Vypracovala: Mgr. Zuzana Szőcsová

 

 

 

  • Trojprvkové zlúčeniny

  • Obsahujú atómy vodíka, kyslíka (v rovnakom počte) a hydroxidotvorný kovový prvok M

  • Atóm kyslíka a vodíka tvorí skupinu (OH)-, ktorú nazývame hydroxidová skupina

  • (OH)-súčasne označujeme aj ako hydroxidový anión

  • Všeobecný vzorec hydroxidov: M(OH)x


 

Oxidačné číslo hydroxidovej skupiny

  • Atóm kyslíka má v hydroxidovej skupine oxidačné číslo –II

  • Atóm vodíka má v hydroxidovej skupine oxidačné číslo +I

  • Oxidačné číslo celej hydroxidovej skupiny je –I


 

Oxidačné číslo hydroxidotvorného kovového prvku M

  • Všeobecný vzorec hydroxidu je teda M(OH)x – oxidačné číslo hydroxidotvorného prvku M má hodnotu x.


 

Tvorenie názvov hydroxidov

Názov hydroxidu je tvorený z dvoch slov, a to:

  1. Podstatné meno – podstatné meno je hydroxid, podstatné meno je v názve hydroxidov vždy pred prídavným menom

  2. Prídavné meno – ako základ pri tvorbe prídavného mena hydroxidu používame slovenský názov hydroxidotvorného prvku s príslušnou názvoslovnou príponou, ktorá prislúcha k oxidačnému číslu atómu hydroxidotvorného prvku

 

 

Všeobecné pravidlo:

V dvojslovnom názve zlúčeniny je prvé vždy podstatné meno a za ním nasleduje prídavné meno. Pri tvorení vzorcov takýchto zlúčenín sa chemické značky prvkov zapisujú v opačnom poradí.

Napríklad:

 

socova

 

 

Tvorba názvov zo vzorcov hydroxidov

Príklad č. 1:

NaOH

  • Hydroxidová skupina má oxidačné číslo –I

  • Keď použijeme všeobecný vzorec hydroxidu M(OH)x – vieme, že oxidačné číslo hydroxidotvorného prvku M (v tomto prípade prvok Na) má hodnotu x. Hodnota x sa v tomto prípade rovná 1. Na základe tohto tvrdenia a faktu, že súčet oxidačných čísiel atómov neutrálnej molekuly je 0, vieme že oxidačné číslo atómu Na je +I.

  • Keďže oxidačnému číslu +I v prípade názvu hydroxidu priraďujeme názvoslovnú príponu –ný – názov hydroxidu NaOH bude hydroxid sodný


 

Príklad č. 2:

Al(OH)3

  • Hydroxidová skupina má oxidačné číslo –I

  • Keď použijeme všeobecný vzorec hydroxidu M(OH)x – vieme, že oxidačné číslo hydroxidotvorného prvku M (v tomto prípade Al) má hodnotu x. Hodnota x sa v tomto prípade rovná 3. Na základe tohto tvrdenia a faktu, že súčet oxidačných čísiel atómov neutrálnej molekuly je 0, vieme že oxidačné číslo atómu Al je +III.

  • Keďže oxidačnému číslu +III v prípade názvu hydroxidu priraďujeme názvoslovnú príponu –itý – názov hydroxidu Al(OH)3 bude hydroxid hlinitý.


 

Tvorenie vzorcov hydroxidov

Príklad č. 1:

Hydroxid draselný

  • Napíšeme príslušné značky prvkov: KOH

  • Názvoslovná prípona v uvedenom hydroxide je – ný (draselný)

  • Z názvoslovnej prípony atómu draslíka vyplýva, že atóm draslíka má oxidačné číslo +I

  • Zapíšeme jednotlivé oxidačné čísla: K+IOH-I – všeobecný vzorec hydroxidu je M(OH)xa teda ak atóm K má hodnotu +I hodnota x = 1

  • Vzorec hydroxidu draselného je KO


 

Príklad č. 2:

Hydroxid hlinitý

  • Napíšeme príslušné značky prvkov: AlOH

  • Názvoslovná prípona v uvedenom hydroxide je – itý (hlinitý)

  • Z názvoslovnej prípony atómu hliníka vyplýva, že atóm hliníka má oxidačné číslo +III

  • Zapíšeme jednotlivé oxidačné čísla: Al+IIIOH-I – všeobecný vzorec hydroxidu je M(OH)xa teda ak má atóm Al oxidačné číslo +III hodnota x = 3

  • Vzorec hydroxidu hlinitého je Al(OH)3

     

     

     

Charakteristika vybraných hydroxidov

Hydroxid hlinitý

 

szocova

 

 

  • Amfotérna látka:

Al(OH)3 + 6 H2O ↔ [Al(H2O)6]3+ + 3 OH-

Al(OH)3 + 4 H2O ↔ [Al(H2O)2(OH)4]- + H3O+

  • Chemická reakcia s kyselinou:

3HCl + Al(OH)3→ AlCl3 + 3H2O

  • Chemická reakcia so zásadou

Al(OH)3 + NaOH → Na[Al(OH)4]


 

Hydroxid sodný

 

szocova

 

 

Hydroxid draselný

  • Hydroxid sodný NaOH a v menšej miere aj hydroxid draselný KOH sa používajú pri výrobe mydiel, papieru, celulózy. Ich vodné roztoky sa používajú ako dezinfekčné a čistiace prostriedky.


Hydroxidy alkalických kovov sú biele, hygroskopické látky, sú ľahkotaviteľné vo vode sa dobre rozpúšťajú a dobre sa rozpúšťajú aj v etanole. Ich zásaditosť sa zväčšuje v smere od LiOH po CsOH. Sú to veľmi agresíve látky, leptajú sklo.


 

 

Použitá literatúra:

Anton Sirota, Emil Adamkovič, Názvoslovie anorganických látok pre gymnáziá, SPN, Prvé vydanie 2003, ISBN 80-10-00006-X


 

 

Obrázky:

http://cs.wikipedia.org/wiki/Hydroxid_hlinitý

http://cs.wikipedia.org/wiki/Hydroxid_sodný