Vypracovala: Mgr.Zuzana Szocsová




Monitoring životného prostredia alebo zložiek životného prostredia je proces, pri ktorom sa hodnotí kvalita zložiek životného prostredia. Je to systematické, v čase a priestore definované pozorovanie presne určených charakteristík a ukazovateľov životného prostredia a jeho zložiek, alebo vplyvov, ktoré na životné prostredie pôsobia. Tieto vplyvy a charakteristiky určujú ( s určitou mierou výpovednej hodnoty) charakter oblasti, na ktorej sa monitoring vykonáva a reprezentujú sledovanú oblasť.

Základom monitoringu je pozorovanie, sledovanie a následné hodnotenie a vyhodnocovanie kvality a stavu životného prostredia a jeho zložiek.

Monitorovanie určitej oblasti prebieha v dvoch krokoch. Prvý krok je založený na teoretickom spracovaní poznatkov, na základe ktorých sa bude sledovať určitá charakteristika životného prostredia. Druhým krokom je samotný monitoring, ktorý spočíva v pozorovaní, v archivovaní dát a v následnom hodnotení zistených charakteristík.

Cieľom je sledovanie vubraného javu v presne stanovených časových a priestorových podmienkach.


Predmetom environmentálneho monitoringu je 10 čiastkových monitorovacích systémov. Tieto monitorovacie systémy sú vzájomne prepojené.


Medzi 10 čiastkových monitorovacích systémov zaraďujeme nasledovné:


  1. ČMS – Ovzdušie

  2. ČMS – Voda

  3. ČMS – Pôda






  1. ČMS – Geologické faktory

  2. ČMS – Biota

  3. ČMS – Lesy

  4. ČMS – Odpady

  5. ČMS – Radioaktivita a životné prostredie

  6. ČMS – Cudzorodé látky v potravinách a krmivách

10.ČMS – Meteorológia a klimatológia


Legislatívne vymedzenie monitoringu


  • uznesenie vlády SR č.449 (26.5.1992) – bola prijatá koncepcia monitoringu životného prostredia a koncepcia integrovaného systému o 6ivotnom prostredí SR. V tejto koncepcii je sú uvedené návrhy, na základe ktorých by mal monitoring postupovať a na základe ktorých by sa mal realizovať.

  • Uznesenie vlády SR č. 620 (7.9.1993) – poverenie činnosti jednotlivým garantom k zabezpečeniu realizácie monitoringu

  • Uzneseni vlády SR č. 350 (14.5.1996) – Národný environmentálny akčný program (NEAP)

  • Uznesenie vlády SR č. 7 (12.1.2000) - koncepcia dobudovania komplexného monitorovacieho a informačného systému životného prostredia SR.


Úrovne monitorovania životného prostredia


  1. CELOPLOŠNÁ – predstavuje najvyššiu úroveň. Je zameraná na globálne zistenie stavu životného prostredia SR ako celku. Je cieľovo zameraný pre potreby výkonu štátnej správy, pre potreby republiky, pre regionálne orgány a na priebežnú informovanosť




verejnosti. Garantom je MŽP SR. Celoplošná úroveň zabezpečuje realizáciu a priebeh nižších úrovní.



  1. REGIONÁLNA – Je zameraná na konkrétny región. Monitoring na regionálnej úrovni je realizovaný organizáciami s regionálnym pôsobením akou je napríklad : správa CHKO a podobne.


3. LOKÁLNA – monitoring na lokálnej úrovni je zameraný na významný jav a jeho sledovanie na presne vymedzenom mieste. Realizujú ho odborné vedecko výskumné pracoviská, prevádzky a podnikateľské subjekty, ktorým to vyplýva so zákonných povinností.



Použitá literatúra: prednášky UKF Nitra