Demokratická republika Kongo (RépubliqueDémocratique du Congo, Repubilika ya Kongo Demokratika)

 

 petroic

       

 

petrovic

               štátny znak                                                           štátna vlajka

 

 

Poloha

Demokratická republika Kongo je štát v strednej Afrike. Susedí s Angolou, Burundi, Stredoafrickou republikou, Konžskou republikou, Rwandou, od 9. Júla 2011 aj s Južným Sudánom, Tanzániou, Ugandou a Zambiou.

 

 petrovic

 

 

 

Prírodné pomery

Geografia a geológia  

Prevažná časť krajiny leží na Konžskej panve, pokrytej dažďovými lesmi a bohatej na rieky. Je obklopená množstvom okrajových pohorí. Smerom na juh prechádza postupne do náhornej plošiny Shaba, pokrytej savanami a ďalej do pohoria Mitumba. Najvyšším bodom je vrch Margherita (5 109 m n. m.).

 

 

Vodstvo

Demokratická republika Kongo má hustú riečnu sieť. Najvýznamnejšími riekami krajiny sú: Kongo,Ubangi,Kasai, Lualaba, Luapula,Kwangoa Lukuga. Pričom Kongo (predtým Zair) je tretia najvodnatejšia rieka na svete (priemerný prietok pri ústí činí 41 800 m3), druhá najdlhšia rieka Afriky (4 700 km) a jej povodie je druhým najväčším na svete (3 680 000 km2). Nachádza sa tu tiež niekoľko veľkých jazier napájaných riekami. Medzi najväčšie patria: Tanganika, Albertovo jazero(Mobutu), Mweru, Kivu, Edwardovo jazero (Rutanzige), Mai-Ndombe. Voda z jazera Tanganika napája riečnu sieť Konga a vyteká teda do Atlantického oceánu, k úmoriu ktorého patrí väčšina riek. Jazero má rozlohu 32 900 km2, je 50 km široké a v smere sever-juh 645 km dlhé. Je to druhé najhlbšie a najobjemnejšie jazero na svete (maximálna hĺbka 1 470 m).

 

 

Podnebie

Krajina sa nachádza v rovníkovom podnebnom pásme a preto je tu klíma vlhká tropická. Priemerný ročný úhrn zrážok v niektorých oblastiach presiahne 2 000 mm. To platí prevažne pre sever krajiny, kde sa priemerné ročné teploty pohybujú okolo 25 °C. Na suchšom juhu (oblasť saván) je priemerný úhrn zrážok okolo 1 500 mm a teplota vzduchu je výrazne kolísavejšia.

 

petrovic

 

 

Rastlinstvo

Prirodzenou vegetáciou Konžskej panvy a atlantského pobrežia je tropický dažďový prales. Južné a juhovýchodné oblasti pokrývajú subtropické savany. Tieto pastviny s vysokými travinami siahajú na severe v istých oblastiach po rieku Kongo. V krajine sa vyskytuje okolo 8 000 až 10 000 rastlinných druhov, ktoré v niektorých oblastiach rednú vplyvom komerčného lesného hospodárstva. V Konžskej panve nájdeme približne 600 druhov stromov, vrátane veľmi vzácnych ako napríklad baobaby (Adansonia sp.), mahogón(Swietenia sp.), africké orechy (Cola sp.). Na savanách rastú červené cédre (Thuja plicata), palmy iroko (Chlorophora excelsa) a sabal (Sabal serrulata).

 

 

Živočíšstvo

V oblasti dažďových pralesov žijú napríklad okapie (Okapia johnstoni), gorily horské (Gorilla gorilla) a šimpanzy (Pan troglodites). Ako flóra tak aj fauna sa líši v oblastiach dažďových lesov a saván. Na savanách žijú zebry (Equus zebra), levy (Panthera leo), slony (Loxodonta africana), kaferské byvoly (Syncerus caffer), nosorožec tuporohý (Ceratotherium simum), žirafy (Giraffa camelopardalis). Rozmanitosť je možné nájsť aj v množstve druhov rýb alebo vtákov.

 

 

Ochrana prírody

V Demokratickej republike Kongo nájdeme množstvo národných parkov a chránených území. Medzi najdôležitejšie patria:

 

- NP Maiko– tvorí ho tropický dažďový prales, kde žijú najvzácnejšie druhy živočíchov ako gorily, okapie a konžské pávy.

- NP Upemba– leží v provincii Katanga na juhovýchode krajiny. Tvorí ho systém jazier a oblasti s bujnou vegetáciou.

 

Medzi ďalšie významné chránené územia patria: NP Kundelungu, NP Mangrove, NP Virunga, NP Salonga, Rezervácia Okapi.

 

Konžský dažďový prales je po amazonskom druhým najväčším dažďovým lesom a súčasne predstavuje jeden z najúčinnejších prírodných systémov chrániacich stabilitu klímy. Rovnako ako amazonský prales ho však ohrozuje intenzívna komerčná ťažba dreva.

 

 

 

Socio-ekonomické pomery

História

Počas druhého tisícročia pred naším letopočtom môžme pozorovať vlnu vyspelosti neolitických ľudí na severe a severozápade strednej Afriky. V piatom storočí sa začínala vytvárať spoločnosť na brehoch rieky Lualaba (dnešná provincia Katanga). Táto kultúra, známa ako Upemba, sa vyvinula do kráľovstva Luba. Civilizácia začala rozvíjať a implementovať technológie založené na železe a medi popri obchodovaní so slonovinou a inými artiklami. Kráľovstvo Luba ustanovilo silnú obchodnú požiadavku pre ich kovové technológie a bolo schopné zriadiť ďalekosiahlu obchodnú sieť. Európske objavovanie a ovládnutie Konga prebiehalo medzi zhruba od 1870 do 20. rokov 20. storočia - prvé siromHenry Morton Stanleyom, ktorého sponzoroval belgický kráľ Leopold II, ktorý túžil po Kongu ako kolónii. Ako predsedovi Association Internationale Africaine poštval jedného európskeho rivala proti druhému. Formálne získal teritórium Kongo na konferencii v Berlíne v roku 1885. Leopold urobil z územia svoj vlastný majetok a pomenoval ho Slobodný štát Kongo. Obchodnú sieť (presahujúcu 1500 km, siahajúc až k Indickému oceánu). V 16. storočí začalo byť riadené silnou centralizovanou vládou na čele s náčelníkom.  Po prevzatí správy belgickou vládou sa podmienky v Kongu zlepšili. Vybrané jazyky Bantu boli vyučované na základných školách, čo bol ojedinelý jav v koloniálnom školstve. Po voľbách do parlamentu a na prezidenta sa krajina 30. júna 1960 osamostatnila pod názvom Republika Kongo. Francúzske Kongo na západných hraniciach si však tento názov po osamostatnení prisvojilo tiež a pre rozlíšenie sa k názvu štátu pridáva hlavné mesto (t.j. Kongo-Brazzaville a Kongo-Leopoldville respektíve Kongo-Kinshasa). Tento stav trval do roku1964, kedy sa Kongo premenovalo na Demokratickou republiku Kongo.

 

 

Obyvateľstvo

V D.R.K. žije približne 250 etnických skupín. Väčšinu obyvateľstva tvoria príslušníci bantuských národov. Najpočetnejšími sú Luba(18 %), Kongo (16 %) a Mongo (13 %). Jazyky väčšiny obyvateľov sa radia do nigero-konžskej jazykovej skupiny. Rozšírenými jazykmi sú svahilčina, čilubčina, konžčina a lingalčina. Približne 80 % obyvateľov sú kresťania, ostatní sú buď animistialebo vyznávajú rôzne afro-kresťanské sekty.

 

 

Územné členenie

Od roku 2006 je krajina rozdelená do 26 autonómnych provincií. Tie sa ďalej delia na 192 teritórií (krajov) a tie sa delia na mestá a dediny. 

 

petrovic

 

  1. Kinshasa (city)

  2. Kongo Central

  3. Kwango

  4. Kwilu

  5. Mai-Ndombe

  6. Kasaï

  7. Lulua

  8. Kasaï-Oriental

  9. Lomami

  10. Sankuru

  11. Maniema

  12. Sud-Kivu

  13. Nord-Kivu

  14. Ituri

  15. Haut-Uele

  16. Tshopo

  17. Bas-Uele

  18. Nord-Ubangi

  19. Mongala

  20. Sud-Ubangi

  21. Équateur

  22. Tshuapa

  23. Tanganyika

  24. Haut-Lomami

  25. Lualaba

  26. Haut-Katanga

 

 

Hospodárstvo 

Napriek ohromnému nerastnému bohatstvu má K.D.R. veľké ekonomické problémy. Tie spôsobila tak „kleptokratická“ podstata Mobutovho režimu, ako aj nedávne konžské vojny. K.D.R. sa tak radí medzi najchudobnejšie krajiny sveta. Dramaticky poklesli vládne príjmy a narástli zahraničné dlhy. Hospodárske problémy vyústili do hladomoru, ktorý mal spolu s chorobami na svedomí až 3,8 milióna obetí. Zahraničný obchod rapídne poklesol, vďaka neistému výsledku občianskej vojny, ale tiež kvôli zlým prevádzkovým podmienkam a nedostatočnej infraštruktúre. Ku koncu roku 2002 sa situácia stabilizovala a postupne sa začala mierne zlepšovať.



Zopakujte si:
1. Čím je charakteristické vodstvo Konga?
2. Opíšte rastlinstvo a živočíšstvo krajiny.
3. Aký je hospodársky vývoj Konga?


Použitá literatúra:
http://en.wikipedia.org/wiki/File:Coat_of_arms_of_the_Democratic_Republic_of_the_Congo.svg
http://en.wikipedia.org/wiki/File:Flag_of_the_Democratic_Republic_of_the_Congo.svg
http://www.eoearth.org/article/Democratic_Republic_of_the_Congo
http://en.wikipedia.org/wiki/Template:Location_map_Democratic_Republic_of_the_Congo
http://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:Provinces_de_la_R%C3%A9publique_d%C3%A9mocratique_du_Congo_-_2005.svg