Vypracovala: Mgr. Halušková
Literárny druh: dráma
Postavy: hajtman, pošmajsterŠpekin, školský inšpektor Chlopov, sudca Ljapkin – Ťapkin, kurátor Zamljanika, lekár Hübner, statkári Bobčinskij a Dobčinskij, Chlestakov
Téma: kritika spoločenskej situácie v Rusku, ukážka ľudských charakterov, ktoré sú zdeformované peniazmi a mocou. Pokrytectvo ľudí.
Hlavná myšlienka: Kritika feudálno-nevoľníckeho zriadenia. Nie vždy môže byť prvý dojem správny.
Anekdotický príbeh sa odohráva v ruskom provinčnom meste počas 24 hodín.
Úvodné motto: „Never, bratku, na zrkadlo, keď máš krivú hubu.“
Mestečkom sa roznesie správa, že prichádza revízor. Hajtmana a všetkých guberniálnych úradníkov a ďalšiu honoráciu, ktorí zle zastávajú svoje funkcie, berú úplatky, táto správa vydesí. Za revízora pokladajú petrohradského fičúra a táraja Chlestakova, ktorý sa ubytuje v miestnom hostinci a nemá čím zaplatiť. Chlestakovovi príde vhod, že ho predstavitelia mesta považujú za revízora. Pomocou prefíkaného sluhu Osipa z nich vyláka značné množstvo peňazí, votrie sa do hajtmanovej rodiny, pokúša sa zviesť jeho manželku, požiada o ruku jeho dcéru a zamotá hlavy ďalším činiteľom. Po Chlestakovovom náhlom odchode sa z jeho zadržaného listu dozvedajú, že išlo o podvodníka a vzápätí ich vyľaká správa o príchode pravého revízora. Dej končí nemou scénou ustrnutých predstaviteľov mesta.
Hra o strachu, ktorej jedinou kladnou postavou – poctivou a čestnou – je podľa Gogoľových slov smiech, je pálčivou kritikou spoločenského marazmu vtedajšieho Ruska a zároveň nadčasovým podobenstvom ľudských charakterov zdeformovaných peniazmi a mocou.
Záverečná replika: „Čomu sa smejete? Sami sebe sa smejete! potvrdzujú všeľudský a nadčasový význam komédie.