Vypracovala: Mgr. Zuzana Szocsová




Cestovný ruch v najširšom zmysle slova zahrňuje všetky formy cestovania. Zahrňuje cestovanie doma a v zahraničí. Účelom cestovania je oddych, rekreácia, športové aktivity, kultúra a podobne.


Definícia cestovného ruchu:


„Cestovný ruch je súhrn vzťahov , ktoré vyplývajú z cestovania alebo pohybu osôb, pričom miesto pobytu nie je hlavným ani trvalým miestom bývania a zamestnania.“


Cestovný ruch delíme na formy cestovného ruchu:


1. Podľa účelu podniknutej cesty sa cestovný ruch delí na:

- rekreačný

- športovo – turistický

- kúpeľno – liečebný

- kultúrno – poznávací

- poľnohospodársky a remeselnícky (agroturizmus)

- kongresový

- poľovnícky a lovecký

- exkurzie a odborné tematické zájazdy




2. Podľa počtu dní cestovný ruch delíme:

- krátkodobý ( nazývame ho aj víkendový, jeho trvanie je v rozmedzí do troch dní)

- strednodobý ( má trvanie od 3 dní do 6 dní)

- dlhodobý ( trvá viac ako ž dní)


3. Podľa miery realizácie, teda miesta pobytu cestovný ruch delíme:

- domáci ( znamená cestovný ruch na území vlastného štátu)

- zahraničný ( cestovný ruch sa realizuje na území iného štátu)

Zahraničný cestovný ruch delíme do dvoch skupín:

  1. outgoing – pasívny, pre našich turistov, ktorí chcú ísť do zahraničia

  2. incoming – aktívny, pre turistov zo zahraničia na našom území


4. Podľa počtu zúčastnených účastníkov

- individuálny

- kolektívny ( hromadný)


5. Podľa prínosu hospodárstvu:

- aktívny – Ak turisti cestujú do našej krajiny

- pasívny – Turisti z našej krajiny cestujú do iných krajín


6. Cestovný ruch podľa dĺžky trvania delíme:

- trvalý

- sezónny – jednosezónny

- dvojsezónny




Predpoklady vzniku a vývoja cestovného ruchu


Predpoklady vzniku cestovného ruchu delíme do troch skupín:

  1. Selektívne – ( sociálno - ekonomické). Selektívne predpoklady určujú charakter a veľkosť dopytu. Príjem a spotreba obyvateľstva sú základné ukazovatele životnej úrovne obyvateľstva a tvoria predpoklady pre rozvoj cestovného ruchu.

  2. Lokalizačné. Lokalizačné predpoklady sa týkajú objektu cestovného ruchu. Lokalizačné predpoklady sa rozdeľujú do troch skupín:

a.) prírodné – sem sa zahrňuje klíma, reliéf, voda, lesy, kras atď)

b.) ekonomické aktivity miesta – ( veľtrhy, výstavy atď)

c.) kultúrne – (skanzeny, kultúrno – historické pamiatky, atď)

  1. Realizačné – určujú v akej miere sa môže cestovný ruch na danom mieste realizovať.

Sem sa zahrňuje komunikačná dostupnosť miesta určeného na cestovný ruch, ubytovacie zariadenia, stravovacie zariadenia, športové zariadenia, infraštruktúra, prítomnosť parkovísk a podobne.


Vplyv cestovného ruchu na životné prostredie


Čím je v danej oblasti intenzívnejšie rozvinutý cestovný ruch, tým viac a intenzívnejšie sa prejavujú jeho vplyvy na životnom prostredí. Pri rekreačných aktivitách dochádza k znečisťovaniu prostredia produkciou odpadov, budovaním zariadení, ktoré slúžia potrebám cestovného ruchu. Takýmito zariadeniami sú napríklad hotely, lyžiarske vleky, parkoviská a podobne. Pri týchto aktivitách dochádza k premene ekosystémov, poškodzovaniu flóry a fauny, čo má negatívny vplyv na biodiverzitu danej rekreačnej lokality. Pri turistike môže dôjsť k zašľapávaniu rastlín, lámaniu kosodreviny a stromčekov, k zašľapávaniu drobných živočíchov, k rušeniu živočíchov prílišným hlukom a k poškodzovaniu prírodných útvarov, kultúrnych pamiatok a podobne. Negatívne na ovzdušie pôsobia aj výfukové plyny, ktoré sa do vzduchu dostávajú pri preprave osôb do turistických centier a oblastí.



Horský turizmus


Uskutočňuje sa prevažne v horskom a vysokohorskom prostredí. Zahrňuje aktivity ako lyžovanie, snowboarding, turistika, rekreácia, cykloturistika, horolezecstvo, skialpinizmus a podobne.

Lokality, ktoré sa sústreďujú na cestovný ruch sú napríklad TANAP, NAPANT a podobne.

Na území Národného parku Nízke Tatry, NP Malá Fatra a NP Slovenský raj sú turistické chodníky ohrozené eróziou. Keďže sa väčšina týchto chodníkov nachádza nad hornou hranicou lesa, kvôli klimatickým podmienkam je zhoršená regenerácia pôd a rastlinstva.


Poznávací turizmus


Poznávací turizmus je sústredený prevažne do väčších sídel, kde sa nachádzajú historické a kultúrne pamiatky. Práve tým , že je sústredený do miest zaťažuje prírodné prostredie v minimálnej miere.


Rekreačný turizmus


Najčastejšie vykonávanou aktivitou čo sa týka rekreačného turizmu je pobyt pri vode. Prostredie okolo vodných plôch je najviac zaťažené v letnom období. Prostredie je zaťažované výstavbou infraštruktúry, produkciou odpadov, výfukovými plynmi a podobne.


Kúpeľný cestovný ruch


Aktivita človeka je zameraná na zlepšovanie zdravotného stavu, ktorý vyžaduje príjemné prírodné prostredie. Prostredie , v ktorom sa človek cíti dobre podporuje regeneráciu a zvyšuje atraktívnosť kúpeľného mesta.


Cestovný ruch pôsobí na okolité prostredie pozitívne aj negatívne.

Pozitívne vplyvy – sú založené v príleve  finančných prostriedkov, ktoré umožňujú zveľaďovať prírodnú krajinu, kompenzovať a zmierňovať negatívne vplyvy na životné prostredie.

Negatívne vplyvy – v nich je zahrnutá spotreba prírodných zdrojov, ktorými sú napríklad energia, voda, pôda, záber priestoru a podobne.

Ľudia zaťažujú pri turistike prírodu produkciu odpadov

Biodiverzitaje v najväčšej miere zasiahnutá turistickými aktivitami , ktoré často krát nerešpektujú podmienky a požiadavky na ochranu prírody – rastlinstva a živočíšstva. Turisti majú tendenciu rozptyľovať sa na väčších plochách a mimo vyznačených turistických ciest a narúšajú pri tom hodnotné prírodné územia

Turistické aktivity, ak nie sú rozsahom a priestorovo usmernené, priamo ohrozujú chránené územia.

Vodné zdrojesú využívané na zásobovanie pitnou vodou pre ubytovacie zariadenia, športové a relaxačné komplexy, hotely , chatové osady a podobne .Ubytovacie zariadenia produkujú množstvo odpadových vôd , čím výrazne znečisťujú vodné toky .

Produkcia odpadov môže spôsobovať lokálne a sezónne problémy, pretože odpady znižujú atraktivitu turistického centra alebo ekologicky významnej lokality a znečisťujú prírodné prostredie.

Hluk negatívne ovplyvňuje biologické spoločenstvá. Ruší zvieratá pri rozmnožovaní a migrácii, ruší ich biologické cykly a podobne.


Na elimináciu vplyvov cestovného ruchu na životné prostredie štát využíva aj legislatívne zabezpečenie. Zákon o ochrane prírody a krajiny definuje dva základné druhy ochrany prostredia, a to :

1. druhová ochrana ( ochrana živočíchov, rastlín a minerálov)

2. územná ochrana( ochrana danej turistickej lokality)

Prvé prírodné rezervácie boli na Slovensku vyhlásené v roku 1895 a v roku 1948 bol vyhlásený TANAP.




Zopakujte si!!!

1. Charakterizujte cestovný ruch.

2. Ako delíme cestovný ruch podľa dĺžky trvania.

3. Opíš negatívne vplyvy cestovného ruchu.


Použitá literatúra:

http://referaty.atlas.sk/prirodne-vedy/ekologia/12518/?page=1

http://209.85.229.132/search?q=cache:JnRhktsgon8J:www.sazp.sk/slovak/periodika/sprava/sprava2002/priciny_dosledky/rekreacia.pdf+vplyv+cestovneho+ruchu+na+zivotne+prostredie&hl=cs&ct=clnk&cd=3&gl=sk

http://www.sazp.sk/slovak/periodika/sprava/sprava2001/25_rekreacia.pdf