V slovenčine označujeme prízvuk dĺžňom. V taliančine sa prízvuk zväčša neoznačuje.Označuje sa iba v niektorých slovách, taktiež dĺžňom, a to len:
-
Vo viacslabičných slovách s prízvukom na poslednej slabike
-
V jednoslabičných slovách, ktoré majú pri použití prízvuku odlišný význam:
-
ché
pretože, keďže
che
že
dì
deň
di
predložka s 2. pádom
dà
dá, dáva
da
ku, od, z (predložka)
è
je (sloveso)
e
a, aj (spojka)
là
tam
la
určitý člen
lì
tam
li
určitý člen
né
ani (spojka)
ne
z neho, z nich, z toho (zámeno)
sé
seba, sa (zámeno)
se
ak
sì
áno
si
sa, si (zámeno)
tè
čaj
te
teba, ťa (zámeno)
-
V niektorých ďalších jednoslabičných slovách:
-
ciò
to
già
už
giù
dolu
più
viac
può
môže (sloveso)
scià
šach (panovník)
Ak sa prízvuk označuje graficky, môže byť buď ostrý (accento cuto) alebo tupý (accento grave). Ostrý prízvuk sa označuje dĺžňom, tupý prízvuk sa označuje opačným dĺžňom. Ostrý prízvuk znamená zatvorenú výslovnosť samohlásky, tupý naopak otvorenú výslovnosť. Prízvučné samohlásky „a, i, u“ sa označujú vždy tupým prízvukom:
-
Città
Mesto
Lunedì
Pondelok
Martedì
Utorok
Virtù
Sila / cnosť
Così
Tak
Sarà
Bude
Già
Už
Più
Viac
Samohlásky „e“ a „o“ majú podľa výslovnosti prízvuk buď tupý alebo ostrý:
-
Caffè
Káva
Poichè
Keďže
Perciò
Preto
Rozdiel v grafickom značení ostrého alebo tupého prízvuku je často prehliadaný ale jeho zámena je gramatickou chybou. Stáva sa dosť často, že nevieme aký prízvuk sa má písať na konci slova. No väčšina slov má v taliančine tupý prízvuk.
Zopakujte si:
1. V ktorých slovách sa označuje prízvuk dĺžňom?2. Aký môže byť prízvuk?
3. Akým prízvukom sa označujú prízvučné samohlásky „a, i, u“?