Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová

 

 

 

NOVÁ ŠKOLA:

  • Tvorili ju liberálne orientovaní prívrženci kléru, napr. J. Mallý-Dusarov J. Palárik, J. Nepomuk Bobula a ďalší.

  • Postupne pracovali na svojom programe, ktorý prešiel viacerými zmenami.

  • Nová škola bola za dorozumenie s maďarskou stranou, čo sa v praxi ukázalo ako nereálne, pretože v maďarskom tábore nebolo porozumenie pre slovenské požiadavky.

  • Nová škola videla ťažisko svojho programu v jazykových a školských požiadavkách.

  • Dožadovala sa ja likvidácie feudálnych prežitkov a zavedenia všeobecného volebného práva.

  • Odmietali orientáciou na cáristické rusofilstvo, chceli prebudovať dualistické Uhorsko na federatívne spoločenstvo národov.

  • Predstavitelia Novej školy sa združovali okolo Slovenských novín.

Na Slovensku teda pôsobili dve politické zoskupenia, ktoré sa nepodarilo zblížiť a Nová škola sa napokon pod maďarizačným tlakom rozpadla. Jej podnikateľská zložka pod tlakom hospodárskej krízy a vlastných záujmov prešla do maďarského tábora a časť členov do Slovenskej národnej strany. Rozdrobené a oslabené slovenské politické hnutie nemohlo a nemalo dosť síl odolávať maďarizácii, čoho výsledkom bolo aj zatvorenie troch slovenských gymnázií a napokon aj Matice slovenskej v roku 1875.



Z diela Júliusa Bottu: Dejiny Matice slovenskej

Rozpustenie Matice Slovenskej nasledovalo 6. apríla 1875. Vykonal ho minister vnútorných diel Koloman Tisza, ktorý odstúpením od svojich povestných biharských punktov o personálnej únii s Rakúskom previedol svoju opozicionálnu ľavú stranu do vládnej strany Deákovej a stal sa odrazu pánom situácie v Uhorsku, ministrom vnútorných diel a hneď zatým i ministerským predsedom.

Dôvody rozpustenia boly: že spolok konal i činnosť politickú, že úplne zanedbal svoju v 1. §. stanov označenú úlohu: pozdviženie slovenskej literatúry a krásneho umenia, ba že svoju literárnu činnosť v protivlasteneckom smere demonštratívne konal, konečne, že majetok spolkový nie v smysle stanov, ale neporiadne a nadbanlive spravoval. K tomu minister ešte dodal, že naložil tak i v záujme uhorského štátu, i vzhľadom na povinovaté zachránenie práv spolkových členov.

Majetok Matice Slovenskej turčiansky podžupan, ako vládny komisár, ešte v apríli toho roku úradne sekvestroval a stoličnému fiškusovi do opatery dal. Od 1. mája predseda nesmel už prijímať ani listov, na správu Matice adresovaných.

 

 

OBDOBIE VLÁDY KOLOMANA TISZU:

V uvedenom období sa slovenská politický život dostal do kritickej situácie. Neustále silnel národnostný útlak Slovákov. Zároveň rástol sociálny a hospodársky útlak Slovákov. Nastala nová doba maďarizácie, namierená nielen proti Slovákov, ale aj iným národnostiam v monarchii. V roku 1879 bol maďarský jazyk zavedený ako povinný predmet do všetkých základných škôl na Slovensku, Z toho podnetu sa zakladali osobitne spolky s cieľom zavádzať maďarský jazyk na Slovensku.

V roku 1883 vznikol spolok FEMKE:

  • Vznikol v Nitre.

  • Bol to Hornouhorský vzdelávací maďarský spolok.

  • Spolupracoval s materskými školami, čitateľskými spolkami a knižnicami a pomocou nich sa usiloval šíriť maďarský jazyk.

  • Využíval aj násilné odvlečenie slovenských detí do čisto maďarského prostredia.

V roku 1885 vznikol UHORSKO-KRÁĽOVSKÝ SLOVENSKÝ VZDELÁVCÍ SPOLOK:

  • Spolok využíval majetok Matice slovenskej na rozličné formy národnostného útlaku.


 

 

Z diela Júliusa Bottu: Dejiny Matice slovenskej

Z Matice Slovenskej vláda utvorila pozdejšie „Uhorsko-kráľovský slovenský vzdelávací spolok“, pozostávajúci zo siedmich vládou vymenovaných spravujúcich členov. Predsedom spolku stal sa spišský biskup Császka, členmi horno-uhorskí maďarónski vyslanci, hlavní a podžupani, a hýbajúcou silou spolku bol Michal Zsilinszky, postavený za štátneho sekretára v ministerstve kultu. Z peňazí, ktoré členovia Matice naskladali, vláda vydávala politický časopis Slovenské Noviny, pre ľud týždenník Vlasť a Svet a kalendár, s tendenciou chváliť maďarizačné skutky vlády a tvrdiť, že v Uhorsku neobmedzená národná rovnoprávnosť panuje. V dome Matice Slovenskej umiestili štátne úrady a pozdejšie dali ho i prebudovať. Knihoveň i s muzeálnymi sbierkami vzali najprv do Pešti, potom oddali ju stoličnému muzeu nitrianskemu.

 

 

V uvedenom období sa objavili a zintenzívnili aj snahy o zblíženie sa Slovákov s Čechmi. Snažila sa o ňu časť slovenskej inteligencie a buržoázie. O vzájomnosť sa usilovali aj predstavitelia na českej strane, najmä umelci, spisovatelia a publicisti, napr. Mikoláš Aleš, Adolf Heyduk, Rudolf Pokorný, Jaroslav Vlček, Jozef Holeček,... Veľký posun vpred vo vytváraní slovensko-českých vzťahov znamenala výstava v roku 1895 v Prahe. Bola to „národopisná výstava“ za účasti Slovákov.

V roku 1896 bola založená v Prahe ČESKOSLOVENSKÁ JEDNOTA.

V roku 1890 padol Koloman Tiszo a vtedy došlo k oživeniu politického hnutia a k hľadaniu nových ciest a spojencov. Táto snaha smerovala najmä k nadviazaniu spojenectva s politickými hnutiami nemaďarských národností v Uhorsku. Vyvrcholením tejto spolupráce bol národnostný kongres, ktorý bol zvolaný do Budapešti roku 1895. Na tomto kongrese predstavitelia národností odmietli myšlienku jednotného maďarského štátu a vyslovili sa za autonómiu pre jednotlivé národnosti žijúce v Uhorsku, zrušenie národnostného zákona z roku 1868, vytvorenie národného ministerstva a zabezpečenie základných práv pre národnosti – hlasovacie právo, slobodu prejavu, zhromažďovania, zrušenie cenzúry.

 

V roku 1893 v Martine vznikla SLOVENSKÁ MUZEÁLNA SPOLOČNOSŤ:

  • Založil ju Andrej Kmeť.

  • Jej cieľom bolo organizačne zavŕšiť snahy o rozvoj slovenskej národnej kultúry a vedeckého bádania.

  • Usilovala sa pokračovať v tradíciách a v programe Matice slovenskej.

  • Zaoberala sa vedeckou činnosťou, zberateľskou činnosťou a osvetovou činnosťou.

 

V tomto období Slovenská národná strana zotrvávala stále v pasivite. V tábore slovenskej buržoázie sa začali vytvárať osobitné politické prúdy. Časť slovenskej maloburžoázie a drobného kléru prejavila záujem o spoluprácu s maďarskou ľudovou stranou – Neppárt. V duchu programu Ľudovej strany vystupovala skupina drobného kléru na čele s Andrejom Hlinkom, Ferdišom Jurigom a Františkom Skyčákom. Tento klerikálny prúd slovenského národného hnutia sa usiloval o osvetu, kultúrnu a sociálnu podporu ľudových vrstiev slovenského národa.

V roku 1896 sa okolo časopisu HLAS vytvorila skupina, ktorú viedol Dr. Pavol Blaho a Dr. Vavro Šrobár. Toto hnutie vyrastalo z kritických náhľadov na vedenie martinskej konzervatívnej inteligencie v študentských centrách vo Viedni a najmä v Prahe. HLAS - vychádzal v rokoch 1898 – 1904. Skupina prispievateľov a prívržencov línie Hlasu dostala názov hlasisti. Časopis o politike, kultúre atď. sa začal vydávať v Skalici. Vydával ho Vavro Šrobár.

 

HLASISTI – ich snahou bolo vytvoriť modernú slovenskú buržoáziu podľa českého vzoru. Skupina nebola ideovo jednotná, veľký vplyv na skupinu mal T. G. Masaryk a jeho myšlienky. Hlasisti hlásali spojenie a jednotu s Čechmi, čím vytvárali podmienky na spoluprácu Slovákov a Čechov na poli kultúrnom i hospodárskom. Hlasisti ostro útočili voči pasivite Slovenskej národnej strany, orientovali sa na drobnú buržoáziu a majetné roľníctvo, pozorne sledovali sociálnodemokratické hnutie a usilovali sa ho dostať pod svoj vplyv. vyzdvihovali mravnú obrodu slovenskej spoločnosti. Významným predstaviteľom bol najmä Milan Hodža - významný slovenský politik európskeho formátu, novinár, teoretik a sociálno-filozoficky orientovaný mysliteľ.


 

 

Milan Hodža:

  • Narodil sa v rodine evanjelického pastora.

  • Gymnázium navštevoval v Banskej Bystrici a Šoproni. Keďže ho za prejavy národného presvedčenia zo šopronského gymnázia vylúčili, dokončil štúdiá na nemeckom gymnáziu v rumunskom Sibiu.

  • V r. 1896–98 študoval právo na budapeštianskej univerzite a v r. 1916–18 filozofiu na univerzite vo Viedni. V tomto čase pôsobil zároveň ako redaktor rakúskej tlačovej kancelárie, tiež vo Viedni.

  • Roku 1921 bol menovaný riadnym profesorom novodobých slovenských dejín na KU v Bratislave. Už v r. 1897–98 spolupracoval so Slovenskými listami, neskoršie sa stal parlamentným spravodajcom Budapeštianskeho večerníka.

  • Roku 1900 založil Slovenský denník, v roku 1903–14 spolupracoval so Slovenským týždenníkom.

  • V tomto čase bol už poslancom Uhorského parlamentu ako delegát Slovákov z Báčky.

  • Roku 1914 ho pre jeho politickú činnosť maďarský súd odsúdil na 18 mesiacov väzenia.

  • Roku 1918 bol menovaný splnomocneným zástupcom česko-slovenskej vlády v Budapešti, v roku 1919–20 ministrom unifikácií, v roku 1926–29 ministrom školstva, 1932–35 ministrom poľnohospodárstva, v období 1935–38 zastával úrad ministerského predsedu.

  • V septembri 1938 M. Hodža abdikoval a odišiel do Švajčiarska.

  • V Paríži v r. 1939 založil Slovenskú národnú radu a stal sa jej predsedom.

  • M. Hodža formulované a proklamované politické ciele SNR sa v mnohých aspektoch rozchádzali s oficiálnou politikou československej emigrantskej vlády v Londýne.

  • Po porážke Francie odišiel do USA, kde aktívne propagoval projekt politologickej koncepcie vytvorenia podunajskej federácie. Jadrom tejto koncepcie bola hypotéza o potrebe vytvoriť po 2. svetovej vojne z rekonštruovaných demokratických štátov dobrovoľný zmluvný štátny útvar, tzv. úniu stredoeurópskych štátov.

  • Bol autorom niekoľkých stovák novinárskych statí, početných časopiseckých úvah a množstva verejných politických prejavov. Jeho zobrané spisy majú sedem zväzkov a viac ako 4000 strán.

  • Okrem toho napísal rozsiahlu monografiu Československý rozkol, ktorá vyšla v r. 1920 a v ktorej sa zaoberal historickým vývinom vzťahu českého a slovenského jazyka, nie bez spojitosti s problematikou vzájomného vzťahu Slovákov a Čechov a v kontexte riešenia celého komplexu otázok, týkajúcich sa národa a formovania jeho identity.

 

Hlasisti svojou politickou činnosťou rozhýbali slovenské politické hnutie, ale nepodarilo sa im vytvoriť širšiu politickú základňu pre politické hnutie.

 

 

 

Zopakujte si:

    1. Charakterizujte spoločensko-politické podmienky vo svete v druhej polovici 19. storočia.

    2. Charakterizujte politiku Starej školy.

    3. Charakterizujte politiku Novej školy.

 

 

 

Použitá literatúra:

BARTL, J. a kol.: Národné dejiny pre 2. ročník gymnázií. 2. vyd. 2006. SPN. Bratislava. ISBN80-10-00963-6

CHOVANEC, J., KALMÁR, P., MIŠÍK, M.: Slovensko v európskych udalostiach. (1789 – 1945) 2. časť. 1. vyd. 1995. MPC Banská bystrica. ISBN 80-8041-022-4

PRAVDOVÁ, Z.: Dejepis – nová maturita. 1. vyd. 2005. Príroda. Bratislava. ISBN 80-07-01366-0

http://sk.metapedia.org/wiki/Pe%C5%A1%C5%A5bud%C3%ADnske_vedomosti

http://www.zones.sk/studentske-prace/dejepis/4357-slovenske-narodne-hnutie-v-rokoch-1849-1875/

http://sk.wikipedia.org/wiki/J%C3%A1n_Francisci-Rimavsk%C3%BD

http://www.slovenskyportal.sk/index.php?action=st&h=Jan-Francisci-Rimavsky

https://www.phil.muni.cz/fil/scf/komplet/hodza.html