V slovenčine označujeme prízvuk dĺžňom. V taliančine sa prízvuk zväčša neoznačuje.Označuje sa iba v niektorých slovách, taktiež dĺžňom, a to len:

  • Vo viacslabičných slovách s prízvukom na poslednej slabike

  • V jednoslabičných slovách, ktoré majú pri použití prízvuku odlišný význam:

ché

pretože, keďže

che

že

deň

di

predložka s 2. pádom

dá, dáva

da

ku, od, z (predložka)

è

je (sloveso)

e

a, aj (spojka)

tam

la

určitý člen

tam

li

určitý člen

ani (spojka)

ne

z neho, z nich, z toho (zámeno)

seba, sa (zámeno)

se

ak

áno

si

sa, si (zámeno)

čaj

te

teba, ťa (zámeno)


 

  • V niektorých ďalších jednoslabičných slovách:

ciò

to

già

giù

dolu

più

viac

può

môže (sloveso)

scià

šach (panovník)


 

Ak sa prízvuk označuje graficky, môže byť buď ostrý (accento cuto) alebo tupý (accento grave). Ostrý prízvuk sa označuje dĺžňom, tupý prízvuk sa označuje opačným dĺžňom. Ostrý prízvuk znamená zatvorenú výslovnosť samohlásky, tupý naopak otvorenú výslovnosť. Prízvučné samohlásky „a, i, u“ sa označujú vždy tupým prízvukom:


Città

Mesto

Lunedì

Pondelok

Martedì

Utorok

Virtù

Sila / cnosť

Così

Tak

Sarà

Bude

Già

Più

Viac


 

Samohlásky „e“ a „o“ majú podľa výslovnosti prízvuk buď tupý alebo ostrý:

Caffè

Káva

Poichè

Keďže

Perciò

Preto


 

Rozdiel v grafickom značení ostrého alebo tupého prízvuku je často prehliadaný ale jeho zámena je gramatickou chybou. Stáva sa dosť často, že nevieme aký prízvuk sa má písať na konci slova. No väčšina slov má v taliančine tupý prízvuk.



Zopakujte si:
1. V ktorých slovách sa označuje prízvuk dĺžňom?
2. Aký môže byť prízvuk?
3. Akým prízvukom sa označujú prízvučné samohlásky „a, i, u“?

Použitá literatúra:
Talianska gramatika, Michal Hľušík, 2001