Nežná revolúcia, v češtine Sametová (Zamatová) revoluce označuje udalosti od 16. novembra do 29. decembra 1989
v Česko-Slovensku s cieľom odstrániť vládu koministov. Prívalstok nežná, zamatová vyjadruje, že nešlo o krvavú revolúciu. Dnes je 17. november dôležitým dátumom v slovenskej a českej histórii a tento deň slávime ako štátny sviatok Deň boja za slobodu a demokraciu. Politická situácia v Česko-Slovensku do roku 1989
Komunistická strana získala moc v krajine prevratom vo februári 1948 a odvtedy bola zavedená totalita (vláda jednej politickej strany). Všetci inak zmýšľajúci odporcovia režimu boli prenasledovaní tajnou políciou Štb (Štátna bezpečnosť) a verejnosť sa bála otvorene ich podporovať zo strachu pred následkami (väzenie, prepustenie z práce, vyhodenie zo školy atď.). Boli porušované ľudské a občianske práva, sloboda tlače, zavedená cenzúra. Udalosti roku 1968 – tzv. Pražská jar - priniesli nádej na demokratické reformy, ale čoskoro ich potlačili vojská ZSSR a Varšavskej zmluvy. Opäť bola nastolená nesloboda, všeobecný nedostatok, izolovanosť, rezignácia, ale objavili sa aj protesty jednotlivcov a skupín (napríklad Charta 77). Na udalosti v Česko-Slovensku mali vplyv aj udalosti v zahraničí – koniec studenej vojny medzi Východom (na čele so ZSSR) a Západom (na čele s USA), nástup Michaila Gorbačova do čela ZSSR v roku 1985 a zavedenie perestrojky (prestavby) a glasnosti (informovanosti). Postupne rástli prejavy nespokojnosti aj do organizovaných manifestácií (25. marca 1988 sa uskutočnila Sviečková manifestácia v Bratislave, ktorú však Štb brutálne rozohnala). Komunistický režim sa otriasal v základoch a strácal podporu obyvateľstva Česko-Slovenska.
Udalosti Nežnej revolúcie (16. november - 29. december 1989)
16. november - slovenskí vysokoškolskí a stredoškolskí študenti zorganizovali protestnú demonštráciu v podvečerných hodinách v Bratislave, na dnešnom Hodžovom námestí (vtedy Mierové), na ktorej sa zúčastnilo asi 300 osôb. Cieľom bol protestovať proti vtedajšiemu návrhu vysokoškolského zákona a za akademické slobody, ale demonštrácia sa zmenila na verejnú diskusiu na Hviezdoslavovom námestí.
17. november - študenti pražských vysokých škôl sa zišli na Albertove pri pietnom akte na pamiatku zatvorenia českých vysokých škôl v roku 1939 nacistickým Nemeckom. Po skončení oficiálnej časti sa dav vydal do centra mesta, študenti niesli štátne zástavy, spievali a skandovali požiadavku na zmenu pomerov v ČSSR. Čelo sprievodu stálo voči príslušníkom Zboru národnej bezpečnosti (policajné oddiely), ktorým podávali kvety a chceli s nimi diskutovať, ale polícia študentov rozohnala, zbila a mnohých zatkla.
18. november – poudalostiach predchádzajúceho dňa sa v divadlách a na vysokých školách začali organizovať štrajkové výbory požadujúce vyšetrenie a potrestanie osôb zodpovedných za brutálny policajný zásah.
19. november - V Bratislave bola v Umeleckej besede založená slovenská občianska iniciatíva Verejnosť proti násiliu (VPN). Jej poprednými predstaviteľmi boli Milan Kňažko, Ján Budaj, Fedor Gál, Ľubomír Feldek, Miroslav Cipár a ďalší. VPN sa vyslovila za splnenie študentských požiadaviek a stali sa iniciátormi a organizátormi štrajkov na Slovensku. V Čechách vznikla občianska iniciatíva Občanské forum (OF). V OF boli zastúpení predstavitelia Charty 77, zastupovali verejnosť, ktorá nesúhlasila s vedením štátu. Žiadali odstúpenie členov KSČ spojených s okupáciouv roku 1968 a za zásah voči študentom na Národnej triede 17. novembra. OF sa postavilo za generálny štrajk 27. novembra.
20. november - od pondelka 20. novembra sa každý deň konali pokojné demonštrácie. Vysokoškoláci v Prahe začali týždenný protestný štrajk. Bratislavskí vysokoškoláci diskutovali o udalostiach v Prahe v aule Univerzity Komenského.
21. november – ajslovenskí vysokoškoláci začali študentské štrajky a žiadali utvorenie vyšetrovacej komisie na vyšetrenie zásahu na Národnej triede, odstúpenie skompromitovaných politikov, spristúpenie masmédií a podporili generálny štrajk.
22. november - Študenti a VPN zorganizovali na Námestí SNP v Bratislave prvý protest. Moderovali ho Milan Kňažko a Ján Budaj. Ozvučenie započičala skupina Tublatanka. V Prahe na Václavské námestie prišlo 200 000 ľuďí, ku ktorým z balkóna vydavateľstva Melantrich prehovorilo viacero osobností, napríklad Kardinál František Tomášek.
23. november - na Námestí SNP prehovoril Alexander Dubček, ktorý vyzval na obrodu spoločnosti. Posledný raz na verejnosti vystúpil šéf KSČ Miloš Jakeš, ktorý odsúdil rozvracanie socializmu v ČSR.
24. november - na mimoriadnom zasadnutí Ústredného výboru KSČ (ÚV KSČ) bol odvolaný Miloš Jakeš, ktorého nahradil Karel Urbánek. Zasadanie ÚV KSČ zvažovalo sa aj použitie armády a bezpečnosti na potlačenie revolúcie, ale nakoniec zvolilo ústup. V Prahe na Letnej demonštrovalo okolo pol milióna ľudí a na námestí SNP v Bratislave asi 100 000 ľudí.
25. november - prezident Gustáv Husák udelil amnestiu siedmim politickým väzňom, medzi nimi Jánovi Čarnogurskému a Miroslavovi Kusému.
26. november – vPrahe sa stretli predstavitelia Občianskeho fóra na čele s Václavom Havlom a vlády ČSSR pod vedením Ladislava Adamca. V Bratislave mimoriadne zasadá ÚV KSS, ktorý oznámil zrušenie 4. článku ústavy „o vedúcej úlohe komunistickej strany".
27. november – uskutočnil sa dvojhodinový celoštátny generálny štrajk a mohutné demonštrácie, na ktorých občania požadovali koniec vlády jednej strany, slobodné voľby, odstúpenie prezidenta Husáka z úradu prezidenta a demokraciu.
28. november - druhé rokovanie medzi komunistickou vládou a Občianskym fórom. Strany sa dohodli na zrušení článku ústavy o vedúcej úlohe strany a na novom zložení vlády.
29. november - Federálne zhromaždenie schválilo vypustenie článku 4 v ústave o vedúcom postavení Komunistickej strany, zmenilo článok 6 o postavení Národného frontu ako záväzku spoločenských organizácií a politických strán pod vedením KS a článok 16, týkajúci sa uplatňovania marxizmu-leninizmu v politike, vzdelaní a výchove. Tieto zmeny ukončili 40-ročnú totalitu komunistickej strany a umožnili vznik nových politických strán a politickej plurality.
30. november – slovenská vláda a VPN rokovali v Bratislave, za nového predsedu SNR zvolili Rudolfa Schustera a schválili komisiu na prešetrenie sviečkovej manifestácie.
10. december - v Prahe vznikla nová československá vláda na čele s Mariánom Čalfom a odstúpil komunistický prezident Husák. V programovom vyhlásení novej vlády sa hovorilo o prechode Česko-Slovenska k parlamentnej demokracii a k trhovému hospodárstvu, vláda žiadala zrušenie Varšavskej zmluvy a odchod ruských okupačných vojsk z Česko-Slovenska.
12. december - vznikla aj prvá slovenská nekomunistická vláda na čele s Milanom Čičom.
28. december – predsedom Federálneho zhromaždenia sa stal Alexander Dubček.
29. december - za prezidenta Česko-Slovenska bol zvolený Václav Havel.
Symboly nežnej revolúcie
Medzi symboly nežnej a sametovej revolúcie patrili kľúče, sviečky, kvety, trikolóry a na Slovensku čiapka Jána Budaja - budajka. Kľúčami sa štrngalo na znamenie súhlasu s prejavmi alebo heslami, trikolóra bola symbolom súhlasu s revolúciou.
Ponovembrové udalosti
V roku 1990 prijalo Federálne zhromaždenie zmenu názvu nášho štátu na Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku (ČSFR). V júni 1990 sa konali prvé slobodné voľby, v ktorých v Čechách zvíťazilo Občianske fórum a na Slovensku vyhrala Verejnosť proti násiliu.
Zopakujte si:
1. Čo je Nežná revolúcia?2. Vymenujte významných predstaviteľov Nežnej revolúcie vna Slovensku a v Čechách.
3. Vysvetlite skratky VPN a OF.
4. Charakterizujte význam Nežnej revolúcie.
Použitá literatúra:
Kováč, D. a Kamenec, I. a Kratochvíl, V.: Slovensko v novom storočí, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1997Kolektív autorov: Kronika Slovenska, Slovensko v 20. storočí, Bratislava 1999.
http://sk.wikipedia.org/wiki/Ne%C5%BEn%C3%A1_revol%C3%BAcia