Zavraždenie Johna Fitzgeralda Kennedyho

  • John Fitzgerald Kennedy bol americký politik a od roku 1960 35. prezident USA. Bol to významný človek, ktorý mal v občanoch nesmiernu popularitu. Aj napriek tomu, že stále vo svete zúrila Studená vojna, snažil sa rokovať o odzbrojovaní a mieri. Najznámejší vo svete sa však stal kvôli atentátu, ktorý bol na neho vykonaný v piatok 22. novembra 1963. Bol zavraždený ako štvrtý americký prezident v histórii.

 

Jeho smrť sa nikdy poriadne nevyšetrila a aj po rokoch ostáva záhadou. Ohľadom jeho smrti vzniklo nesmierne veľa konšpiračných teórií.

 

 

Kennedyho prvenstvá spomedzi amerických prezidentov - zaujímavosti:

  • bol najmladším človekom, ktorého zvolili za prezidenta USA (43 rokov) – celkovo druhý najmladší po Theodorovi Rooseveltovi

  • dožil sa najnižšieho veku spomedzi všetkých prezidentov USA (46 rokov),

  • medzi ním a jeho predchodcom, prezidentom Eisenhowerom, bol najväčší vekový rozdiel aký bol kedy zaznamenaný medzi predchádzajúcim a nastupujúcim prezidentom USA (27 rokov),

  • bol prvým a dosiaľ stále zostáva jediným katolíkom, ktorý sa stal v USA prezidentom,

  • bol prvým prezidentom USA narodeným v 20. storočí,

  • je doteraz jediným prezidentom USA, ktorého prežili obaja jeho rodičia a taktiež jediným, ktorého prežil jeden zo starých rodičov,

  • jeho matka sa dožila najvyššieho veku spomedzi všetkých bližších rodinných príslušníkov amerických prezidentov (takmer 105 rokov),

  • je doteraz posledným prezidentom USA, ktorý zomrel počas výkonu funkcie, a taktiež posledným, ktorého zavraždili,

  • prezidentské voľby v roku 1960 boli prvé, ktoré prebiehali tak ako v súčasnosti v 50 štátoch USA,

  • prezidentské voľby v roku 1960 boli prvé, počas ktorých sa uskutočnili televízne predvolebné vystúpenia hlavných kandidátov na úrad prezidenta a počas ktorých sa výraznejšie uplatnili médiá, hlavne televízia,

  • je najtesnejšie zvoleným prezidentom v 20. storočí,

  • jeho inaugurácia bola prvá, ktorú televízia vysielala farebne,

  • bol prvým americkým prezidentom, ktorý vládol krajine skladajúcej sa z 50 spolkových štátov.


koncosova

 

 

John Fitzgerald Kennedy - známy aj ako JFK, alebo Jack Kennedy:

  • 29. máj 1917, Brookline, Massachusetts - 22. november 1963, Dallas, Texas.

  • Narodil sa v rodine bankára a obchodníka s nehnuteľnosťami írskeho pôvodu Josepha Kennedyho a Rose Fitzgerald Kennedyovej.

  • Mal sedem mladších súrodencov a jedného staršieho brata.

  • Jeho otec bol autoritatívny, ctižiadostivý a nenapraviteľný neverník, ktorý dokázal len svojou prítomnosťou vybičovať svoje deti k všemožným spôsobom, ako sa zavďačiť svojmu otcovi.

  • Ich matka, zbožná katolíčka Rose, na neho nemala lepší vplyv. Jej výchova bola pedantská a neláskyplná. Miesto výchovy svoje deti len riadila, vštepovala im dobré návyky a rada ich bila.

  • V domácnosti Kennedyovcov sa k sebe správali slušne, ale nemilovali sa, existovali len vedľa seba, žili spolu, deti medzi sebou súťažili o priazeň rodičov.

  • Po absolvovaní Choate School vo Wallingforde, štát Connecticut, nastúpil J. F. Kennedy so starším bratom Josephom ml. na Harvard, kde študoval politické vedy a medzinárodné vzťahy.

  • V roku 1940 absolvoval s vyznamenaním a jeho dizertačná práca „Prečo Anglicko spalo“ sa stala vďaka jeho otcovi bestsellerom.

  • V roku 1941 nastúpil aj napriek svojmu zlému zdravotnému stavu do armády v hodnosti podporučíka a počas 2. svetovej vojny sa vyznamenal ako veliteľ hliadkového člna v Tichom oceáne.

  • 12. augusta 1944 tragicky zahynul jeho starší brat Joseph v leteckej vojenskej akcii a John zaujal jeho miesto najstaršieho ambiciózneho syna.

  • Po vojne pracoval ako reportér.

 

 

Politická dráha J. F. Kennedyho:

  • Jeho politická dráha začala zvolením do federálnej Snemovne reprezentantov v roku 1946 za Demokratickú stranu.

  • V roku 1947 sa vo veku 29 rokov stal senátorom.

  • Členom snemovne bol až do roku 1952, kedy bol zvolený do Senátu.

  • Mal vzťahy s viacerými ženami. V roku 1953 sa oženil s Jacqueline Bouvierovou. Spoznal ju v máji 1951 na večeri u manželov Bartlettových, ale hoci na seba silno zapôsobili, rozišli sa bez významnejšieho záujmu. V tej dobe sa Kennedy intímnejšie zoznámil s Audrey Hepburnovou a neskôr aj s Marilyn Monroe, no neboli to jeho jediné milenky.

  • S Jackie sa zasnúbil až 23. júna 1953 a 12. septembra 1953 sa v kostole Panny Márie v New Porte vzali.

  • Jackie bola vysoko inteligentná, vtipná a pôsobila veľmi reprezentatívne. Pochádzala z citovo chudobnej rodiny. Jej matka Janet sa podobne ako Rose k svojim deťom láskyplne neprejavovala a jej otec, „Čierny Jack“, na ňu a jej sestru Lee nemal pre svoje avantúry a škandálne činnosti čas. Vzťahom v rodine nepridal ani rozvod rodičov v roku 1937 a matkin nový sobáš.

  • Jackie podobne ako John citovo strádala a stala sa rozpoltenou osobnosťou. Na verejnosti prejavovala svoje emócie minimálne, bola dokonalá herečka a dokázala sa tak ako jej manžel až nadľudsky ovládať. V rodinnom prostredí však bola schopná vyvolať hysterické scény, najmä pokiaľ išlo o bránenie súkromia jej detí.

 

 

Prezident:

  • V roku 1960 sa Kennedymu podarilo získať nomináciu Demokratickej strany na post prezidenta. Proti nemu postavili republikáni Richarda Nixona.

  • V novembri 1960 dosiahol tesnou väčšinou výhru v prezidentských voľbách (najtesnejšou od r. 1884), 20. januára 1961 zložil prezidentskú prísahu a oficiálne sa stal prezidentom USA.

  • Bol prvý katolícky a najmladší zvolený prezident; prvý, ktorý sa narodil v 20. storočí (bol o 27 rokov mladší ako Dwight Eisenhower) a posledný demokratický kandidát zo severných štátov, ktorý bol zvolený za prezidenta.

 

 

Charakteristika jeho pôsobenia vo funkcii prezidenta:

  • Svoj prezidentský program nazval Nový hranica (New Frontier).

  • Od začiatku sa zameral na dozvuky hospodárskej krízy z rokov 1960/ 1961.

  • Najväčším vnútropolitickým problémom J. F. Kennedyho vlády bol rasový problém a boj Afroameričanov za občianske práva.

  • V zahraničnej politike sa J. F. Kennedy snažil o zlepšenie vzťahov medzi USA a ZSSR.

  • Keď sa v roku 1959 dostal na Kube k moci Fidel Castro, väčšina ľudí z toho mala radosť. Čoskoro však poprední americkí politici začali pracovať na jeho zvrhnutí.

  • V roku 1961 začal nákladný vesmírny program, v roku 1962 obhajoval zníženie colných poplatkov, prostredníctvom McNamary formuloval doktrínu pružnej odvety.

  • Pre Latinskú Ameriku vyhlásil program „Aliancia pre pokrok“. Jej cieľom bola hospodárska pomoc Latinskej Amerike, pričom Kongres jeho návrhy v oblasti pomoci latinskoamerickým krajinám podporil, rovnako schválil i jeho úsilie o pristátie Američanov na mesiaci, čo sa podarilo roku 1969.

  • Podporoval zvýšené výdavky na zbrojenie a americkú intervenciu na Kube v roku 1961. Odsúhlasil akciu, pri ktorej sa Američanmi vyzbrojení kubánski exulanti vylodili v Zátoke svíň, čo sa však v apríli 1961 skončilo krvavým fiaskom. To bolo asi najväčšou prehrou v Kennedyho kariére.

  • Bol iniciátorom karibskej krízy, keď sa Spojené štáty snažili zabrániť Kube a Východnému bloku, aby rozmiestnili v blízkosti amerických hraníc jadrové zbrane, pričom obe strany stáli na pokraji celosvetového jadrového konfliktu a tretej svetovej vojny.

  • Počas Berlínskej krízy J. F. Kennedy absolvoval cesty po Európe, kde zapôsobil na väčšinu ľudí.

  • V roku 1961 začal silný hospodársky rast, ale nezamestnanosť klesala len pomaly.

  • Na jeseň roku 1962 došlo k nebezpečnej situácii. V októbri zistili americké prieskumné lietadlá, že Sovietsky zväz rozmiestňuje na Kube svoje atómové rakety stredného doletu, schopné zasiahnuť územie USA. J. F. Kennedy sa rozhodol pre námornú blokádu Kuby. Sovietski a kubánski vodcovia vyhlásili pohotovosť svojich vojsk, celý svet sa pripravoval na tretiu svetovú (tentoraz jadrovú) vojnu. J. F. Kennedy však neustúpil a verejne vyzval Sovietov, aby ustúpili. Nakoniec 28. októbra 1962 Chruščov prikázal rakety odviezť, USA naopak museli prisľúbiť, že nenapadnú Kubu. J. F. Kennedy súhlasil a odvolal blokádu.

 

 

Kennedyho smrť a ďalší vývoj:

Smrť J. F. Kennedyho znamenala pre Ameriku šok a dotkla sa celého sveta.

22. novembra 1963 bol o 12:34 J. F. Kennedy pri návšteve texaského Dallasu cestou na letisko na Dealey Plaza postrelený dvomi ranami z pušky a o pol hodiny neskôr zomrel v dallaskej nemocnici, bez toho, aby sa ešte prebral na vedomie. Pri atentáte bol zranený aj guvernér John B. Connally, ktorý sedel v prezidentskom kabriolete hneť vedľa J. F. Kennediho. J. F. Kennedy navštívil Dallas počas turné, ktoré podnikol na svoj zámer kandidovať znovu na amerického prezidenta. Sprievod prišiel do centra mesta a tam J. F. Kennedyho zastrelili. Pár minút po pol jednej na neho vystrelil Lee Harvey Oswald. Dôvody jeho konania nie sú známe. Existuje aj teória viacerých strelcov, no zadržaný bol jedine L. H. Oswald. O dva dni bol L. H. Oswald zastrelený záhadným majiteľom nočného klubu v Dallase – Jackom Rubym. Jack Ruby bol „poctivý občan“, ktorý pomstil prezidentovu smrť. Ako je možné, že sa dostal do bezprostrednej blízkosti L. H. Oswalda cez početnú ochranku ostáva záhadou. Vraždou L. H. Oswalda sa prerušila akákoľvek spojitosť k objednávateľom vraždy.

 

Vyšetrovanie Zvláštneho výboru pre vyšetrenie atentátu Snemovne reprezentantov (1976 – 1979) došlo k záveru, že vražda bola výsledkom „rozsiahleho spiknutia“. Povaha tohto spiknutia však nebola vyjasnená a existuje len rad podozrení. V pozadí atentátu mohol stáť napríklad kubánsky režim Fidela Castra, Sovietsky zväz, kubánske komunity na území USA, mafia a ďalší. Podozrenie sa nevyhlo ani zložkám americkej vlády ako FBI, CIA a dokonca viceprezidentovi Lyndonu B. Johnsonovi, ktorý podľa ústavy po Kennedyho smrti prevzal úrad hlavy štátu.

 

V roku 1964 bol Johnson veľkou väčšinou hlasov zvolený právoplatným prezidentom. Vyslúžil si však zo začiatku len nechuť, neskôr i organizovaný odpor kvôli vojne vo Vietname, proti ktorej protestovali najskôr len mladí, neskôr takmer celá Amerika. Robert Kennedy kandidoval na prezidenta roku 1968. Držal sa zásad a politiky svojho brata, predovšetkým pre mladých ľudí – rovnako ako jeho brat predtým – znamenal nádej, vieru v lepšiu budúcnosť a hlavne ukončenie vojny vo Vietname. Ešte pred voľbami však padol výstrel, vďaka ktorému prišiel o život a dosť Američanov o všetky nádeje.

 

J. F. Kennedy patril medzi najpopulárnejších amerických prezidentov, stal sa symbolom charizmatického muža a zavraždeného štátnika. Po jeho zavraždení vzniklo mnoho špekulácií o jeho smrti a množstvo podozrení. Isté je len to, že v ten osudný deň zaplatil za svoju slávu životom a svet prišiel nielen o jedného z nezabudnuteľných politikov, ale aj o jeden z najznámejších a najobľúbenejších amerických manželských párov.

 

Pri príležitosti 50. výročia svadby Jacqueline Bouvierovej s Johnom F. Kennedym, bola 15. mája 2003 v Kennedyho knižnici a múzeu vo Washingtone otvorená expozícia, obsahujúca najrôznejšie luxusné relikvie zo svadobného obradu aj recepcie, okrem iného Jacqueline krémové hodvábne svadobné šaty s drobnými voskovými kvietkami, špeciálne navrhnuté černošskou módnou návrhárkou Ann Lowe, jej rozprávkový zásnubný prsteň z dielní Van Cleef & Arpels, ktorý bol z každej strany hojne obťažkaný najkvalitnejšími diamantmi a smaragdami, a samozrejme nespočetné množstvo fotografií, zoznamy hostí a pozvánok.

 

koncosova



Zopakujte si:
1. Charakterizujte osudy J. F. Kennedyho.
2. Charakterizujte prezidentskú vládu J. F. Kennedyho.
3. Popíšte udalosti, ktoré sa týkajú vraždy J. F. Kennedyho a jej vyšetrovania.

Použitá literatúra:
LAROUSSE: Dejiny sveta. 1. vyd. 1992. Mladé letá. Bratislava. ISBN 80-06-01150-8
http://www.historickarevue.com/archiv_58.html
http://www.catl.sk/clanky/atentaty/atentat-na-kennedyho---zahadna-smrt--j_f_k_.html

Zdroje obrazkov:
http://www.bartleby.com/124/pres56.html
http://www.forbes.com/fdc/welcome_mjx.sht