Vypracovala: Mgr. Halušková

 

 

Hieratické a démotické písmo:

 

Z hieroglyfov vzniklo zjednodušením značiek písmo hieratické, ktoré vzniklo ako reakcia na potrebu jednoducho a rýchlo zapísať záznam na zvitok papyrusu či úlomok vápenca, drevenej doštičky pokrytej štukatúrou. Jeho ďalším zjednodušením vzniklo cca v roku 750 pr. n. l. písmo démotické. Lúštiteľ démotického písma by však musel vládnuť nielen hieroglyfickým, ale aj hieratickým písmom. Potom by vedel spätne odsledovať aj krátenie a zjednodušovanie jednotlivých znakov. Pisári a kňazi starovekého Egypta ovládali všetky druhy písma a ako také ich vedeli aj používať.

Pre monumentálne nápisy na stenách hrobiek a chrámov sa používalo písmo hieroglyfické, hieratické zasa pre literárne, náboženské a hospodárske texty písané nielen na papyrusy ale i ostraky (úlomky keramiky) a démotické sa používalo pre korešpondenciu a bežné hospodárske texty. Vplyvom gréckej a rímskej nadvlády sa do popredia čoraz viac dostávala gréčtina a alfabeta, neskôr aj latinčina a latinka. Posledný známy text s hieroglyfickým písmom je z 24.8. 394 a u démotického je posledný text z 2.12.452. Oba doklady sa nachádzajú na ostrove Philae.

 

 

 

Jean - François Champollion a Rosettská doska:

 

 

Jean - François Champollion (*23.december 1790, Figeac, Francúzsko – † 4. marec 1832, Paríž) bol francúzsky archeológ, zakladateľ egyptológie.

 

  • V roku 1822 ako prvý rozlúštil egyptské hieroglyfy pomocou Rosettskej dosky, ktorej obsah je vytesaný v staroegyptčine démotickým písmom, a v koiné gréckou abecedou.

  • Narodil sa na Vianoce 1790 v juhofrancúzskom mestečku Figeac v provincii Dauphine. Bol tmavej pleti a preto ho nazývali Egypťan. Ako päťročný dosiahol prvý lúštiteľský úspech, bez pomoci sa naučil čítať a písať.

  • Ako deväťročný vedel už po grécky a po latinsky, ako jedenásťročný čítal už bibliu z hebrejského originálu, ako 13-ročný sa začal zaoberať arabčinou, sýrčinou, potom koptčinou, ako 15-ročný študoval perzštinu, zéndsky, prehlévsky, parsijský jazyk, sanskrt a pre rozptýlenie čínštinu.

  • Sedemnásťročný sa stal členom Akadémie vied v Grenobli. Ako vstupnú prednášku prečítal úvod k svojej knihe Egypt za vlády faraónov.

  • Jeho prvou prácou však bola kniha Dejiny slávnych psov, ktorú napísal ako 11-ročný.

  • Bol obhajcom republiky a hlásal nebezpečné myšlienky proti Napoleonovi a neskôr aj proti Ľudovítovi XVIII., čo mu vynieslo zníženie platu a zákaz prednášok.

  • Keď sa Napoleon vrátil z Elby, Champollion to využil a predstavil mu koptský slovník, na ktorom pracoval, no po bitke pri Waterloo ho označili za velezradcu. Mal odísť na galeje, ale v lete 1821 ušiel z Grenoblu, neskôr sa vrátil späť do domova a odtiaľ plánoval odísť do Egypta.

 

Rozlúštenie egyptských hieroglyfov:

 

  • Začal študovať najprv démotické písmo a potom hieroglyfy. Skúmal a prelúštil desať písmen egyptskej abecedy.

  • Popri ňom urobil veľký objav aj anglický prírodovedec Thomas Young, ktorý rozlúštil 5 hieroglyfických znakov a určil ich zvukovú hodnotu, objavil dva osobitné znaky, ktoré označovali v démotickom texte začiatok a koniec vlastného mena a potvrdil domnienku, že sa v staroegyptskom písme s výnimkou vlastných mien nevyskytujú samohlásky.

  • Champollion však objavil systém egyptského písma. Odhalil vzťahy medzi hieroglyfickým a démotickým písmom a zároveň vzťahy obidvoch týchto písiem k tretiemu hieratickému   t. j. kňazskému.

 

Dňa 27. septembra 1822 predniesol Champollion pred členmi akadémie dôkaz správnosti svojho rozlúštenia a zároveň výklad:

 

  • Na Rosettskej doske sa zachovalo spolu 1419 hieroglyfov, ktorým zodpovedá 486 gréckych slov, tzn. že každé slovo sa píše priemerne troma znakmi.

  • Mená kráľov píšu Egypťania zrejme na znak úcty, do osobitných oválnych rámčekov „kartuší“.

  • Pri znakoch, ktoré nemali zvukovú hodnotu sa teda pripájala vysvetľujúci znak – determinatív.

  • Samohlásky Egypťania pravdepodobne nepoužívali kvôli nárečovým rozdielom.

  • Vyskytovali sa však aj kombinácie jednotlivých znakov, napríklad staroegyptské j sa označovalo obrázkom trstiny – spojilo sa s determinatívom označujúcim chôdzu (nohy) a vznikol ideogram vyjadrujúci chodiť.

  • Čo sa týka čítania či sprava alebo zľava, číta sa podľa toho kam sa díva napríklad sova (staroeg. m) – ak doľava, číta sa zľava.

 

Dátum Champollionovej prednášky sa považuje za zrod novej vedy – egyptológie. V júli 1828 odišiel do Egypta a na svojej ceste sa dostal až do Karnaku (antické Téby). O dva a pol roka po návrate do Francúzska, 4. marca 1832, zomrel.

 

 

Zopakujte si:

 

  1. Charakterizujte hlaholiku a cyriliku.

  2. Popíšte vývoj čínskeho písma.

  3. Charakterizujte grécku abecedu.

 

 

Použitá literatúra:

 

KÉKI, B.: 5000 let písma, 1. vyd. Praha: Mladá fronta, 1984. 148 st. ISBN 80-243-0803-84
KONDRATOV, A.: Kniha o písme, 1. vyd. Bratislava: Smena, 1981. 280 st. ISBN 73-057-81
KRUPA, V., GENZOR, J.: Písma sveta, 1. vyd. Bratislava: Obzor, n.p., 1989. 358st. ISBN 80-215-0011
ŠPETKO, J.: Dejiny písma a knihy, 1.vyd. Bratislava: SPN, 1963. 202 st, K-06-31005.

Daniš, M. a Kratochvíl, V.: Stretnutie s minulosťou, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1999

Dvořák, P. a Valachovič, V.: Od praveku k staroveku, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1998

Daniš, M. a Kratochvíl, V.: Od staroveku k stredoveku, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava1998

http://blog.subject.sk/grafika/grafika-zaklady/historia-tlacoveho-pisma.html

http://www.egypt-history.estranky.cz/clanky/hieroglyfy.html

http://www.komunikacie.estranky.sk/clanky/pismo/hieroglyfy.html

http://www.egyptan.sk/clanky/prispevky/zaujimave-prispevky/jean-francois-champollion.html

http://egyptica.blog.cz/0912/hieroglyfy

nechodimnaprednasky.sk/stiahnut/prednasku/4755/96768/tdmk_2.doc

 

 

Zdroje obrázkov:

 

 http://www.egypt-history.estranky.cz/clanky/hieroglyfy.html