Sedem divov starovekého sveta (sedem divov sveta;sedem divov staroveku) je sedem najpozoruhodnejších architektonických a sochárskych výtvorov, ktoré vznikli v staroveku v oblasti Stredozemného mora a na Strednom východe.

 

 

Egyptské pyramídy

 

Prvým divom sveta sú pyramídy, ktoré ako jediné zo siedmich divov ešte stoja. Nachádzajú sa na skalnatej planine oddeľujúcej údolie Nílu od púšte asi sto kilometrov od Káhiry až po Illáhún.Egyptské pyramídy (často sa udáva ako div len Cheopsova pyramída alebo pyramídy pri Gíze)sú najstarším divom sveta. Starovekí Egypťania ich postavili už pred 5000 rokmi.


 

Podoba a význam pyramíd

 

Egyptské pyramídy sú stavby starovekej egyptskej pohrebnej architektúry. Mali obyčajne tvar pravidelného štvorbokého ihlana, niektoré boli stupňovité,inérovné. Boli to hrobky starovekých vládcov a ich rodinných príslušníkov, najmä počas obdobia Starej ríše (približne 2590 – 2118 pred Kr./ 3. – 8. dynastia) a Strednej ríše (približne 1980 – 1760 pred Kr./ 11. a 12. dynastia). Pyramída mala aj symbolický význam. Popri obraze vychádzajúceho Slnka a prvotného pahorku začala symbolizovať blízkosť kráľovského majestátu v podobekráľovského hrobu. Dôvodom stavania tak veľkých hrobiek bolo zabezpečenie pokojného a príjemného posmrtného života - aby mohol staroveký Egypťan po smrti žiť, museli sa splniť dve podmienky: jeho telo muselo ostať neporušené (mumifikácia) a jeho duša, dvojník ka, ktorým sa po smrti stane, musel dostať výbavu na druhý svet (potraviny, nápoje, zbrane, nábytok atď.).


 

Stavebný materiál

 

Hlavným stavebným materiálom pyramíd bol kameň – vápenec, žula (granit), ktorú starí Egypťania používali ako obklad pyramíd, kameň sarkofágov, na obklad pohrebných komôr alebo uzávery chodieb. Zriedkavo sa využívali alabaster, čadič, diorit na sochy, kremenec a pieskovec. Z kovov sa používalo olovoako spojovací materiál a meď ako materiál na nástroje. Drevo sa obyčajne používalo ako materiál napr. na lešenia alebo na transportné zariadenia pri výstavbe (po okrúhlych brvnách sa presúvali ťažké kusy kameňa).


 

Najznámejšie egyptské pyramídy

 

Na území dnešného Egypta je zachovaných okolo sto pyramíd, presný počet nie je známy. Najstaršie staroegyptské pyramídy sa nachádzajú západne od dnešnej dediny Sakkára, severozápadne od bývalého hlavného mesta Mennoferu (Memfis). Najstaršia známa pyramída je Necerichetova stupňovitá pyramída v Sakkáre, ktorá patrila faraónovi Horovi Necerichetovi, známemu aj pod prezývkou Džoser, ktorý bol aj prvým panovníkom 3. dynastie.Postavená bola približne v období rokov 2630 – 2611 pred Kr., na začiatku 3. dynastie. Podľa tradície ju navrhol prvý známy architekt Imhotep a je považovaná za najstaršiu monumentálnu stavbu postavenú z opracovaných kamenných kvádrov. Počet ľudí, ktorí sa mohli podieľať na stavbách pyramíd sa odhaduje na tisíce. Najväčšie pyramídy 4. dynastie si dali postaviť králi v 25. storočí pred n. l. v Gíze – Chufu (Cheops), Rachef a Menkaure. Najväčšie pyramídy z 5. dynastie patrili Venisovi, Sahureovi a Veserkafovi, zo 6. dynastieTetimu, Merenremu a Pepimu I. a II. Najznámejšia a najväčšia je Veľká pyramída v Gíze (Cheopsova/Chufuova pyramída) – vysoká je 137 metrov.


 

Egyptské pyramídy

 

 

Stavba pyramídy prebiehala nasledovne:

  1. Položenie základného kameňa samotným kráľom. Bol to náboženský obrad za prítomnosti kňazov, ktorí neskôr stavenisko vysvätili.

  2. Stavba podzemnej časti pyramídy, ktorej centrom bola pohrebná komora vytesaná do skaly. Tam sa spustil ešte prázdny sarkofág po šikmej rampe. Ďalšie podzemné šachty boli hĺbené pre posmrtnú výbavu.

  3. V dobe hĺbenia šácht iní robotníci upravovali terén a architekt vypracovával plán pyramídy. Keď bolo stavenisko urovnané, určili polohu pyramídy podľa svetových strán.

  4. Po umiestnení jadra z lomového kameňa sa naň ukladali vrstvy kvádrov z vápenca.

  5. Vápencové kvádre boli obložené doskami zo žuly a jemnozrnného vápenca, ktoré ťažili v kameňolomoch na pravom brehu Nílu.

 

Egyptské stavebné pomôcky boli jednoduché – zakladali sa na princípe valca a šikmej plochy, a “zdvíhacie stroje” – kladky - umiestňovali buď priamo na jednotlivé stupne pyramídy, alebo na šikmú rampu postavenú k stene pyramídy. Všetko sa teda robilo ručne a napriek tomu dokázali Egypťania postaviť obrovské pyramídy (preto vzniklo mnoho teórii o mimozemskom pôvode staviteľov pyramíd). Stavby pyramíd trvali dlhé roky, až desaťročia a pracovali na nich tisíce ľudí, ktorí sa po troch mesiacoch striedali. Výstavbu riadil hlavný staviteľ (architekt), ktorý využíval množstvo remeselníkov, špecializovaných na určité práce.


 

Bezpečnosť pyramíd

 

Bezpečnosť pyramíd pred vykrádaním zaisťovali stavitelia vyšším počtom pohrebných komôr. Išlo o súčasť ochranného labyrintu chodieb, v ktorom mal nevítaný návštevník zablúdiť a zahynúť. Okrem labyrintu chodieb do systému bezpečnostných opatrení pyramíd patrilo aj starostlivé uzavretie pohrebnej komory a zamurovanie ústí šachiet a vchodu. Prístupové a spojovacie chodby sa po uložení múmie zavalili kamením a zasypali štrkom, vstupné dvere sa zamaskovali a napokon sa pyramída obložila žulovým a vápencovým obkladom. Aj napriek týmto opatreniam bola väčšina pyramíd vykradnutá už v staroveku a najčastejšie samotnými architektmi, chrámovými kňazmi, či strážcami hrobov.

 

 

Vnútorné priestory pyramídy

 

Podzemné priestory pyramídy tvorili priestory spojené chodbou: prechodná komora, predsiene, serdáb, pohrebná komora, chodby, zásobné miestnosti a i. Niektoré steny boli ozdobené Textami pyramíd. Spojenie miestností s exteriérom zabezpečovalichodby, ktoré často prekonávali výškové rozdiely nerovnako umiestnených komôr. Pohrebná komora bola ústredným miestom pyramídy. Chránil ju špeciálny strop schopný odolávať tlaku jadra pyramídy. Centrom pohrebnej komory bol sarkofág (uzavretá a obyčajne ozdobená rakva, do ktorej sa obyčajne pochovávajú významné osobnosti) z kameňa a súčasťou bol malý priestor pre skrinku s kanopami (nádoby so zakonzervovanými vnútornosťami). K pohrebnej miestnosti patrila jedna alebo viaceré zásobné miestnosti, ktoré tvorili serdáb – z neho sa neskôr stala druhá kráľovská komora. Predsieň obyčajne spájala chodbu s pohrebnou komorou a zásobnými priestormi.


 

Vonkajšie prvky pyramídového komplexu

 

Nadzemnú podobu pyramídového komplexu tvorili:

Údolný chrám plnil funkciu prístavu a vstupnej brány do komplexu. K menu viedol vodný kanál spájajúci komplex s riekou Níl.

Vzostupná cesta spájala údolný chrám so zádušným chrámom, bola postavená z kamenných (vápencových) blokov, po bokoch stáli z oboch strán zvnútra zdobené steny.

Zádušný chrámna koncivzostupnej cesty tvorila vstupná sieň s priečnou chodbou, otvorené nádvorie s oltárom, kaplnka s piatimi výklenkami, obetná sieň a zásobné priestory. Tesne pri stene pyramídy sa nachádzala tmavá obetná sieňs falošnými dverami, ktorými zosnulý panovník vždy prichádzal do chrámu k zádušnej hostine a vracal sa nimi naspäť. Vteľoval sa do svojej sochy, ktorá stála v sieni.

Pyramída so stupňovitými alebo rovnými stenami a štvoruholníkovou základňou, ktorej rozmery obyčajne tvorili štvorec. Bola umiestnená nad pohrebnou komorou.

Kultová pyramída slúžila ako symbolický príbytok panovníkovho ka.

Satelitné pyramídy boliďalšie menšie pyramídy, mnohé patrili kráľovnám a princeznám alebo ich funkcia zostáva neznáma.

Severná kaplnka zastrešovala vstup do niektorých pyramíd, ktorý bol zo severu.

Obvodový múr bol dôležitou súčasťou pyramídového komplexu a vymedzoval vlastný areál pyramídy. Bol z kameňa alebo nepálených tehál, niekoľko metrov vysoký a niekedy okolo neho obiehala priekopa.


 



Zopakujte si:
Kedy a kde vznikli prvé egyptské pyramídy?
Aký bol význam pyramíd?
Opíšte vnútorné priestory pyramídy?
Aké stavby tvorili pyramídový komplex?

Použitá literatúra:
1. Valachovič, P. a Múcska, V. a Kratochvíl, V.: Od staroveku k stredoveku, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 2001.
2. Verner, M. a Bareš, L. a Vachala, B.: Encyklopedie starověkého Egypta, Libri, Praha 2007.