Karol I. Habsburský – prasynovec cisára Františka Jozefa I. – bol rakúsky arcivojvoda aposledný rakúsky cisár (1916 – 1918), český kráľ (ako Karol III.) a uhorský kráľ (ako Karol IV.) z habsbursko-lotrinského rodu.
Mladosť
Plným menom Karol František Jozef Ľudovít Hubert Juraj Otto Maria sa narodil 17. augusta 1887 v Persenburgu ako najstarší syn Otta Františka Jozefa Habsburského a Márie Jozefy Saskej. S tým, že raz bude cisárom sa veľmi nepočítalo, pretože v následníckej línii bol až na poslednom mieste. Pred ním bol ako prvý následník syn panujúceho cisára Františka Jozefa I. Rudolf (a jeho prípadní synovia), cisárovi bratia - arcivojvoda a mexický cisár Maximilián a arcivojvoda Karol Ľudovít a cisárovi synovci František Ferdinand d’Este a Otto (Karolov otec). Až po nich nasledoval v hierarchii následníctva Karol. Lenže nakoniec bolo všetko inak. Maximilián bol ako cisár popravený v Mexiku počas povstania v roku 1867, Rudolf spáchal 30. januára 1889 samovraždu a nezanechal mužského potomka, arcivojvoda Karol Ľudovít sa vzdal nástupníckych práv v prospech svojho syna Františka Ferdinanda d´Este, ktorý zahynul pri sarajevskom atentáte v júni 1914 a Karolov otec Otto zomrel ešte v roku 1906. V dôsledku týchto tragických udalostí saKarol stal priamym následníkom rakúskeho trónu. Vyštudoval prírodné vedy vo Viedni a v Prahe. V roku 1903 vstúpil Karol do armády s hodnosťou poručíka a vojenskej kariére sa venoval aj v ďalších rokoch.
Manželstvo a kariéra
S budúcou manželkou Zitou Bourbon-Parmskou sa zoznámil v roku 1909 vo Františkových Lázňach a v roku 1911 sa na zámku Schwarzau konala svadba, keď predtým so sobášom súhlasil aj František Jozef I. Manželstvo Zity a Karola bolo na rozdiel od mnohých iných šľachtických manželstiev naplnené porozumením, láskou a harmóniou. Manželom sa narodilo osem detí: Otto (1912 – 2011), Adelheida (1914 – 1971), Róbert d´Este (1915 – 1996), Félix (1916 – 2011), Karol Ľudovít (1918 – 2007), Rudolf (1919 – 2010), Šarlota (1921 –1989) a Alžbeta (1922 – 1993). Počas manželstva sa rodina často sťahovala, čo súviselo s vojenskou kariérou Karola a politickými udalosťami po nástupe Karola na trón. V armáde získal hodnosť generála a vo vojne bojoval proti Taliansku. Po smrti Františka Ferdinanda sa stal následníkom Františka Jozefa I., ktorý ho zasväcoval do politických a vladárskych povinností. Na fronte ho zastihla v novembri 1916 správa o cisárovej chorobe a vrátil sa do Viedne. František Jozef I. zomrel 21. novembra 1916 a v ten istý deň Karol prevzal vládu nad monarchiou a ujal sa vrchného velenia armády.
Cisár Karol I.
Habsburské dedičstvo zdedil uprostred vojny a jeho cieľom bolo skoré uzavretie mieru, ktoré by zaistilo prežitie monarchie. Bol však viazaný spojeneckými záväzkami k Nemecku, ktoré po mieri netúžilo a verilo vo víťazstvo nad štátmi Dohody. Karol sa preto rozhodol pokúsiť sa o vyjednávanie mieru sám, ale neúspešne. Bol ochotný pristúpiť na akékoľvek mierové podmienky, za predpokladu, ak by Francúzsko a Anglicko podporilo zachovanie R-U monarchie. Tieto aktivity sa nestretli u verejnosti s pochopením a začalo sa otvorene hovoriť o kolaborácii a zrade, rozpútala sa štvavá proticisárska kampaň a požiadavka na abdikáciu cisára. V tejto situácii sa Karol podujal na zúfalý krok. 16. októbra 1918 vydal vo Viedni manifest Verným rakúskym národom. Bol to posledný pokus zachrániť ríšu pred jej rozpadom. V manifeste sa zaviazal k pretvoreniu Rakúskej monarchie na spolkový štát. Narazil však na odpor Maďarov, ktorí odmietli myšlienku, aby každý národ mal v rámci monarchie svoj vlastný štátny útvar. Ich odpoveďou bolo vypovedanie rakúsko-uhorského vyrovnania z roku 1867. Udalosti nabrali rýchly spád. 26. októbra1918 vypovedal Karol spojenectvo s Nemeckom, 27. októbra 1918 menoval poslednú vládu, 28.októbra1918 bola vyhlásená Česko-slovenská republika.
3. novembra 1918 Rakúsko-Uhorsko podpísalo v Padove prímerie so štátmi Dohody, čím sa skončila prvá svetová vojna.
11.novembra 1918 Karol podpísal manifest, v ktorom oznámil stiahnutie sa z riadenia vládnych záležitostí, ale výslovne sa nezriekol trónu.
12. novembra 1918 bola vo Viedni vyhlásená republika Nemecké Rakúsko. Cisárove právomoci prešli na štátnu radu a habsburské privilégiá boli zrušené.
13. novembra 1918 zbavili Maďari Habsburgovcov všetkých nárokov na uhorský trón.
14. novembra 1918 zbavila česko-slovenská vláda Habsburgovcov všetkých nárokov na český trón.
16.novembra 1918 bola vyhlásená Maďarská republika.
Rakúsko-uhorská monarchia sa rozpadla.
Rezignácia a exil
V Rakúsku nastala kuriózna situácia: Rakúsko bolo republikou, malo však cisára, ktorý bol stále hlavou štátu, hoci nemal žiadnu moc. Na Karola vyvíjali nátlak, aby Rakúsko opustil, ten však odmietal odísť z vlasti a žiadal o prinavrátenie moci. Anglická vláda mu mohla zaručiť bezpečnosť, ale iba v prípade, ak opustí Rakúsko. Nakoniec Karol I. s rodinou 23. marca 1919 opustil Rakúsko (odišiel do exilu), kam sa už nikdy nevrátil. S rodinou sa usadili vo Švajčiarsku pri Ženevskom jazere. Tu Karol neprestával vyvíjať aktivity na obnovu monarchie a navráteniu rodových práv. Rakúsky parlament 3. apríla 1919 schválil protihabsburské zákony, na základe ktorých boli zrušené všetky Karolove panovnícke práva a prepadnutie habsburského majetku v prospech štátu. Cisár ostal bez vlasti i majetku.
1. marca 1920 bola v Maďarsku opäť vyhlásená monarchia na čele s regentom admirálom Miklósom Horthym, ktorý najprv prejavoval lojalitu k Habsburgovcom a ubezpečoval Karola, že podnikne kroky vedúce k jeho návratu na uhorský trón. Horthy bol neskôr menovaný Regentom Maďarska (faktickou hlavou štátu) a Karolova snaha o návrat sa skončila neúspechom.
Internácia a úmrtie
Na základe povojnových jednaní dohodových štátov bolo rozhodnuté o internácii (nútený pobyt na určenom mieste) Karola I. s rodinou na ostrove Madeira, kam prišliv novembri 1921. Tu 1. apríla 1922 v meste Funchal zomrel Karol na následky chrípky a zápalu pľúc vo veku 34 rokov. Karol I. je pochovaný na Madeire. Jeho manželka Zita ho prežila o 67 rokov (zomrela v roku 1989 vo veku 96 rokov). Najstarší syn Otto, nástupca Karola I., sa v roku 1961 oficiálne vzdal nárokov na trón. V októbri 2004 sa Karol I. dočkal blahorečenia pápežom Jánom Pavlom II.
Zopakujte si:
1. V akom príbuzenskom vzťahu bol Karol I. a František Jozef I.?2. Kedy bol Karol I. cisárom?
3. Aké udalosti predchádzali rozpadu R-U monarchie a odchodu Karola I. do exilu?
4. Kde a kedy zomrel Karol I.?
Použitá literatúra:
Tkadlečková, H.: Svet v novom storočí, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1995.Encyklopédia histórie sveta, Ottovo nakladatelství, Praha 2010
Segeš, V.: Kniha kráľov – Panovníci v dejinách Slovenska a Slovákov, 3. vydanie. SPN – Mladé letá, Bratislava 2010.