Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová

 

 

 

V roku 1378 zomrel český panovník Karol IV. Karol IV. Luxemburský bol najvýznamnejším európskym panovníkom neskorého stredoveku. Jeho vláda bola rozkvetom Českého kráľovstva - český štát sa dostal na vrchol politického, sociálneho a kultúrneho života. Praha sa v druhej polovici 14. storočia stala najväčším mestom ríše (mala 40 000 obyvateľov) a Pražský hrad bol najkrajším panovníckym sídlom svojej doby. Aj preto bol už krátko po svojej smrti označený cisár Karol IV. titulom „Otec vlasti“ a dodnes patrí k najvýznamnejším osobnostiam českých dejín.


 

Medzi jeho najväčšie pamiatky patria:

1. Založenie Karlovej univerzity – najstaršej v strednej Európe (1348).

2. Stavba Karlovho mosta, Katedrály sv. Víta, prestavba Pražského hradu, stavba hradu Karlštejn.

3. Založenie Nového Mesta pražského, neskôr boli na počesť Karola IV. pomenované aj Karlove Vary.

4. Karol IV. začal raziť v roku 1347 Zlaté dukáty s vyobrazením mladého kráľa s českou korunou, po roku 1355 bol vystriedaný dukátom s portrétom panovníka s cisárskou korunou. Dukát Karola IV. bol prvou portrétnou mincou vydanou nielen v Čechách, ale aj v strednej Európe.

5. Podpora gotiky – umenia a staviteľstva – majstri Matej z Arrasu, Peter Parléř, Majster Theodorik, Beneš Krabice z Weitmile.

6. Do Čiech priniesol z Francúzska vínnu révu – odtiaľ aj názov časti Prahy – Vinohrady.

7. Karol IV. bol veľmi vzdelaný - hovoril a písal piatimi jazykmi (latinsky, francúzsky, česky, nemecky a taliansky) a známy bol aj svojou literárnou činnosťou; všetky diela písal v latinčine, do češtiny boli preložené ešte počas jeho života - napr. Vita Caroli (Karolov život) - vlastný životopis - je prvou autobiografiou v českej literatúre napísanou samotným českým panovníkom, Majestas Carolina (Karolov majestát) - zemský zákonník, Život svätého Václava, Výklady a naučenia duchovné a niekoľko právnických a teologických spisov.

 

Po smrti Karola IV. začali v krajine problémy najmä kvôli tomu, že český štát si začali drobiť a deliť dediči luxemburskej dynastie. Najväčšie problémy začali za vlády Václava IV. Jeho vládu charakterizovali napr.:

  • Hospodárske zmeny - prechod od naturálneho hospodárstva k peňažnému.

  • Zvyšovanie poddanských povinností roľníkov.

  • Nárast nespokojnosti roľníkov.

  • Zadlžovanie rytierov a zemanov, zvyšovanie ich závislosti od bohatého panstva.

  • Zhoršovanie postavenie nižšej šľachty – nové príjmy hľadala vo vojenských službách na kráľovskom dvore a u bohatej šľachty.

  • Rast rozdielov a protikladov medzi feudálmi.

  • Nárast spoločenských rozdielov v mestách – mestá ovládali patricijovia a bohatí cechoví majstri.

  • Nárast chudoby v mestách.

  • Nárast nespokojnosti s cirkvou a jej konaním.


 

Postavenie cirkvi v Čechách pre vypuknutím Husitského revolučného hnutia:

  • Cirkev mala pomerne veľký majetok najmä v pôde.

  • V druhej polovici 14. storočia vlastnila cirkev v Čechách takmer 1/3 pôdy.

  • Cirkev neustále zvyšovala cirkevnú daň v Čechách.

  • Roľníkov nútila platiť desiatky.

  • Neustále zvyšovala poplatky za cirkevné úkony – sobáše, krsty, pohreby,...

  • Veľká časť cirkevných príjmov plynula do pápežskej pokladnice.

  • Úpadok cirkvi sa zvýraznil v čase, keď francúzski kardináli zvolili tzv. vzdoropápeža - v roku 1378.

  • V roku 1409 pribudol ešte tretí pápež, zvolený v Pizze.

  • Uvedený jav nazývame pápežský rozkol – schizma.


V cirkvi vládli skutočné neporiadky, nespokojnosť s cirkvou rástla čoraz výraznejšie, objavovali sa ostré kritiky cirkvi. Asi najväčším kritikom cirkvi v Čechách sa stal Ján Hus.


 

JÁN HUS:

  • Ján Hus sa narodil v Husinci pri Prachaticiach v južných Čechách.

  • V roku 1396 dosiahol hodnosť majstra slobodných umení na filozofickej fakulte, začal prednášať a krátko nato sa stal kňazom.

  • V roku 1402 začal kázať v známej Betlehemskej kaplnke v Prahe, kde dosiahol veľký ohlas medzi ľudom.

  • V období pôsobenia Jána Husa bola cirkev rozdelená – na jej čele stáli dvaja a neskôr dokonca traja pápeži. Rozmáhalo sa zneužívanie predaja odpustkov, a práve toto, podobne ako neskôr u Martina Luthera, bolo kľúčovým bodom konfliktu s cirkevným zriadením.

  • Hus začal kázať, že odpustenie si nemožno kúpiť ani zaslúžiť, ale že je to dar Božej milosti. V roku 1412 verejne vystúpil voči odpustkom a ich predávaniu.

  • Následne pápež Ján XXIII. vyhlásil na J. Husa kliatbu a nariadil, aby  ho zajali a súdili podľa cirkevných zákonov a aby Betlehemskú kaplnku zbúrali.

  • Vtedy sa Hus odvolal ku Kristovi ako k najvyššiemu sudcovi. Na miestach, kde Hus pôsobil, bol vyhlásený interdikt – zákaz bohoslužieb.

  • To bol pre ľudí veľmi tvrdý trest, pretože vo vtedajšom chápaní to znamenalo, že ľudia majú odrezaný prístup k Bohu, keďže sa nepodávajú sviatosti.

  • Aby Hus umožnil Pražanom bohoslužby, odišiel na vidiek a od apríla 1413 prežil väčšinu času v okolí Kozieho Hrádku.

  • V roku 1414 bolo zvolaný všeobecný koncil do Kostnice, ktorého hlavným zámerom bolo vyriešiť trojpápežstvo a obnoviť v cirkvi poriadok.

  • Na tento koncil pozvali aj Husa so zámerom pokračovania sporu, ktorý s ním viedla pápežská kúria. J. Hus v tom videl príležitosť predložiť svoje učenie koncilu, a keďže bol presvedčený, že je v súlade s Bibliou, napriek odhováraniu priateľov sa rozhodol naň ísť, keď mu cisár Žigmund zaručil bezpečnosť.

  • Ukázalo sa však, že Žigmundova záruka bola schopná ochrániť ho len na ceste, lebo na koncile prevzala jeho prípad cirkevná jurisdikcia, nad ktorou cisár Žigmund nemal právomoc.

  • J. Husa v Kostnici uvrhli do väzenia.

  • Následne J. Husa odsúdili a 6. júla 1415 upálili na hranici.

 

 

Príčiny vzniku a priebeh Husitského hnutia:

Po smrti Jána Husa 6. júla 1415 zaslala česká šľachta protestný list, ktorý podpísalo 452 českých šľachticov a rytierov. Husovi prívrženci sa po jeho smrti rozdelili na umiernené a radikálne krídlo. K umiernenému krídlu patrili hlavne bohatší, teda šľachta a meštianstvo a nazývali sa kališníci.Ich požiadavky boli sekularizácia cirkevného majetku, prijímanie pod obidvoma spôsobmi a podiel na moci. Radikálne krídlo tvorili hlavne sedliaci a chudobný ľud. Medzi nich patrili táboriti, nazývajúci sa podľa mesta Tábor, ktoré založili a orebiti, nazývaní podľa hory Oreb.

 Husitská revolúcia sa začala 30. júla 1419 prvou pražskou defenestráciou. Dav ľudí na čele s Janom Želivským zaútočil na radnicu v pražskom Novom Meste a z okna vyhodil protihusitsky zameraných konšelov.

Po týchto nepokojoch vypuklo husitské povstanie na celom území Čiech a Moravy. V roku 1420 bola vyhlásená prvá križiacka výprava proti husitom pápežom Martinom V. O týždeň nato prepadla armáda Bohuslava z Vartenberka nepočetné vojsko Jána Žižku (12 vozov, 400 pešiakov, 9 jazdcov) a odohrala sa bitka pri Sudomere. Katolícke vojská boli porazené.

Na túto udalosť reagovala česká šľachta odmietnutím Žigmundovho práva na český trón. Nato Žigmundovi ozbrojenci obsadili pražský hrad. Praha si zavolala na pomoc táboritov a orebitov, ktorí vyhnali proti husitských mešťanov z mesta a skonfiškovali ich majetok.

 

Husiti v Prahe prijali Štyri pražské artikuly:

1. Slobodné hlásanie slova Božieho – sloboda prejavu, umožnenie činnosti kazateľom

2. Prijímanie pod obidvoma spôsobmi – rovnosť laika a kňaza

3. Zbavenie cirkvi svetského majetku a moci – zabranie cirkevného majetku

4. Verejné tresty smrteľných hriechov

 

Nasledujúca križiacka výprava dotiahla do Prahy, kde utrpela dve porážky. Prvá bola v bitke na Vítkove, kde 14. 07 1420 zvíťazilo pražsko-táborské vojsko na čele s Jánom Žižkom nad Žigmundovými križiakmi. Druhú porážku utrpela križiacka armáda 1.11.1420 pod Vyšehradom. Odvtedy bola Praha čisto husitské mesto.

Ešte v tom istom roku sa dal Žigmund korunovať za českého kráľa. Uznala ho len hŕstka jemu naklonených šľachticov. V roku 1422 sa rozchádzajú kališníci a táboriti. Ján Žižka začína viesť boje aj proti šľachte, mešťanom, ktorí prešli na stranu katolíkov. Preto sa aj pražskí páni rozhodli viesť ťaženie proti Žižkovi, a 7.6.1424 v bitke u Malešova je armáda pražanov na hlavu porazená. Len hrozba križiakov zabránila Žižkovi tiahnuť na Prahu a tak spoločne s nimi uzavrel dohodu o útoku na Moravu. Pri obliehaní Přibyslavi, Žižka podlieha chorobe a 11.10.1424 umiera.Jeho vojaci sa začínajú nazývať Sirotkovia.

Pri tretej križiackej výprave v roku 1426 došlo k bitke pri Ústí nad Labem. Zúčastnilo sa jej 70000 Sasov a 21000 husitov. V husitských radoch sa vyznamenal veliteľ Prokop Holý neskôr zvaný Veľký. Po tejto porážke začali križiaci používať vozové hradby. Prvú možnosť ich využiť mali v auguste 1427 pri Tachove, ale utiekli ešte pred bojom.

V roku 1428 začali husiti podnikať prvé vpády do zahraničia, hlavne na Slovensko, tzv. Spanilé jazdy. Cieľom bolo lúpenie a šírenie husitských myšlienok. 14.8.1431 dochádza k poslednej bitke s husitmi pri Domažlicích, kde nedošlo k zrážke, lebo križiacke vojsko utieklo z bojiska, dôvodom bol spev husitských bojovníkov ich hymny „Ktož jste Boží bojovníci“. Po tejto bitke Žigmund pochopil, že husitov neporazí vojensky. Tak začal finančne podporovať vnútorné rozbroje medzi husitmi. V roku 1431 sa konal koncil v Bazileji, ktorý mal vyriešiť husitskú otázku. Dôsledkom tlaku cirkvi a Žigmunda na kališníkov bola bitka 30.5.1434 u Lipan, kde zvíťazilo umiernené vojsko nad táboritmi. Zomrel tu aj Prokop Holý Veľký. Po tejto bitke ovládlo Čechy umiernené krídlo, v roku 1426 boli prijaté v Jihlave kompaktáta, ktoré zaručovali prijímanie pod obivoma spôsobmi a že nebude cirkvi vrátený jej majetok. 

 

 

Najdôležitejšie udalosti:

  • 1391- založenie Betlehemskej kaplnky v Prahe

  • 1392- Pravidlá Starého a Nového zákona Mateja z Janova

  • 1402 -Jan Hus kazateľom v Betlehemskej kaplnke

  • 1403 -odsúdenie 45 článkov v Betlehemskej kaplnke

  • 1408- Husov rozchod s pražským arcibiskupom

  • 1409- Dekrét kutnohorský – vydaný Václavom IV.

  • 1412- odpustkové búrky v Prahe; poprava troch mladíkov; Husov odchod na vidiek

  • 1413- Husov spis O cirkvi

  • 1414 -počiatok prijímania pod oboma spôsobmi

  • 1415 -Husova smrť; protesty českej šľachty

  • 1416 -upálenie Hieronyma Pražského

  • 1417- radikalizácia

  • 1419- púte na hory; v júli prevrat v Prahe (defenestrácia konšelov)

  • 1420 - založenie Tábora; Štyri artikuly pražské; porážka I. križiackej výpravy; smrť Mikuláša z Husi

  • 1421 - vyhladenie adamitov a pikartov; v júli čáslavský snem

  • 1422 - porážka II. križiackej výpravy; poprava Jana Želivského

  • 1423 - „Menší Tábor“ Jana Žižku

  • 1424 - porážka panskej jednoty u Malešova; Smrť Jana Žižku

  • 1426 - Prokop Holý v čele husitských vojsk; porážka III. križiackej výpravy pri Ústí nad Labem

  • 1427- porážka IV. križiackej výpravy pri Tachove; počiatok spanilých jázd

  • 1429 -schôdzka so Žigmundom Luxemburským v Bratislave

  • 1430 - Beheimsteinská zmluva

  • 1431 - porážka V. križiackej výpravy pri Domažliciach

  • 1433 - verejné vypočutie husitov v Bazileji; sirotkovská výprava na breh Baltu; Pražské kompaktáty

  • 1434 - 30. mája bitka pri Lipanoch; smrť Prokopa Holého; zánik poľných vojsk

  • 1436- jihlavské kompaktáty a prijatie Žigmunda Luxemburského za českého kráľa; odboj Jána Roháča z Dubé

  • 1437- dobytie hradu Sion a poprava Jana Roháča z Dubé a jeho družiny

 

 

 

Zopakujte si:

  1. Charakterizujte význam proticirkevných hnuté v Európe v 15. storočí.

  2. Uveďte hlavné znaky činnosti Jána Husa.

  3. Aký ohlas malo proticirkevné hnutie z Čiech na Slovensku?

  4. Kto to bol Ján Jiskra a akú úlohu zohral v slovenských dejinách?


 

 

Použitá literatúra a pramene:

DEJEPIS NA DLANI. 1. vyd. 2004. Príroda. Bratislava. ISBN 80-07-01211-7

ĎURČO, E.: Dejepis na dlani. 1. vyd. 1995. Enigma. Bratislava. ISBN 80-88798-00-0

KOLEKTÍV AUTOROV: Dejiny Európy. 1. vyd. 1997. Mladé letá. Bratislava. ISBN 2.01.14.51434

PRAVDOVÁ, Z.: Dejepis – nová maturita. 1. vyd. 2005. Príroda. Bratislava. ISBN 80-07-01366-0

http://www.historickarevue.com/archiv_54.html

http://sk.wikipedia.org/wiki/Husitstvo

http://sprievodcadejinami.meu.zoznam.sk/news/husitske-reformne-hnutie/

http://zemokolonas.meu.zoznam.sk/dejepis-7-rocnik-zs-/otec-vlasti-karol-iv-/

http://www.slovozivota.sk/index.php/sk/casopis/temy-vz/zivotopisy-cirkevne-dejiny/555-jan-hus-bojovnik-za-pravdu-okolo-r-1370-1415

http://www.alteria.6f.sk/jan-jiskra-z-brandysa/