Harry S. Truman - 33. prezident USA, ako prezident USA pôsobil v rokoch 1945 – 1953.

Obdobie jeho vlády bolo poznačené viacerými závažnými historickými udalosťami – použitie atómovej bomby v roku 1945, začiatok „studenej vojny“, prijatie Marshallovho plánu, vznik Organizácie Spojených národov,...

 

 

Základné životopisné údaje:

  • Narodil sa v roku 1884 v meste Lamar, Missouri, USA.

  • Zomrel v roku 1972 v meste Kansas City, Missouri, USA.

  • Harry S. Truman sa narodil ako najstaršie dieťa Johna Andersona Trumana a Marthy Elleny Youngovej-Trumanovej.

  • Ako šesťročný sa s rodinou presťahoval do Independence, tiež v Missouri, kde prežil Truman najdôležitejšie roky pre svoje formovanie.

  • V roku 1901 ukončil školu a prešiel niekoľkými úradníckymi zamestnaniami, než sa konečne rozhodol stať farmárom. V rokoch 1906 – 1916 farmárčil.

  • Po vstupe USA do 1. svetovej vojny dobrovoľne narukoval do Národnej gardy a bol odvelený ako dôstojník do Francúzska.

  • Po skončení vojny sa Truman vrátil do Independence, kde sa 28. júna 1919 oženil s Bess Wallaceovou. Mali jednu dcéru, Margareth.

  • V tej dobe tiež začal podnikať – otvoril si obchod s oblečením Truman & Jacobson (priateľ z Francúzska) v Kansas City.

  • V roku 1922 však skrachoval po tom, čo na trhu došlo k zníženiu výkupnej ceny pšenice, v dôsledku čoho stratil väčšinu zákazníkov.

  • Na začiatku 20. rokov sa tiež pokúsil v Kansas City študovať právo na dnešnej Missourskej univerzite, ale po dvoch rokoch zo školy odišiel.

  • V roku 1922 sa stal Harry S. Truman sudcom krajského súdu a v uvedenej funkcii pôsobil dlhšie obdobie.

  • V roku 1924 sa pridal ku Ku Klux Klanu, kvôli čomu bol výrazne kritizovaný.

  • V roku 1934 sa Harry S. Truman uchádzal o senátne kreslo za štát Missouri. Kandidoval ako stúpenec „New Dealu“ a prezidenta Franklina D. Roosevelta a bol zvolený.

  • V roku 1944 sa stal viceprezidentom Roosevelta.

  • Čoskoro po nástupe do úradu, 12. apríla 1945 Roosevelt zomrel a Truman sa stal jeho nástupcom.

 

 

Zaujímavosti:

  • Bol posledným americkým prezidentom, ktorý nezískal univerzitné vzdelanie.

  • Harry S. Truman nemal stredné meno, ale len strednú iniciálu. Sám Harry S. Truman sa vyjadril, že S. má byť kompromisom medzi menami jeho starých otcov: Anderson Shipp Trumanom a Solomonom Youngom.

Trumanova doktrína bola vyhlásená 12. marca 1947 americkým prezidentom Harrym S. Trumanom.

  • Riešila predovšetkým otázku Grécka a Turecka.

  • Išlo o poskytnutie vojenskej a hospodárskej pomoci týmto dvom štátom, aby sa predchádzalo ich včleneniu do sovietskej zóny.

  • Obsahovala záväzok Spojených štátov brániť demokraciu vždy a všade.

Prijatiu Trumanovej doktríny predchádzalo zhoršovanie vzťahov medzi USA a ZSSR. ZSSR sa po skončení 2. svetovej vojny pokúsil vybudovať sféru vplyvu v krajinách oslobodených Červenou armádou a vyvíjal tlak aj na Ďalekom východe. Približne štyri a pol roka trvajúca vojnová spolupráca USA a ZSSR sa na pozadí tohto procesu rýchlo zmenila na rivalitu a počas roka 1946 začala prerastať do studenej vojny.

Jedným z jej prvých signálov bol Stalinov prejav 9. februára 1946, v ktorom okrem iného naznačil, že kým existuje kapitalizmus, vojny sú nevyhnutné. Keďže v tom čase ,,kapitalizmus” už v nijakom prípade nemohlo predstavovať totálne porazené Nemecko, bolo jasné, že tieto ideologicky podfarbené slová adresoval svojim nedávnym spojencom, teda najmä USA.

Na Stalinov prejav reagoval bývalý britský premiér W. Churchill vystúpením vo Fultone 5. marca 1946. Odmietol názor, že ,,sovietske Rusko” túži po vojne. ,,Chce pozberať plody vojny a bezhranične rozšíriť svoju moc a doktríny. Avšak my... musíme uvažovať, kým ostáva čas, že je potrebné natrvalo zabrániť vojne a vo všetkých krajinách čo najrýchlejšie vytvoriť podmienky na slobodu a demokraciu. Ťažkosti a nebezpečenstvo nezmiznú, ak pred nimi budeme zatvárať oči. Nezmiznú, ak budeme iba vyčkávať, ako to dopadne, nezmiznú v dôsledku politiky appeasementu (ustupovania pred agresorom). Potrebujeme dohodu, a čím ďalej sa bude odkladať, tým bude obtiažnejšia a tým väčšie bude nebezpečenstvo, ktoré nám hrozí,” uviedol.

Expanzia ZSSR v strednej Európe a jeho úsilie ,,bezhranične rozšíriť svoju moc” sa západným lídrom videli tým nebezpečnejšie, že Moskva sa zároveň snažila odhaliť prostredníctvom špionážnej činnosti americké atómové tajomstvo, pričom odmietla tzv. Baruchov plán medzinárodnej kontroly jadrovej energie, lebo ho pokladala za nástroj, ktorý mal USA zaručiť trvalé zachovanie atómového monopolu.

Situácia sa pod tlakom udalostí dramatizovala a na začiatku roka 1947, keď Veľká Británia oznámila, že vzhľadom na vlastné ťažkosti už nemôže poskytovať ekonomickú a vojenskú pomoc Grécku, ju Harry S. Truman hodnotil nasledovne: ,,Grécko potrebovalo pomoc, a to rýchlu a rozsiahlu. Alternatívou bola strata Grécka a rozšírenie železnej opony naprieč východným Stredomorím. Keby padlo Grécko, Turecko by sa v mori komunizmu už nedalo udržať. No táto situácia mala ešte širšie pozadie. Rumunsko a iné východoeurópske satelitné krajiny boli začlenené do komunistického tábora, lebo počas vojny boli okupované ruskou armádou. USA sa márne pokúšali presvedčiť Sovietsky zväz, aby v týchto krajinách ponechal priestor pre politické slobody, okrem vojny nemali nijaké možnosti ovplyvniť existujúcu situáciu. Grécko a Turecko boli ešte vždy slobodné krajiny, ktoré ohrozoval komunizmus zvnútra i zvonku. Amerika nesmela nechať tieto slobodné krajiny bez poskytnutia pomoci, lebo by to ovplyvnilo situáciu v Taliansku, Nemecku, vo Francúzsku. Bojovali sme v dlhej a nákladnej vojne, aby sme porazili Hitlerov totalitarizmus, Mussoliniho bezočivosť a aroganciu japonských generálov. A teraz sme sa ocitli pred novou hrozbou, nemenej nebezpečnou, než bolo nacistické Nemecko a jeho spojenci.”

Americkou odpoveďou na túto ,,novú hrozbu” bola Trumanova doktrína, t. j. rozhodnutie poskytnúť Grécku a Turecku vojenskú a inú pomoc vo výške 400 miliónov dolárov a tak zabrániť, aby sa dostali pod kontrolu Moskvy. Dôležitá bola i psychologická stránka Trumanovho kroku: ukázala, že USA sú pripravené aktívne brániť svoje záujmy v oblastiach, ktoré z hľadiska vlastnej bezpečnosti i bezpečnosti spojencov pokladali za životne dôležité. To bol krok v smere niekdajších úvah Trygve Lieho.

 

 

Obavy z nemeckej agresie

Americká pomoc Grécku a Turecku územne smerovala do východného Stredomoria, ale Trumanova doktrína svojou podstatou ďaleko presahovala uvedený teritoriálny rámec. USA nepodceňovali ani situáciu v západnej Európe, kde mali silnú pozíciu komunistické strany, no najmä v Nemecku, ktoré už od skončenia vojny bolo jablkom sváru nielen medzi západnými veľmocami na jednej strane a ZSSR na druhej strane, ale aj medzi Anglosasmi a Francúzmi. Obavy Francúzska z oživenia nemeckej agresie vnášali určitý nesúlad do postupu západných veľmocí v Nemecku a znemožňovali dôsledne koordinovať ich politiku v tejto okupovanej krajine. Avšak tieto obavy sa podarilo prekonať podpísaním britsko-francúzskej zmluvy v Dunkerque 4. marca 1947, t. j. v čase príprav Trumanovej doktríny. Zmluva sa tak stala neklamným svedectvom odhodlania dvoch najvýznamnejších európskych veľmocí spolupracovať v záujme prehĺbenia bezpečnosti západnej Európy, ktorá bola v centre záujmu Spojených štátov amerických.

 

 



Zopakujte si:
Charakterizujte vzťahy USA a ZSSR po 2. svetovej vojne.
Vysvetlite podstatu Trumanovej doktríny.
Charakterizujte postavenie H. Trumana vo svetovej politike.

Použitá literatúra:
KOLEKTÍV AUTOROV: Dejiny Európy. 1. vyd. 1997. Mladé letá. Bratislava. ISBN 2.01.14.51434
DEJEPIS - OD PRAVEKU K NOVOVEKU 1. 1. vyd. 1997. Orbis Pictus Istropolitana. Bratislava. ISBN 80-7158-167-4
http://www.historiarevue.sk/hr01-02/nato/petruf.htm
http://sk.wikipedia.org/wiki/Harry_S._Truman
www.gjar-po.sk/~jurkova9d/hitler.pptx