Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová

 

 

 

Medzinárodná situácia v Európe:

  • V rokoch 1870 – 1871 prebiehala v Európe vojna medzi Nemeckom – Dánskom, Rakúskom a Francúzskom.

  • Vojna priniesla víťazstvo pre Nemecko, ktoré sa dostalo do centra európskeho politického záujmu, pretože nemecké cisárstvo znamenalo hrozbu európskej bezpečnosti.

  • Rakúsko-Uhorsko v tej dobe prechádzalo hlbokými vnútornými problémami a po uvedených udalostiach zachovalo neutralitu. Napokon sa zmierilo s hegemóniou Pruska v zjednotenom Nemecku.

  • V roku 1873 vznikla nová reakčná aliancia troch cisárov – Ruska, Nemecka a Rakúsko-Uhorska.

  • Rusko a Rakúsko-Uhorsko v nej videli veľkú nádej pri delení územia Turecka na balkánskom poloostrove.

  • Medzi Rusko a Rakúsko-Uhorskom sa začali prehlbovať rozpory, ktoré narástli najmä po tom, ako sa Rakúsko-Uhorsko začalo zbližovať s Nemeckom.

  • Z Bismarkovej iniciatívy bol vytvorený tajný spolok v roku 1879 medzi Nemeckom a Rakúsko-Uhorskom namierený proti cárskemu Rusku.

  • V roku 1882 vznikol Trojspolok – bol vytvorený po vyvrcholení konfliktu medzi Talianskom a Francúzskom v tuniskej otázke.

  • Trojspolok vytvorili tri krajiny – Nemecko, Rakúsko-Uhorsko a Taliansko – a bol namierený proti Francúzsku a Rusku, ktoré si postupne začali vytvárať nové finančné a hospodárske styky.

  • Francúzsko a Rusko zároveň svojimi stykmi začali vytvárať predpoklad pre vznik ďalšieho spolku – Dohody.

  • Mocenské štáty sa na konci storočia rozdelili na dva tábory, čo využívala najmä Veľká Británia.

  • Pomerná rovnováha medzi oboma tábormi nútila Rakúsko-Uhorsko a Rusko k dohode o Balkán, kde sa oba štáty zaviazali obhajovať status quo z roku 1897.


 

Rakúsko-maďarské vyrovnanie:

  • Vyrovnanie bolo plodom vzájomného kompromisu založeného na spoločných mocenských záujmoch rakúskej buržoázie a maďarských veľkostatkárov.

  • Týmito spoločenskými záujmami bolo zabezpečenie nadvlády nad nenemeckými a nemaďarskými národnosťami a posilňovanie vlastných hospodárskych záujmov. Hospodárske záujmy sa mali uskutočňovať najmä voľným dovozom poľnohospodárskych výrobkov do západnej časti ríše a priemyselných výrobkov do Uhorska.

  • Rakúsko-Uhorsko sa teda vyvíjalo ako dualistický štát, v ktorom sa ale postupne dostali jednotlivé vládnuce triedy do rozporu – tie boli hlavne na poli hospodárskom, ale postupne sa do popredia dostala aj nevyriešená národnostná otázka.

  • Pre maďarskú buržoáziu vyrovnanie znamenalo podiel na politickej moci a dôležité postavenie v štátnom aparáte.

  • Vedenie štátu sa dostalo do rúk vlády, ktorá zastupovala záujmy stredných a veľkých statkárov, ministri verne prisluhovali maďarskému veľkokapitálu.

  • Parlament sa v tomto období skladal hlavne zo statkárov, tvorili dve tretiny parlamentu.

  • V dôsledku spomínaného zloženia parlamentu sa celý štát zachovávala nedemokratický, polofeudálny a poloabsolutistický charakter.

  • Vládnuce triedy ponechávali ľud bez politických práv a udržiavali ho v kultúrnej zaostalosti.

  • Pre vysoký cenzus, ktorý vyplýval zo zákonov z roku 1848 sa len 6,5% obyvateľov mohlo zúčastniť volieb a v parlamente nemali nemaďarské národy ani len 10% zastúpenie.

  • V období po vyrovnaní mala na našom území hlavné slovo F. Deákova strana, ktorá hájila záujmy majiteľov pôdy, horné vrstvy šľachta s nimi spoločného bankového kapitálu.

  • V roku 1875 uvedená strana splynula spolu so stranou centra, ktorú viedol K. Tisza.

  • práve K. Tisza sa v rokoch 1875 – 1890 stal ministerským predsedom a jeho hlavní prívrženci – drobná šľachta – džentríci (džentrík – z angl. slova príslušník nižšej šľachty, zeman, prenes. príslušník popanštených spoločenských vrstiev) – udávali tón vo vláde, v úradoch i v politických obchodoch.

  • K. Tisza bol verným prisluhovačom rakúskej veľkoburžoázie.

Rakúsko-uhorské vyrovnanie (1867) – zhrnutie:

Rakúsko-uhorské vyrovnanie bolo rozdelenie habsburskej monarchie na dva rovnocenné štáty - Rakúsko a Uhorsko. Od rakúsko-uhorského vyrovnania sa názov habsburskej monarchie zmenil naRakúsko-Uhorsko. Rakúske cisárstvo sa po rakúsko-uhorskom vyrovnaní zmenilo na úniu Rakúsko-Uhorsko.

 

Štátoprávne usporiadanie:

V roku 1867 bolo rakúsko-maďarským vyrovnaním rakúske cisárstvo premenené na úniu dvoch štátnych celkov (Rakúsko-Uhorsko) - tzv. dualizmus. Dualizmus je spojenie dvoch štátnych celkov, ktoré mali spoločného panovníka a spoločné riadenie niektorých dôležitých štátnych záležitostí.

V prípade Rakúsko-Uhorska (R-U), ktoré existovalo v rokoch 1867-1918, boli spoločné:

  • Osoba panovníka z dedičnej habsbursko-lotrinskej dynastie – František Jozef I. (do roku 1916) a Karol I. (1916-1918), ktorý však v Uhorsku vystupoval ako uhorský kráľa v Rakúskuakocisár.

  • 3 ministerstvá – ministerstvo zahraničia, vojny a ríšskych financií.

  • Mena – koruna, colné územie a štátna banka.

Každý z oboch celkov mal svoj parlament - ríšska rada v Rakúsku a uhorský snem v Uhorsku.

Štátnym zriadením R-U bola monarchia.

Hlavným mestom R-U bola Viedeň.

Úradnými jazykmi boli nemčina, maďarčina a latinčina.

Počet obyvateľov bol okolo 50 miliónov ľudí.

V R-U žilo mnoho národností - Nemci, Maďari, Česi, Poliaci, Ukrajinci, Rusíni, Rumuni, Chorváti, Slováci, Srbi, Slovinci, Taliani, Židiaai.


Po vyrovnaní nastala nová hospodárska a politická situácia, ktorá sa výrazne prejavila na slovenskom politickom živote:

STARÁ ŠKOLA:

Hlavná politická skupina sa vytvorila okolo Pešťbudínskych vedomostí a patrili do nej J. F. Rimavský, V. Paulíny-Tóth, Š. M. Daxner a F. Sasinek.

Pešťbudínske vedomosti:

  • Pešťbudínske vedomosti boli slovenské politické noviny.

  • Vychádzali v rokoch 1861 – 1870 v Pešti a vychádzali dvakrát týždenne.

  • Boli to noviny prívržencov Memoranda národa slovenského (memorandistov, čiže Starej školy slovenskej).

  • Ich priamym pokračovateľom boli Národnie noviny.

 

Rok 1861:

  • Pešťbudínske vedomosti začali vychádzať v roku 1861 s podtitulom: Noviny pre politiku a literatúru.

  • Ich tvorcami boli bývalí spolupracovníci Ľudovíta Štúra a J. M. Hurbana v predrevolučných rokoch.

  • Hlavnú zásluhu na založení uvedených slovenských politických novín mali hlavne Ján Francisci, Štefan Marko Daxner, Ján Palárik, Andrej Radlinský, ale aj Ján Mallý-Dusarov, J. M. Hurban, Pavol Dobšinský a iní.

 

Hlavní redaktori: Ján Francisci- Rimavský, Štefan Marko Daxner, od roku 1863 Mikuláš Štefan Ferienčík

 

  • Noviny vychádzali v Budapešti dva razy do týždňa v univerzitnej tlačiarni v rozsahu nečíslovaných strán.

  • Ich spravodajstvo bývalo často zastarané, nevychádzali dostatočne často. Chýbali im tiež pevne ustálené rubriky.

  • Častejšie sa v nich opakovali len úvodníky, Domáce zprávy, Politické zprávy, Krajinský snem, Politický obzor, Drobné zprávy, Oneskorená pošta, Zaslané oznamy, údaje o viedenskej, či peštianskej burze a inzeráty.

  • Noviny bývali stratové a počet ich predplatiteľov bol okolo 400 a 600. Preto sa muselo na ich udržanie organizovať niekoľko celonárodných zbierok.

  • Redaktori Pešťbudínskych vedomostí, v porovnaní so štúrovskými politickými novinami, sa nemohli opierať o taký široký aktív dopisovateľov a preto ich spravodajstvo zo slovenských krajov bolo chudobnejšie. Tento nedostatok nemohli nahradiť preberaním nepôvodných správ z druhej ruky – z cudzích, hlavne z peštianskych, viedenských a pražských novín.

 

Osobitný význam mal podčiarnik Pešťbudínskych vedomostí zvaný Besednica – čo bolo slovenským pomenovaním fejtónu. Práve Besednica spolu s úvodníkom tvorila pilier celých novín, ktorý bol občas posilnený aj politickým komentárom. V tomto podčiarniku, ale aj v ostatných slovenských novinách a časopisoch po roku 1861, sa často objavovali útvary beletristických novinových žánrových foriem, ale aj krátke literárne útvary, akými bola literárna črta, noveletka, arabeska, humoreska, anekdota a fejtón – Besednica. Tieto formy obohacovali vývoj slovenského novinárstva po žánrovej i obsahovej stránke.

Napriek týmto ťažkostiam a nedostatkom Pešťbudínske vedomosti boli najdôležitejším orgánom celého národného hnutia a tribúnou politiky slovenskej buržoázie v rokoch 1861 – 1870.

Ony majú zásluhu na formovaní, propagovaní a obrane memorandového programu, na vytvorení Matice slovenskej, slovenských stredných škôl, na volebných bojoch do uhorského snemu i na presadzovaní národných a sociálnych požiadaviek, z ktorých najzávažnejšia bola požiadavka vytvorenia Slovenského okolia podriadeného priamo niektorému členovi habsburského panovníckeho domu. Niet významnejšej udalosti v slovenskom verejnom živote, na ktorej by tieto noviny nemali svoj značný podiel.

Ani tieto noviny nemali koncepčnú zahranično-politickú rubriku a chýbali im tiež vlastní spravodajcovia zo zahraničia. Ich vnútropolitické spravodajstvo zo slovenských krajov bolo tiež chudobnejšie, ako tomu bolo v Slovenských národných novinách.


Po presťahovaní redakcie Pešťbudínskych vedomostí z Budapešti do Turčianskeho Svätého Martina roku 1870 vystupovali už pod názvom Národnie noviny (Národné noviny). Predstavitelia, združení okolo spomínaných novín, sa začali nazývať Slovenskou národnou stranou. Trvali na splnení požiadaviek Memoranda národa slovenského, pričom presadzovali najmä požiadavku slovenského Okolia. Zo začiatku odmietali Rakúsko-Uhorské vyrovnanie i národnostný zákon a stáli na požiadavke federalizácie celej ríše. V ich národnoobranom stanovisku sa postupne prejavovali prvky konzervativizmu (konzervativizmus – lat. ustrnutie, lipnutie na starých zásadách, poriadkoch, spôsoboch, zvyklostiach, nepokrokový), čo sa neskôr prejavilo najmä v cárofilskom panslavizme.

 

 

 

Zopakujte si:

    1. Charakterizujte spoločensko-politické podmienky vo svete v druhej polovici 19. storočia.

    2. Charakterizujte politiku Starej školy.

    3. Charakterizujte politiku Novej školy.

 

 

 

Použitá literatúra:

BARTL, J. a kol.: Národné dejiny pre 2. ročník gymnázií. 2. vyd. 2006. SPN. Bratislava. ISBN80-10-00963-6

CHOVANEC, J., KALMÁR, P., MIŠÍK, M.: Slovensko v európskych udalostiach. (1789 – 1945) 2. časť. 1. vyd. 1995. MPC Banská bystrica. ISBN 80-8041-022-4

PRAVDOVÁ, Z.: Dejepis – nová maturita. 1. vyd. 2005. Príroda. Bratislava. ISBN 80-07-01366-0
http://sk.metapedia.org/wiki/Pe%C5%A1%C5%A5bud%C3%ADnske_vedomosti
http://www.zones.sk/studentske-prace/dejepis/4357-slovenske-narodne-hnutie-v-rokoch-1849-1875/
http://sk.wikipedia.org/wiki/J%C3%A1n_Francisci-Rimavsk%C3%BD

http://www.slovenskyportal.sk/index.php?action=st&h=Jan-Francisci-Rimavsky

Súkromné materiály autorky – z príprav na vyučovaciu hodinu