Vypracovala: Mgr. Koncošová
HIEROGLYFY:
Slovo hieroglyf nepochádza z egyptského jazyka. Má grécky pôvod a tvoria ho slová „hieros“, čiže posvätný a „gluphein“, sloveso vyryť. Znamená teda posvätný zárez. Inak povedané, hieroglyfy boli považované za posvätné písmo, ktoré sa vyrývalo, prípadne za posvätnú rytinu , čím v skutočnosti aj je. Podľa Egypťanov hieroglyfy vymyslel Thovt - boh múdrosti. Dostal titul „Pisár bohov“. Zaznamenával božie výroky, vyhotovoval ich rozkazy, odosielal a prijímal ich listy a vôbec viedol ich „kanceláriu“. Zároveň bol Pánom spisov a kníh. Zapisoval do nich najdôležitejšie činy bohov a kráľov. Bol aj archivárom týchto záznamov a tiež hral veľmi dôležitú úlohu pri „poslednom súde“. Bol zapisovateľom.
Pôvodné písmo sa vytesávalo do stien hrobiek, kde malo za úlohu chrániť mŕtvych. Písať však vedelo len málo Egypťanov, pretože sa bolo nutné naučiť cez 700 znakov. Po príchode kresťanstva sa hieroglyfy prestali používať a ich význam bol zabudnutý. Nikto ich nevedel prečítať až do roku 1822, kedy ich tajomstvo rozlúštil Francúz Jean Francois Champollion. Hieroglyfov je viac druhov, nie len egyptské. Sú to krétske hieroglyfy, urartejské hieroglyfy, mayské hieroglyfy a písmo hieroglyfickej luvijčiny. Hieroglyfickými písmami v širšom zmysle sú aj dnešné čínske písmo a písmo v niektorých regiónoch Bhutánu (Trashi Yangtse-kha).
Hieroglyfy pozostávajú zo spojenia ideogramov (významových znakov), fonogramov (zvukových znakov) a determinatívov (určujúcich znakov), ktoré je ale dôkladne rozlišovať.
-
Ideogram znamená predmet, ktorý je reálne vyobrazený ako aj predmety, ktoré s nm úzko súvisia.
-
K ideogramu sa často pridáva fonogram, ktorý ale iba naznačuje zvukové znenie vždy len jednej spoluhlásky a pomáha určiť presný význam slova. Niekedy je označovaný aj ako jednohlásový (abecedný) znak.
-
Determinatívy boli znaky pripisované za slovo, aby bolo lepšie určiteľné, ale nečítame ich.
V egyptskom písme sa písali iba spoluhlásky, samohlásky nie sú známe a tak egyptológovia kvôli čitateľnosti vkladajú medzi spoluhlásky samohlásku e. Počet hieroglyfov sa pohybuje okolo čísla 750, ale v rôznych dobách mohol existovať ich rôzny počet. Niektoré zmizli v hlbinách dejín, ale nové nastúpili a to by mohlo objasňovať ich pohyblivý počet. Podľa spôsobu realizácie hovoríme o hieroglyfoch v reliéfe negatívnom, alebo pozitívnom (zarezaný, nízky, vysoký). Napriek spomínanej "pohyblivosti" poznáme aj skupiny znakov používaných po celé tisícročia. Fonogramy (24) patria medzi ne. Označujúce vždy len jednu hlásku a niekedy o nich hovoríme aj ako o „abecedných znakoch“.
Hieroglyfy sú odrazom snahy o čo najvernejšie zobrazenie. Preto na maľbách boli zvieratá zobrazované z profilu, ľudské postavy zobrazovali hlavu v profile, oko spredu. Od plnej šírky v ramenách sa trup postupne otáča k trojštvrťovému profilu v bokoch. Nohy sú z profilu a pretože bývajú zobrazené obe palcom von, chodidla sú nakreslené obe pravé alebo ľavé.
Použitá literatúra:
KÉKI, B.: 5000 let písma, 1. vyd. Praha: Mladá fronta, 1984. 148 st. ISBN 80-243-0803-84
KONDRATOV, A.: Kniha o písme, 1. vyd. Bratislava: Smena, 1981. 280 st. ISBN 73-057-81
KRUPA, V., GENZOR, J.: Písma sveta, 1. vyd. Bratislava: Obzor, n.p., 1989. 358st. ISBN 80-215-0011
ŠPETKO, J.: Dejiny písma a knihy, 1.vyd. Bratislava: SPN, 1963. 202 st, K-06-31005.
Daniš, M. a Kratochvíl, V.: Stretnutie s minulosťou, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1999
Dvořák, P. a Valachovič, V.: Od praveku k staroveku, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1998
Daniš, M. a Kratochvíl, V.: Od staroveku k stredoveku, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava1998
http://blog.subject.sk/grafika/grafika-zaklady/historia-tlacoveho-pisma.html
http://www.egypt-history.estranky.cz/clanky/hieroglyfy.html
http://www.komunikacie.estranky.sk/clanky/pismo/hieroglyfy.html
http://www.egyptan.sk/clanky/prispevky/zaujimave-prispevky/jean-francois-champollion.html
http://egyptica.blog.cz/0912/hieroglyfy