MUDr., PhDr. Ján Jessenius - lekár-chirurg, anatóm, vzdelanec, filozof, významný predstaviteľ humanistickej vzdelanosti, dejateľ československého protihabsburského odboja, českej a slovenskej kultúry.

 

 

koncosova

Ján Jessenius

 

Pôsobenie:
1591 – 1593 – praktický lekár, Wróclaw
1593 - 1595 – dvorný lekár saského kurfirsta Fridricha Vilhelma, Dráždany
1595 - 1602 – vedúci katedry anatómie, chirurgie a lekárskej botaniky na univerzite, Wittenberg
1597 – rektor univerzity, Praha
1600 – dekan lekárskej fakulty, Praha
1600 – uskutočnil prvú verejnú pitvu v Európe, Praha
1602 – 1608 – praktický lekár, Praha
1608 – 1613 – dvorný lekár a historiograf uhorského kráľa Mateja, Viedeň
1613 – pôsobil v Dráždanoch
1614 – pôsobil v Baseli a Tiibingene
1615 – 1616 – pôsobil v Prahe
1617 – pôsobil v Siene
1617 – 1620 – rektor Karlovej univerzity, kde prednášal históriu
1620 – člen českého posolstva nad uhorský snem v Banskej Bystrici
1621 – popravený za pomoc na prípravách odboja Čechov

 

 

Syn slovenského zemana. Otec Baltazár Jesenský pochádzal z Horného Jasena. Z Turca ušiel pred Turkami do Vroclavi. Tam sa zoznámil s Martou Schillerovou. Napokon sa s ňou aj oženil. Z ich manželstva sa 27. decembra 1566 narodil syn Ján.

Po skončení mestskej školy v rodisku vyštudoval vo Wittenbergu a Lipsku filozofiu a medicínu. Keďže mal vyššie ambície, pokračoval v štúdiu na univerzite v Padove. V Padove si po prvýkrát uviedol svoje priezvisko ozdobené prídomkom – z Veľkého Jasena. Ako protestant nemohol získať doktorát na padovskej katolíckej univerzite, diplom mu potom udelila pražská Karlova univerzita. Po skončení štúdia sa oženil s meštiankou Máriou Felsovou. Po skončení štúdia sa vrátil do svojho rodiska, kde začal pôsobiť ako lekár. Pritom sa usadil ako dvorný lekár u saského kurfistu v Drážďanoch. Pre jeho nevšedné úspechy a veľký talent ho v roku 1594 pozvali na univerzitu do Wittenbergu ako profesora anatómie, chirurgie a botaniky. Už v tomto období sa venoval literárnej činnosti:

1593 – Nová krátka a pravdivá filozofia

V roku 1599 sa stal rektorom univerzity vo Wittenbergu. V tom období ho navštívil napr. Tycho de Brahe, slávny astronóm. Práve v tom čase sa sťahoval so svojou rodinou do Prahy a už vtedy pozval J. Jessenia na návštevu, ktorá sa uskutočnila v júni 1600. Pravdepodobne od roku 1602 J. Jessenius už pôsobil v Prahe. Praha ho veľmi upútala a tak sa teda stal jej obyvateľom. Bol však ženatý, čo vylučovalo možnosť jeho profesionálneho uplatnenia na Karlovej univerzite. V Prahe J. Jessenius pôsobil ako súkromný lekár a vykonal ešte niekoľko pitiev. Podľa iných zdrojov bol v rokoch 1609 – 1611 dvorným lekárom kráľa Mateja.

 

Verejná pitva:

J. Jessenius vykonal prvú verejnú pitvu v strednej Európe. Opísal ju v osobitnom diele – Pražská pitva.

 

koncosova

Jesseniova pitva:

Zdroj: http://tech.sme.sk/c/5413348/pitvou-chcel-spoznat-cloveka.html

  • J. Jessenius pitval v júni 1600.

  • Pitval zločinca potrestaného obesením.

  • Pitva Jána Jessenia nebola výnimočná. Pitvalo sa už predsa už v starovekom Egypte či antickej Alexandrii, v piatom storočí v Japonsku, na prelome prvého a druhého tisícročia pravdepodobne aj v arabskom svete, ktorý v tom čase patril k centru svetovej vzdelanosti. Celoplošný zákaz pitvania v skutočnosti vydala cirkev až niekedy v dvanástom storočí, čo zase mohlo súvisieť s pomalým vznikom centier dobového poznania - univerzít. Mnohým ľuďom to však nezabránilo vykonať túto procedúru. Najmä maliari potrebovali spoznať ľudskú anatómiu. Traduje sa, že v tajnosti pitval aj Leonardo da Vinci.

  • Odborníci veľmi privítali verejnú pitvu, ale proti nej sa postavil obyčajný ľud.

  • Osudnými mu však neboli jeho predvedecké skúmania.


Udalosti pred Bitkou na Bielej hore:

V roku 1612 ho zasiahla smrť jeho manželky. Po manželkinej smrti štyri roky cestoval po Európe. Do Prahy sa vrátil na jar 1616. Prišiel v čase, kedy tu prebiehal zápas českej šľachty s cisárom Ferdinandom II. za navrátenie slobody českému národu. Postavil sa na stranu pravdy a spravodlivosti a výrazne začal pomáhať Čechom v boji za vymanenie sa spod nadvlády Habsburgovcov. V roku 1618 navštívil Bratislavu, aby zabránil zvoleniu Ferdinanda II. za uhorského kráľa. Jeho zámer nevyšiel, navyše bol za tento úmysel niekoľko mesiacov väznený.

Po návrate do Prahy pomáhal pripravovať odboj Čechov, ktorý v roku 1620 skončil na Bielej hore porážkou a jeho organizátorov žalárovali. Medzi 27 obeťami habsburského násilia bol aj Jessenius. Po mučení im 21. júna 1621 na Staromestskom námestí v Prahe kat zrazil mečom hlavy. Zostala po ňom malá adoptívna dcéra Julinka a hlboká stopa v histórii.

 


 Ján Jessenius ako lekár a odborník v medicíne:

  • Mimoriadne významné sú jeho anatomické spisy.

  • Anatomickými prácami sa zaradil medzi najvýznamnejších predstaviteľov tejto disciplíny vo svojej dobe.

  • Jeho opis pitvy mal veľký ohlas v lekárskej i laickej verejnosti. Podal v ňom zloženie ľudského tela, uloženie jednotlivých orgánov a ich funkciu.

  • Dovtedajšie poznatky v danom odbore doplnil o nové - nové objavy pri opise a hodnotení činnosti sluchových a rečových orgánov.

  • Podrobne opísal sústavu, počet a skladbu kostí.

  • V návode k chirurgickej praxi zdôvodnil význam chirurgie (staršie lekárske autority nepokladali za lekársku disciplínu, ale za remeslo) pre medicínu, rozobral jednotlivé chirurgické úkony, opísal nástroje a spôsob ich používania, výrobu protéz.

  • Záujem odborníkov vyvolala jeho rozprava o krvi – Diagnostika chorôb podľa farby, hustoty a zrážavosti krvi (podobná práca o moči zostala v rukopise).

 

Ján Jessenius ako filozof:


  • Vo filozofických dielach vychádzal najprv z Aristotelových princípov, neskôr z novoplatónskeho učenia.

  • Bol aktívnym propagátorom humanistických ideí.

  • Výrazne sa venoval skúmaniu otázky duše a jej nesmrteľnosti. Pri výklade nesmrteľnosti duše vychádzal z Aristotela a Biblie.

  • Dušu pokladal za podstatnú, osebe existujúcu nemennú formu, ktorá nepotrebuje na poznávanie príčin a účinkov nijaký fyzický orgán.

  • Zaoberal sa vzťahom fyziky a filozofie a došiel k záveru, že napriek zásadným rozdielom sa majú v záujme dokonalého poznania dopĺňať.

  • Podľa neho počiatkom všetkého bytia je jedna nestvorená všeobsahujúca podstata, ktorá vyžarovaním vytvára zo seba stvorené bytia.

  • Akt stvorenia vysvetľuje kresťansko-novoplatónsky - prvé stvorené súcno je priestor, nekonečný vo všetkých smeroch a nehybný, vyplnený prasvetlom a vnímaným svetlom.

  • Rozpracoval aj dielo o sympatii a antipatii v prírode. Vyslovil v ňom veľmi pokrokové zásady vedeckého bádania - pri skúmaní sa nemožno odvolávať na zásah boží, treba hľadať vnútorné príčiny javov.

  • Písal aj politické spisy, príležitostné básne.

  • Jeho literárne dielo v českých krajinách po poprave systematicky ničili, takže sa zachovalo najmä v nemeckých univerzitných knižniciach, čiastočne na území Slovenska.

  • Na jeho počesť bola pomenovaná lekárska fakulta - Jesseniova lekárska fakulta UK v Martine.

 

Z tvorby J. Jessenia:


Filozofické dielo - O duši a lidském těle

Lekárske diela
1601 Anatomiae Pragae (český preklad 1934 Pražská pitva)
1601 Chirurgická výučba
1605 De ossibus tractatus (Traktát o kostiach; rozprava o kostiach)
Institutiones chirurgicae (Návod k chirurgickej praxi)
1606 De cavenda peste (rozprava o ochrane pred morovou nákazou)
1608 De sanguine (rozprava o krvi)
1614 Adversus pestem consilium (rady pred morom)

Politické diela - Ohlas k českým stavom, Pro vindiciis, contra tyranos, Legationes...

Príležitostné verše - De rustico Boemo Tycha de Brahe




Zopakujte si:
1. V ktorom období žil a pôsobil Ján Jessenius?
2. Čím prispel do histórie?
3. Aký význam mala jeho verejná pitva? Čo priniesla budúcim generáciám?

Použitá literatúra:
http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=1730
http://tech.sme.sk/c/5413348/pitvou-chcel-spoznat-cloveka.html#ixzz3KSN7EbuD
súkromné materiály