Vypracovala: Mgr. Zuzana Szocsová
- jadrová elektráreň v Mochovciach
Princíp výroby elektrickej energie jadrovými elektrárňami je podobný ako pri tepelných elektrárňach. Rozdiel je len zdroji tepla. V tepelných elektrárňach je to uhlie alebo zemný plyn , v jadrových elektrárňach je to jadrové palivo – urán.
S výstavbou a prevádzkou jadrových elektrární sú spojené aj mnohé činnosti, ktoré majú vplyv na životné prostredie a jeho zložky.
Prvý problém spojený s jadrovými elektrárňami je záber vymedzeného priestoru pre výstavbu elektrárne. Vyňatie pôdy spôsobuje narušenie a častokrát aj zničenie pôdneho krytu. Keďže efektívnosť každej elektrárne je spojená so zamestnancami a ich počtom, je potrebné vymedziť priestor aj pre výstavbu bytov a výstavbu rôznych pomocných objektov. S prítomnosťou zamestnancov je spojená aj doprava do zamestnania, ktorá produkuje množstvo výfukových plynov z automobilov, ktoré znečisťujú okolité ovzdušie.
Zaťaženie prostredia jadrovými elektrárňami je v porovnaní s uhoľnými elektrárňami podstatne nižšie. Koncentrácie rádioaktívnych látok v atmosfére, v pôde a vo vode sú nižšie ako normami povolené hodnoty. Dlhodobé prevádzkovanie jadrovej elektrárne však spôsobuje pomalý rast úrovne aktivity životného prostredia. Rozptyl škodlivých látok je realizovaný veľkoplošne.
Jadrové elektrárne ovplyvňujú okolité životné prostredie najmä odpadmi, ktoré produkujú. Týmito odpadmi sú rádioaktívne látky, odpadové teplo a chemické látky.
Rádioaktívne látky
Rádioaktívne látky sa z elektrární do okolitého prostredia dostávajú troma možnými spôsobmi.
1 - Prostredníctvom plynov. Ich vypúšťanie je organizované , a preto sa príroda zaťažuje len množstvom, ktoré je pod hodnotami prípustných noriem. Množstvo rádioaktívnych látok v plynoch je eliminované filtrovaním so špeciálnymi filtrami, na ktorých sa väčšia časť zachytáva a následne zneškodňuje.
2 – Prostredníctvom odpadových vôd. Ich množstvo v odpadových vodách je pravidelne kontrolovaná príslušnými orgánmi a množstvá sú povolené normami.
3 – Prostredníctvom rádioaktívnych odpadov. Pri spaľovaní paliva v reaktoroch vznikajú štiepne produkty – rádionuklidy. Veľká časť rádioaktívneho odpadu je fixovaná do špeciálneho asfaltu a zalisovaná do sudov, ktoré sú uložené na území jadrovej elektrárne. Neskôr sú transportované a ukladané do dlhodobých skladov alebo sa hádžu do mora. Hádzanie rádioaktívneho odpadu do morí je veľmi riskantné. Aktivita odpadov trvá storočia až tisícročia a materiál , z ktorého je sud vyrobený nemôže odolávať korózii takú dlhú dobu. Napríklad vo vodách východného pobrežia USA boli v 60-tych rokoch uskladnené rádioaktívne odpady. Na týchto miestach bola zistená mnohonásobne vyššia koncentrácia rádioaktívneho cézia 137 v porovnaní s predchádzajúcou hodnotou.
Rádioaktívne odpady ukladané do zeme sú chránené pred stykom s okolitým prostredím fixáciou špeciálnym asfaltom alebo betónom, výstavbou betónových podzemných priestorov , ktoré slúžia na ich uskladnenie a prírodným materiálom, akým je napríklad íl.
Odpadové teplo
Pozitívnym javom pri prevádzkovaní jadrových elektrární je , že vzniká nadbytok nevyužitej tepelnej energie. Toto teplo je možné využiť pre teplofikáciu, čo je pozitívne v tom zmysle, že odpadové teplo usporí výstavbu teplární. Tým sa ušetrí aj pôda, ktorú by bola potrebná na výstavbu teplárne, nevznikajú nové zdroje znečistenia a vykurovanie týmto spôsobom je ekonomicky efektívne.
Odpadové teplo možno využiť aj na vykurovanie skleníkov, vyhrievanie pestovateľských plôch alebo vyhrievaním objektov na chov hydiny alebo poľnohospodárskych zvierat.
Chemické látky
Chemické látky sa používajú pri úprave technologickej a pitnej vody a rozpustené sa dostávajú do odpadových vôd.
Ekologické prínosy jadrových elektrární oproti fosílnym
-
menší rozptyl popola a popolčeka približne o 30%
-
menej emisií oxidu siričitého a oxidu dusíka
-
odstránenie strát pri preprave tuhých palív
-
odstránenie lokálnych kotolní so škodlivými exhalátmi
-
neovplyvňujú spodné vody kyslými dažďami
Havárie jadrových elektrární
K najväčším haváriám atómových elektrární patrí známa porucha na americkej elektrárni v Harrisburgu v roku 1979 a na ukrajinskej elektrárni v Černobyle. V obidvoch prípadoch došlo k havárii v dôsledku vonkajšieho zásahu do prevádzky elektrárne, ako zlyhanie technického i ľudského faktoru a zhodou niekoľko málo pravdepodobných, a preto neočakávaných udalostí. Na medzinárodnom stretnutí o atómovej bezpečnosti vo Viedni 25. augusta 1986 podala sovietska delegácia tieto informácie o Černobyle : dňa 25. apríla 1986 začali pracovníci černobyľskej elektrárne znižovať výkon reaktoru typu RBMK za účelom vyskúšať jeden z bezpečnostných systémov. Následkom chybnej manipulácie sa prehriala chladiaca voda a nastali dva výbuchy, ktoré vyniesli rádioaktívne látky do výšky 1200 metrov. Hlavné zdroje žiarenia boli zablokované do 6. mája. Za toto obdobie sa dostalo do prostredia asi 50 mil. Curie rádioaktivity, z toho asi polovica sa dostala do vzdialenosti 30 km od Černobyľu. Z mesta Pripiať bolo evakuovaných 45 tisíc obyvateľov, z ohrozenej oblasti celkom 135 tisíc obyvateľov. U týchto ľudí sa predpokladá zvýšená úmrtnosť na leukémiu atď.
(http://www.elektrarne.qsh.sk/jad_vpliv.htm)
Zopakujte si!!!
-
Vymenujte pozitíva jadrových elektrární v porovnaní s uhľovými elektrárňami.
-
Opíšte vplyv jadrových elektrární na životné prostredie
-
Vymenujte spôsoby akými sa rádioaktívne látky dostávajú do prostredia.
Použitá literatúra : http://images.google.sk/imgres?imgurl=http://i.pravda.sk/07/093/skcl/P291de637_mochovce.jpg&imgrefurl=http://tvojepeniaze.pravda.sk/mochovce-musia-mat-environmentalnu-studiu-fk0-/sk_pludia.asp%3Fc%3DA080923_182145_sk_pludia_p01&usg=__sx4OdBqYjNnaDCvV59kR0T7iiaI=&h=300&w=400&sz=26&hl=cs&start=1&um=1&tbnid=rKF1eGbU7JBSnM:&tbnh=93&tbnw=124&prev=/images%3Fq%3Djadrove%2Belektrarne%2Bvplyv%2Bna%2Bzivotne%2Bprostredie%26um%3D1%26hl%3Dcs%26sa%3DN
http://i.pravda.sk/07/093/skcl/P291de637_mochovce.jpg
http://www.elektrarne.qsh.sk/jad_vpliv.htm