Uprostred Hačavy stojí dôstojný pamätník, ktorý pripomína, že:
„...tu pracoval pilný, pracoval pre národ, ku malým silám pridal veľkú lásku, mnohú námahu a vytrvalosť, pilnosť, a tak vykonal veľké úlohy...“
(nápis na pamätníku v Hačave)
|
Základné životopisné údaje:
|
DETSTVO A MLADOSŤ
M. Hrebenda sa narodil 10. marca 1796 v obci Píla (dnes Rimavská Píla). Jeho otec Samuel Hrebenda bol v tom čase v osade notárom. Matka Alžbeta Lamoš pochádzala z Turčianskej stolice, z osady Lipovec. Na jar 1806 zomrela (na Rimavskej Píle). M. Hrebenda mal vtedy 11. rokov a bola to pre neho veľká rana.
Detstvo M. Hrebendu bolo preto pomerne veľmi ťažké. Ostal bez matky a jeho otec sa nedokázal o svoju rodinu postarať. Často menil pracovné miesta a neskôr až do veku 80 rokov žil z almužny, a preto nemohol dostatočne vychovávať svojich troch synov. M. Hrebenda mal staršieho brata Jozefa a mladšieho Daniela. Po smrti matky najmladšieho syna si zobrala do výchovy tisovská rodina (Samuel Albiny a jeho manželka Eleonóra Sulek), ale približne o rok sa utopil. Starší brat neskôr odišiel na vojnu do Viedne, ostal tam a pracoval v cisárskych záhradách a neskôr ako strážnik.
Po smrti matky sa musel M. Hrebenda začať starať sám o seba. Najprv žil ako mendík na fare na Píle u učiteľa Michala Gronera, potom dva roky v Grlici (dnes Hrlica), v Rimavskom Brezove, odtiaľ sa dostal na Turiec a na Liptov.
ŠTÚDIUM
M. Hrebenda vyrastal teda vo veľmi chudobnej rodine. Keďže nemohol kvôli financiám chodiť do školy, vzdelával sa sám. Zároveň si zarábal na skromné živobytie. Jeho otec sa v roku 1809 po druhýkrát oženil a po troch rokoch odišiel z Liptova na Ploské do Gemerskej stolice za učiteľa. Tam ostal osem rokov. Neskôr sa presťahoval na Rimavskú Pílu, kde tiež pracoval ako učiteľ. M. Hrebenda sa u neho v píľanskej škole zdržoval ako mendík.
ZDRAVOTNÉ PROBLÉMY MATEJA HREBENDU
M. Hrebenda už od narodenia mal očnú chybu. Už ako dieťa ho prezývali slepým. Jeho zrak sa neustále zhoršoval. V deviatom roku už nemohol čítať pri svetle, v pätnástich ani vo dne. Aj napriek tomu M. Hrebenda miloval knihy. Rád čítal, a keď už nevidel, požiadal iného, aby mu čítal. Kým mohol chodiť sám, prešiel niekoľko dedín k takým ľuďom, ktorí mu boli ochotní predčítať z knižky.
Približne v 14. rokoch sa začal M. Hrebenda venovať písaniu básní. Prvé verše napísal v roku 1814. Počiatky jeho tvorby sa spájajú s jeho povinnosťami mendíka – musel chodiť na pohreby, blahoželať ľuďom pri rôznych slávnostných príležitostiach a vtedy skladal krátke verše, ktoré ľuďom recitoval a ktoré jeho otec potom prepisoval a rozdával. Už prvé krátke veršíky vzbudili pozornosť mnohých ľudí a dejateľov doby, ktorý sa o nich pochvalne vyjadrovali a tak veľmi povzbudili M. Hrebendu do ďalšej tvorby. M. Hrebenda si veršíky zapisoval a zbieral. Vo Vlastnom životopise uvádza, že ich bolo „okolo 100 hárkov“.
V roku 1816 prijal M. Hrebenda prácu hlásnika na Krokave a o rok na Hačave, neskôr na Polome. Prácu hlásnika síce vykonával veľmi rád, ale len do roku 1829, kedy sa jeho zrak už zhoršil natoľko, že ju vykonávať nemohol.
RODINA
Roku 1825 (20. januára) vstúpil do manželstva so Zuzanou Gabaj, dcérou krokavských pastierov, s ktorou žil šesť a pol roka. V tom čase začal zhromažďovať knihy. Prvých 58 získaných kníh mu ale zhorelo v ohni, ktorý ich chudobný domček zachvátil 20. apríla 1826. M. Hrebenda práve nebol doma. Zhoreli mu teda knihy, ale aj jeho osobné veci. Z Krokavy sa vrátil naspäť do Hačavy. V roku 1826 sa mu narodil syn Šimon Matej (1826) a o tri roky neskôr sa narodila dcéra Juliana (1829). Manželka M. Hrebendu v roku 1831 zomrela na choleru. A vtedy mu zomrel aj syn. Poldruha roka zostal vdovcom. Potom sa oženil s Annou Choljavou z Čiernej Lehoty . Síce obaja boli postihnutí a žobráci, on slepý a manželka chromá na nohy, ale boli šťastní a spokojní. Nič nemali a nič im ani nechýbalo. Do roku 1834 bývali len na „hospodách“. V roku 1833 si postavil svoj malý domček na Hačave a odvtedy žili v obci. Mali spolu syna, ktorý od nich ale v 12. rokoch odišiel. Dlho o ňom rodičia nevedeli. Ozval sa až vtedy, keď sa chcel oženiť a potreboval rodný list. Dcéra žila v obci, kde sa aj vydala za tamojšieho obyvateľa a do smrti opatrovala svojho otca.
ČINNOSŤ MATEJA HREBENDU
Do slovenskej histórie sa zapísal najmä ako popredný rozširovateľ slovenských a českých kníh. Pochodil nielen celé Slovensko, ale aj Prahu, Viedeň, Pešť a Dolnú zem. Predaj kníh, ktoré mu zverovali vydavatelia, spájal i s poúčaním a národným uvedomovaním, šíril kultúru a osvetu. V tých časoch mnohí pokladali čítanie kníh za nepotrebnú vec, za výsadu vzdelancov. Proti tomuto názoru, proti tejto zaostalosti viedol svoj neúprosný boj. Na cestách zachraňoval pred zničením staré knihy, zasielal ich do škôl a spolkových inštitúcií, alebo ich prinášal popredným vzdelancom. Takto mnoho kníh zachránil a významnou mierou sa pričinil o budovanie knižníc. Svojou kolportážou ovplyvnil kultúrny život na Slovensku. I keď sám nevidomý, predsa viedol slovenský ľud za svetlom poznávania.
Zároveň zbieral i ľudové piesne, ktoré sa dostali do zbierok Jána Kollára a Pavla Dobšinského. Zapisoval ich jeho pomocník, ktorý ho od roku 1848 sprevádzal. Pomocníka sprievodcu prijal po tom, čo trikrát skoro prišiel o život, napr. spadol do rozvodneného potoka, na Liptove spadol do Váhu, neskôr spadol v Drienčanoch. Známe sú jeho suplikantské cesty, počas ktorých získal finančné prostriedky na stavbu škôl, kostolov, činnosť kultúrnych inštitúcií.
Bol ľudovým veršovníkom. Už ako 14-ročný písal zväčša príležitostné a gratulačné verše na melódie ľudových a duchovných piesní. Neskôr zložil prvé verše a rýmované gratulácie k príležitostným jubileám. Jeho literárne prvotiny boli prijaté priaznivo, takže sa ešte s väčším zanietením pustil do prostonárodného veršovania. Jeho poézia plnila v danom čase významné spoločenské poslanie. V Matici slovenskej sú uložené jeho básne, piesne, vinše, listy, testament. Svoju životnú púť, zážitky a skúsenosti opísal vo Vlastnom životopise, ktorý je prameňom aj pre poznanie kultúrnych a spoločenských pomerov v 19. storočí.
S batôžkom kníh, palicou v ruke a najčastejšie oblečeného do rimavského kroja – tak ho stretávali ľudia na jeho potulkách nielen po rodnom kraji, ale i po iných stoliciach a roztrúsených dolnozemských osadách. Bol priateľom všetkých dobrých ľudí. Chodil v temnotách a roznášal svetlo. Prežil ťažký život, stíhalo ho jedno nešťastie za druhým, no napriek osudu pociťoval radosť a šťastie, keď mohol pomôcť svojmu národu. Ostal jednoduchým človekom, ktorý neveľmi dbal o svoju slávu a pocty. Hovorieval: „Nemám nič, nežiadam nič.“ Pritom viac videl vo svojej slepote, ako mnohí cez veľké okuliare.
Bol v úzkom kontakte s predstaviteľmi slovenského literárneho života. Poznalo ho celé Slovensko, od J. Kollára, K. Kuzmányho, Š. Moysesa, Ľ. Štúra, J. M. Hurbana, Jána i Sama Chalupku, G. Fejérpatakyho, A. Sládkoviča – až po obyčajných dedinských ľudí. Ako obetavý šíriteľ slovenskej literatúry už za života pútal pozornosť súčasníkov i nasledujúcich generácií. Básňou ho oslávil D. Bachát, písala o ňom T. Vansová a Ľ. Zúbek.
Ako úsvit lepších čias privítal založenie Matice slovenskej a daroval jej rok po založení 16 zväzkov cenných kníh, neskôr ďalších 10 zväzkov a niekoľko kalendárov. Veľké nádeje vkladal do slovenského gymnázia v Revúcej. Venoval mu všetky svoje úspory a celú svoju knižnicu. Boli v nej knihy, ktoré vyšli na Slovensku a v Čechách v rokoch 1848-1870. Žiaľ, tieto skvosty neposlúžili národnému cieľu, lebo po zatvorení gymnázia prepadli v prospech štátu.
Keď mu už nohy zoslabli, stal sa trafikantom. Predával tabak, sviečky a ocot. Ale aj tak tu ho roku 1866 prepadol, zbil a okradol zlodej. V sobotu 13. marca 1880 slepý M. Hrebenda pred dverami vlastného domu klesol na zem a o tri dni, 16. marca 1880 ako 84-ročný umrel...
TVORBA
1825 – Poklad srdce z Evanjelium Pána Ježiše a učení apoštolského vybraný – evanjelické piesne, ku ktorým autor pridal aj modlitby
Magazín aneb Sbírka veršů Matejě Hrebendy Hačavského (rukopisná zbierka)
Knižečka veršovních vinšů
1874- Zborník slovenských národných piesní, prísloví, porekadiel, hádok, hier, obyčají a povier – pričinením P. Dobšinského vyšli jeho ľudové piesne
Biografia
1860 - Vlastný životopis (s posmrtnými doplnkami Daniela Z. Laučeka; životopis vyšiel tlačou, s faksimile rukopisu v Osvete roku 1976)
Zopakujte si:
1. Uveďte základné životopisné údaje zo života M. Hrebendu.2. Popíšte zdravotné problémy M. Hrebendu.
3. Popíšte pôsobenie M. Hrebendu na kultúrno-výchovnom poli 19. storočia.
4. Charakterizujte literárnu tvorbu M. Hrebendu.
Použitá literatúra:
http://kruhy.blogspot.sk/2009_06_01_archive.htmlSúkromné materiály autorky – spracované podľa Vlastného životopisu M. Hrebendu