k zemi sa zhýna

sťa mať biedna nad rakvou jediného syna.

Hory, doly v pokore od Tatier k Dunaju.


Dole – sedliačik orie na nevlastnom poli,

a hore – ohník horí na Kráľovej holi.


IX.

Pôjdeme my na ten sobáš

v žiare slnka, v hromov hluku,

ponad svetom, Janík, podáš

bielej kráľke pravú ruku.

Zaznie pieseň oslávenia,

rozlejú sa zemou zore;

svet zlý padne na kolená –

a národ náš vstane hore!

 

 

Otázky k ukážkam:

1) Opíšte kompozíciu lyricko-epickej skladby Smrť Jánošíkova.

2) Určte, aký prozodický systém sa v básni uplatňuje. Pomenujte jeho najdôležitejšie znaky.

3) Vyznačte v ukážke z 1. spevu polveršové prestávky/dierézu.

4) Koľko slabík vo verši prevláda v ukážke z 1. spevu? Ako nazývame takýto verš?

5) Nájdite verše, v ktorých Jánošík vystupuje ako:

a) legendárna postava z ľudovej slovesnosti

b) predstaviteľ protifeudálneho odboja,

c) národný buditeľ, bojovník za práva slovenského národa,

d) alegorická bytosť.

6) Vysvetlite, prečo môžeme Jánošíka označiť ako typického hrdinu slovenského romantizmu.

7) Pokúste sa vysvetliť, čo symbolizuje postava Jánošíka v nasledujúcich veršoch z 5. spevu:

Zvonia na deň – mne na noc. Oj, srdce, nežiali:

my skoro spať musíme, bo sme skoro vstali!

8) Viete vysvetliť, prečo si autor vybral zlapanie, väznenie a popravu Jánošíka a nie jeho dobrodružný život?

9) Vyberte verše, v ktorých najviac cítite prítomnosť symboliky a alegórie (bez ohľadu na to, či ich viete vysvetliť, alebo nie).

10) Skúste uhádnuť, o kom povedal Jánošík nasledujúce slová:

„...žiť nezná, nebožiatko, a zomrieť nemôže.“ (6. spev)

11) Kto prichádza k Jánošíkovi v temnici v ukážke z 3. spevu?

12) V ukážke z 1. spevu nájdite hyperbolu.

13) V ľubovoľnej literárnej ukážke nájdite príklad na kompozičný princíp kontrastu (protikladu).



Zopakujte si:
1. Uveďte základnú charakteristiku tvorby J. Bottu, jej inšpiračné zdroje.
2. Charakterizujte dejovú líniu diela Smrť Jánošíkova.
3. Charakterizujte hlavné postavy diela Smrť Jánošíkova.

Použitá literatúra:
CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 2002. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-95-7
LITERATÚRA pre 1. ročník gymnázií a stredných odborných škôl. 1. vyd. 2009. SPN Bratislava. ISBN 978-80-10-01780-5
MAZÁK, P. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry 2. Novšia literatúra. 1. vyd. 1984. SPN Bratislava. ISBN 67-149-84
SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava. ISBN 978-80-8089-065-0
VARSÁNYOVÁ, M.: Príručka slovenskej literatúry pre stredoškolákov. 1. vyd. K-Print Komárno. ISBN 80-967438-6-4
ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6
ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-7358-028-4
http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=1708
http://www.gliteratura.estranky.cz/clanky/jan-botto/smrt-janosikova.html

Zdroje obrazkov:
http://www.litcentrum.sk/31568