„Zdravie je ako perla v mori, ktorú si treba chrániť, ak sme zdraví nechýba nám nič ku šťastiu.“ 

 

Vedci sa domnievajú, že ľudský organizmus je stavaný na 120 - 130 rokov života a fakt, že tak dlho nežijeme, je dôsledkom chýb, ktorých sa v priebehu života dopúšťame. Ročne ubúda človeku 1,5% životnej energie.

Základom životnej kondície je zdravie – nerušený, pravidelný a vyvážený priebeh všetkých životných funkcií a naň nadväzujúca výkonnosť, pohoda a radosť. Preto majme neustále na pamäti známe slová Aristotela:„Nič tak neničí ľudské telo ako trvalá nečinnosť“.

ZDRAVIEje stav úplného fyzického, psychického a sociálneho komfortu človeka. Zdravie predstavuje najväčšiu hodnotu pre človeka, bez zdravia len veľmi ťažko dokážeme viesť plne hodnotný život, život bez výrazných obmedzení. O zdravie je potrebné sa starať v každom období života.

 

 

FAKTORY OVPLYVŇUJÚCE ZDRAVIE

Spôsob života

Ekologické podmienky

Genetika

zdravotná starostlivosť

 

FAKTORY UMOŽŇUJÚCE ZLEPŠOVANIE KONDÍCIE ČLOVEKA: pohybová aktivita, strava, oddych,...

 

POHYBOVÁ AKTIVITA je každá pohybová činnosť, ktorá v dostatočnej miere zvyšuje požiadavky na funkcie organizmu, vyžadujúca energetický výdaj nad úroveň výdaja v pokoji.

Nedostatok pohybu urýchľuje príznaky starnutia:

  • zmenšuje sa elasticita a výkonnosť srdcovo-cievneho systému,

  • zhoršujú sa dýchacie funkcie,

  • svalová sila klesá a vo veku 70 rokov dosahuje len 1/3 svojej pôvodnej hodnoty,

  • zhoršuje sa pohyblivosť kĺbov a ich stuhnutosť,

  • prehlbujú sa poruchy neurovegetatívnej regulácie (poruchy spánku, trávenia, citlivosť na teplo...).

 

Pravidelná pohybová aktivita aktivizuje fyziologické funkcie a spomaľuje vyššie spomenuté zmeny. Má tzv. transfer efekt, t.j. zlepšuje aktivitu aj v iných oblastiach života. Umožňuje nadväzovanie sociálnych kontaktov, potláča vekom sa prehlbujúci pocit osamelosti a opustenosti, zvyšuje sebavedomie a posilňuje pozitívne sebahodnotenie. V súčasnosti neexistuje dostatok dôkazov o tom, že pravidelná pohybová aktivita predlžuje ľudský život, ale je potvrdený jej profylaktický účinok na zmeny ľudského organizmu o ktorých vieme, že život skracujú resp. robia ho menej hodnotným.

 

 

Pohybová aktivita umožňuje:

  • zvyšovanie adaptability organizmu na záťaž,

  • zlepšuje aeróbnu zdatnosť, svalovú silu a vytrvalosť, čím prispieva k udržaniu dobrej telesnej kondície,

  • zlepšuje činnosť srdca a cievneho systému, čím prispieva k tomu, že krv je schopná lepšie prenášať kyslík k pracujúcim svalom,

  • pozitívne ovplyvňuje krvný tlak,

  • priaznivo ovplyvňuje hladinu cholesterolu v krvi,

  • prehlbuje dýchanie a zlepšuje schopnosť pľúcnej ventilácie, čím prispieva k zvýšeniu vitálnej kapacity pľúc,

  • posilňuje kosti a zmenšuje tak riziko zlomenín,

  • prispieva k udržiavaniu chrbtice a kĺbov vo funkčnej zdatnosti, je významnou prevenciou proti bolestiam chrbtice,

  • prispieva k udržaniu priemernej telesnej hmotnosti, zvyšuje energetický výdaj a metabolizmus, potláča chuť k jedlu,

  • prispieva k duševnej sviežosti, napomáha lepšiemu prekrveniu a okysličeniu mozgu,

  • zlepšuje schopnosť sústredenia, zmierňuje bolesti hlavy, odstraňuje nespavosť, zmenšuje depresie a umožňuje sa ľahšie vyrovnať so stresovými situáciami.

 

 

Medzi pohybové aktivity zaraďujeme:

Aeróbne pohybové aktivity, t.j. činnosti vykonávané s vyššou intenzitou po dlhší čas, napr.

  • chôdza

  • beh

  • cyklistika

  • plávanie

  • turistika

  • beh na lyžiach

  • aerobic,...

 

Aktivity pre rozvoj svalovej sily

  • posilňovanie

  • kulturistika

  • kondičné plávanie

  • vysokohorská turistika a pod.

 

Aktivity zamerané na rozvoj koordinačných schopností

  • strečingové cvičenia

  • gymnastika

  • pohybové relaxačné činnosti

  • pohybové hry a zábavy

  • rôzne spoločenské hry

 

Optimálny pomer pohybových aktivít

  • 50% - aeróbne pohybové aktivity

  • 30% - rozvoj svalovej hmoty

  • 20% - koordinačné schopnosti

 

Intenzita záťaže

  • Maximálna pulzová frekvencia = 220 - vek

  • Optimálna intenzita cvičenia = 60 až 80% maxima

  • Čas: minimálne 20 min.

 

Frekvencia pohybovej činnosti

  • 3 - 5 krát týždenne

 

 

Pred pohybovou činnosťou:

  • Jesť: bielkoviny, menej tukov, veľa uhľohydrátov.

  • Piť: 2-3 dl vody 1-2 hod pred tréningom a 10-20 min pred výkonom.

  • Vyhýbaj sa: mäsu, praženým jedlám, tukovým jedlám.

 

 

Počas pohybovej činnosti:

  • Jesť: to isté čo pred pohybovou činnosťou, viac ovocia, obilnín, cestovín.

  • Piť: niekoľko šálok vody alebo ovocného džúsu.

  • Vyhýbaj sa: tučnému mäsu, vajciam, praženým jedlám.

 

 

Po pohybovej činnosti:

  • Jesť: to isté čo pred, viac ovocia, obilnín, cestovín.

  • Piť: niekoľko šálok vody alebo ovocného džúsu, jedno pivo

  • Vyhýbaj sa: tučnému mäsu, vajciam, praženým jedlám

  • Bielkoviny - ryby, orechy, mliečne výrobky

  • Tuky - tmavé mäso, vajcia, plnotučné mlieko, orechy, rastlinné oleje

  • Uhlohydráty - vločky, chlieb, ryža, cestoviny, ovocie a zelenina ktoré obsahujú cukry a škroby.

 

 

Pohyb - nepriateľ únavy 

Únavaje psychofyziologický stav ľudského organizmu. Únava, podobne ako práca, nás sprevádza celý život. Je prirodzeným dôsledkom každej práce. Únava bezprostredne súvisí s výkonnosťou pracovníka a vzniká v dôsledku jeho predchádzajúcej námahy. Samostatná únava nemusí byť škodlivá, škodlivou sa stáva až vtedy, keď je organizmus vystavený takým nárokom, s ktorými s nevie vyrovnať. Únava sa prejavuje psychickými a fyziologickými zmenami, ktoré súvisia so zmenami napätia v CNS. 

V závislosti na tom, ktoré orgány alebo funkcie únava postihuje, rozlišujeme jednotlivé typy únavy:
¨       únavu svalovú
¨       únavu nervovú
¨       únavu zmyslovú
¨       únavu psychickú 
 
Od prejavov únavy môžeme odlíšiť pocit únavy. Pocit únavy je subjektívny a má zreteľne ochrannú funkciu, lebo umožňuje človeku registrovať príznaky jednoduchej akútnej únavy, ktorá po primeranom aktívnom odpočinku alebo spánku odznieva. Ľudia, ktorí sú málo citliví na pocit únavy, sa môžu ľahko dostať do stavu preťaženia. 

 

 

Rozlišujeme:

1. Únavu nutnú, prirodzenú, ktorej následky miznú v priebehu jedného dňa.

2. Únavu zbytočnú, vyplývajúcu zo zlej organizácie práce.

3. Únavu škodlivú, ktorej účinky sa do druhého dňa neodstránia, hromadia sa a ani vonkajší pozorovateľ ich dlho nevidí, až sa naraz prejavia so všetkými negatívnymi dôsledkami. 



Zopakujte si:
1. Definujte pojem zdravie.
2. Uveďte, akú úlohu má pri ochrane zdravia pohyb.
3. Vysvetlite pojem únava.

Použitá literatúra:
LENCZ, L. 1993. Metódy etickej výchovy. Bratislava: Metodické centrum v Bratislave, 1993. 83 s. ISBN 80-85185-53-9.
LOMNICKÝ, I. 2010. Etická výchova ako inšpirácia na každý deň. Nitra: Filozofická fakulta UKF, 2010. 118 s. ISBN 978-80-8094-701-9.
OLIVAR, R. R. 1992. Etická výchova. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 1992. ISBN 807-15800-15.
www.gjgt.sk/.../Zivotny%20styl%20a%20pohybovy%20rezim.ppt
http://referaty.atlas.sk/prakticke-pomocky/soc/16828/nase-zdravie