Praktické využitie:

  1. Termický rozklad látok sa používa ako prostriedok na syntézu nových látok z dostupných zdrojov

  2. Prostredníctvom termického rozkladu látok sme schopní analyzovať chemické látky, ktoré tepelnému rozkladu podliehajú – termická analýza.


 

Termicky stále látky

Termicky stále látky – do tejto skupiny látok patria látky, ktoré pri zahrievaní (zahrievanie bežným zdrojom tepla, cca do teploty 1500 K) nemenia svoju chemickú podstatu, mení sa skupenstvo danej látky alebo iné vlastnosti – nemení sa chemické zloženie látky. Príklad: NaCl.


 

Termicky málo stále látky

Termicky málo stále látky – pri zahrievaní sa menia chemicky a podliehajú chemickým reakciám. Obyčajne ide o rozkladné chemické reakcie – termický rozklad. Termickému rozkladu podliehajú spravidla látky, v ktorých štruktúru tvoria malé molekuly alebo také chemické látky, pri ktorých je predpoklad vzniku malých molekúl pri zvýšení teploty. Príklad CaCO3.


 

Kryštalohydráty

Príkladom termicky málo stálych látok sú napríklad: kryštalohydráty. Kryštalohydráty – látky, v ktorých štruktúre sú zabudované molekuly vody. Molekuly vody v kryštalohydrátoch môžu byť viazané rôzne silnými príťažlivými silami – väzbami (polárnou kovalentnou väzbou, iónovo-dipólovými interakciami, vodíkovými väzbami ale aj van der Waalsovými silami). Z tohto vyplýva, že na uvoľnenie molekuly vody z rôznych kryštalohydrátov je potrebná rôzne veľká tepelná energia. Preto sa kryštalohydráty termicky rozkladajú pri rôznych teplotných intervaloch.

 

Príklady termických rozkladov kryštalohydrátov:

 

szocova

 

  • V prvej chemickej reakcii vzniká pri termickom rozklade sadra.

  • Proces, pri ktorom sa pri termickom rozklade uvoľňuje molekula alebo molekuly vody nazývame termická dehydratácia.


 

Termický rozklad látok hydroxidov – Al(OH)3, Zn(OH)2

  • Veľká časť hydroxidov kovov sa termicky rozkladá, ako napríklad Al(OH)3 alebo Zn(OH)2

 

szocova

 

 

Termický rozklad uhličitanu vápenatého:

 

szocova

 

Termické rozklady látok môžeme deliť aj na základe toho či sa mení alebo nemení oxidačné číslo niektorého z prvkov na:

a.) neredoxné termické rozklady

b.) redoxné termické rozklady


 

Príklad neredoxného termického rozkladu:

szocova

 

 

Príklad redoxného termického rozkladu:

szocova



Použitá literatúra:
J. Šima, M. Koman, A. Kotočová, P. Segľa, M. Tatarko, D. Valigura, Anorganická chémia, STU v Bratislave, 2009, str. 75 - 81