V nemeckom pravopise sa stretávame s rôznymi pravidlami a ich výnimkami.
Uvádzame pár pravopisných pravidiel:
Kedy píšeme z a kedy tz?
-
po krátkej samohláske píšeme tz(Netz, Schlitz)
-
po spoluhláske píšeme z(Herz, Schmerz)
-
po dvojhláskach píšeme z(Weizen)
Kedy píšeme k a kedy ck?
-
po krátkej samohláske píšeme ck(backen)
-
po spoluhláske píšeme k(denken)
-
po dlhej samohláske píšeme k(Pokal)
Po l, m, n, r nikdy nepíšeme tz a ck. Po ei, äu, eu nikdy nepíšeme tz.
Kedy píšeme dt a kedy tt?
-
slová, ktoré patria do slovnej skupiny k slovu dieStadt, píšeme s dt(das Stadttor)
-
ostatné slová s statt píšeme s tt (anstatt, Werkstatt)
Kedy píšeme b, d, g a kedy p, t,k?
-
mnohé slová vyslovujeme inak ako sa píšu, dochádza k spodobovaniu, ak chceme vedieť, ktoré písmeno máme napísať, predĺžime slovo pridaním samohlásky
(der Krieg – die Kriege, der Schrank – die Schränke, der Wald – die Wälder....)
Kedy píšeme e a kedy ä?
-
vytvoríme si odvodené alebo príbuzné slovo (Jahr – jährlich, Kraft – kräftig, Berg - bergig)
(toto platí aj pre eu a äu)
Kedy píšeme f a kedy v?
-
vo väčšine slov, kde sa vysloví f aj sa píše (Flug, fahren)
-
osobitne uvádzame častú predponu ver- [fer] (verstehen, vergessen)
-
v niektorých slovách sa píše v a vyslovuje sa f(Vater, voll, Vieh, Vogel...)
-
v cudzích slovách sa v a vyslovuje sa w (Vase, Initiative..)
Zopakujte si:
1. Aké pravidlá platia pri písaní k a ck?2. V ktorom slove píšeme dt?
3. Ako zistíme, či sa v slove ročný píše ä alebo e?