Vypracovala: Ivana Dulová
PASSATO PROSSIMO je zložený čas, ktorým vyjadrujeme blízky minulý dej alebo dej vzdialený, ktorý má však určitý vzťah k prítomnosti. Treba si zapamätať, že pomocou „passato prossimo“ vyjadrujeme minulý dej, ktorý je ukončený.
Tvoríme ho: z pomocného slovesa „avere“ alebo „essere“ v prítomnom čase + minulé príčastie (participio passato) vyznamového slovesa.
V tejto časti sa pozrieme na tvorenie tohto najpoužívanejšieho minulého času pomocou slovesa „avere“.
Oggi passo la sera in casa. Ieri ho passato la sera al cinema.
Dnes trávim večer doma. Včera som strávil večer v kine.
HO + PARLATO
pomocné sloveso + príčastie minulé významového slovesa
Príčastie minulé sa tvorí od slovesného kmeňa príponami:
parl | are ripet | ere cap | ire
-ATO -UTO -ITO
ho parlato ho ripetuto ho capito
hai parlato hai ripetuto hai capito
ha parlato ha ripetuto ha capito
abbiamo parlato abbiamo ripetuto abbiamo capito
avete parlato avete ripetuto avete capito
hanno parlato hanno ripetuto hanno capito
VŠIMNITE SI!
Minulé príčastie tvorí nepravidelne:
- väčšina slovies druhej slovesnej triedy, a teda slovesá ukončené na –ere, napr.:
chiedere: chiesto piangere: pianto
chiudere: chiuso prendere: preso
comprendere: compreso rispondere: risposto
esprimere: espresso scrivere: scritto
interrompere: interrotto trascorrere: trascorso
leggere: letto vedere: visto
permettere: permessso vivere: vissuto
perdere: perso/perduto
- nepravidelné slovesá, napr.:
fare: fatto rimanere: rimasto
dire: detto tradurre: tradotto
- niektoré slovesá ukončené na –ire, napr.:
aprire: aperto offrire: offerto
V zložených časoch pomocné sloveso „avere“ obsahujú:
- slovesá prechodné (tj. s predmetom v 4. páde): Ho lavato la macchina.
- slovesá neprechodné vyjadrujúce pohyb sám o sebe alebo spontánnu činnosť: ho viaggiato, ho lavorato, ho ballato, ho dormito
Passato prossimo vyjadruje:
- dej, ktorý sa odohral v čase nám blízkom:
Chiudo i libro: ho finito il lavoro. Zatváram knihy, skončil som prácu.
Ieri ho avuto molte spese da fare. Včera som mal robiť veľa nákupov.
- dej, ktorý sa odohral v časovom období, ktorá sa doposiaľ neskončilo (oggi, stasera, questa settimana, quest´anno, questo secolo, . . .)
Quest´anno ho trascorso le vacanze in Italia. Toto leto som strávil prázdniny v Taliansku.
Stasera abbiamo parlato con lui. Dnes večer sme sa s ním rozprávali.
POSTAVENIE ZÁMEN A PRÍSLOVIEK
Neprízvučné zámená a záporová častica non stojí vždy pred pomocným slovesom. Zámená lo a la môžu elidovať koncové samohlásky pred slovesom avere.
- L´ha fatto bene? - Urobil to dobre?
- Nonl´abbiamo visto. - Nevideli sme ho.
Niektoré kratšie príslovky ako napríklad spesso, molto, ancora, già môžu stáť pred príčastím významového slovesa. O ich postavení rozhoduje dôraz, ktorý na ne kladieme a tiež jazykový cit.
- Non l´ho ancora visto. - Ešte som ho nevidel.
- Hai già telefonato? - Už si telefonoval?
ZHODA MINULÉHO PRÍČASTIA S PRIAMYM PREDMETOM
V passato prossimo časovanom s pomocným slovesom „avere“ zostáva minulé príčastie bez zmeny. Zhoduje sa však s predmetom priamym, v prípade že stojí pred slovesom.
- Táto zhoda je povinná, ak je predmet vyjadrený zámenami la, li, le:
Ecco la rivita. L´hai letta? Čítal si ho? (časopis)
Ecco i libri. L´hai letti? Čítal si ich? (knihy)
Ecco le riviste. L´hai lette? Čítal si ich? (časopisy)
Zhoda po zdvorilostnom La:
Signore, La ho visto. Pane, videl som Vás.
Signora, La ho vista. Pani, videl som Vás.
- V ostatných prípadoch nie je dodržovanie zhody povinné.
po zámenách mi, ti, ci, vi:
Ci hanno visti/e/o. Videli nás.
Non mi hai sentito/a? Nepočul si ma?
v priamom predmete v otázke:
Quante riviste hai portato/e? Koľko časopisov si priniesol?
po predmete priamom pred vzťažným zámenom che:
...le riviste che ho letto/e. ...časopisy, ktoré som čítal.
ZOPAKUJME SI!
1. Čo je passato prossimo?
2. Ako ho tvoríme?
3. Ktoré slovesá používajú pomocné sloveso „avere“?
4. Kde v passato prossimo kladieme zámená a príslovky?
5. Uveďte príklad na zhodu minulého príčastia s priamym predmetom
Použitá literatúra:
Saccardinová, M.: Taliančina pre samoukov
Bahníková, A. a kol.: Italština